Pavol Abrhan vs. Marek Maďarič

Toto číslo sa nedá presne overiť, ale pokúsime sa tento výrok ohodnotiť na základe aproximácie a dostupných údajov ŠÚSR. Počet pracujúcich v SR v roku 2010 bol
2 317 500. ŠÚSR ďalej uvádza, že počet zamestnancov, ktorí majú viac ako 2300 eur mesačne je 2,45% z celkového počtu. Tzn., že tých ktorí zarábajú 2300 eur a viac je cca 57 000 ľudí. Avšak, ako uvádza P. Kažimír, 25 000 ľudí by malo byť tých, ktorí zarábajú viac ako 33 000 eur ročne, pričom 2300*12 (mesačný plat*počet mesiacov) je 27600 eur ročne.
Z toho vyplýva, že existuje 57 000 ľudí, ktorí zarábajú 27 600 eur ročne a viac. Odhadnúť z toho, či 25 000 z nich zarába 33 000 eur ročne a viac nie je z dostupných údajov možné, hoci toto tvrdenie môže byť pravdivé.

M. Maďarič hovorí pravdu, spomínané zmeny boli skutočne prijaté. Oficiálny dokument schválený na samite 9. decembra v Bruseli hovorí o automatických sankciách (bod 5.) v prípade porušenie dohodnutej výšky deficitu (hranicu 3 percent HDP).
...As soon as a Member State is recognised to be in breach of the 3% ceiling by the Commission, there will be automatic consequences unless a qualified majority of euro area Member States is opposed...
Taktiež sa hovorí aj o posilnení resp. sprísnení kontroly (bod 4 a 6) rozpočtov krajín EÚ.
(4) ...Member States shall converge towards their specific reference level, according to a calendar proposed by the Commission. Member States in Excessive Deficit Procedure shall submit to the Commission and the Council for endorsement, an economic partnership programme detailing the necessary structural reforms to ensure an effectively durable correction of excessive deficits. The implementation of the programme, and the yearly budgetary plans consistent with it, will be monitored by the Commission and the Council. A mechanism will be put in place for the ex ante reporting by Member States of their national debt issuance plans.

(6)...the monitoring and assessment of draft budgetary plans and the correction of excessive deficit in euro area Member States and (ii) the strengthening of economic and budgetary surveillance of Member States experiencing or threatened with serious difficulties with respect to their financial stability in the euro area...

V oficiálnom dokumente po samite v Brusely (9. decembra) sa v prípade trvalého eurovalu hovorí o snahe zabezpečiť fungovanie tohto stabilizačného mechanizmu od júla 2012 (bod 13) nie od marca ako hovorí M. Maďarič. V marci 2012 má dôjsť k navýšeniu kapacity dočasného a trvalého eurovalu na 500 mld. euro.
Ďalej došlo k dohode o nových fiškálnych pravidlách (bod 4.). V tomto bode sa okrem iných pravidiel hovorí aj o národných ústavných zákonoch na báze automatického mechanizmu, ktorý má zabrániť zadlžovaniu. Reštriktívne rozpočtové pravidlá budú podľa novej dohody zakotvená priamo v jednotlivých ústavách.
V dokumente (bod 1) sa taktiež hovorí o previazaní hospodárskych politík v snahe naplniť hospodársky rast. 
...enhanced governance to foster fiscal discipline and deeper integration in the internal market as well as stronger growth, enhanced competitiveness and social cohesion...
M. Maďarič sa pomýlil v termíne fungovania trvalého eurovalu ale ako celok hodnotíme výrok ako pravdivý.

Vo Volebnom programe KDH 2010 (.pdf), boli deklarované piliere o rozpočtovej striedmosti a tzv. dlhovej brzde v rámci programu hospodárskeho rozvoja nasledovne:
Rozpočtová striedmosť a dlhová brzda (s. 10)
Bez rozumného a striedmeho nakladania s verejnými financiami sa nedá zabezpečiť stabilné makroekonomické prostredie pre rast hospodárstva a vytváranie udržateľných pracovných miest. KDH bude presadzovať pokračovanie reforiem v oblasti viacročného rozpočtovania, programového rozpočtovania, makroekonomického prognózovania, fiškálnej decentralizácie, štátnej pokladnice a agentúry na riadenie dlhu a likvidity.

KDH bude presadzovať ukotvenie dlhovej brzdy založenej na koncepte
čistého bohatstva štátu vo forme ústavného zákona, aby sme zabránili
ľahkovážnemu zadlžovaniu budúcich generácií a zvyšovaniu výdavkov na
dlhovú službu. Dlhová brzda Kdh je súhrnom týchto pravidiel:
 Zavedenie stropu pre výšku verejného dlhu na úrovni 45 % HDP.
 Zavedenie záväzných výdavkových stropov vedúcich k znižovaniu dlho‑
dobého deficitu oproti udržateľnosti verejných financií vo výške aspoň
0,5 % HDP za rok.
....

Róbert Fico sa naozaj v Bruseli stretol s predsedom Európskej komisie J. M. Barrosom (29.11.2011). Ako sám tvrdí, predmetom jeho dvojdňovej návštevy Bruselu bola príprava na možnú zmenu ustanovení Lisabonskej zmluvy, ktorá je v dôsledku iniciatívy Francúzska a Nemecka podľa neho možná.

Vo video výstupe televízie strany Smer-SD hovorí R. Fico aj o tom, čo sa snažil tlmočiť predsedovi EK Barrosovi ohľadom úlohy Francúzska a Nemecka, ktoré by mali byť vyvažované Európskou komisiou.

Pre povahu rokovaní, ktoré nie sú zverejňované a neexistenciu zhrnutia zo strany predsedu EK Barrosa nemožno slová M. Maďariča ani R. Fica overiť.

Nepodarilo sa nám zistiť deficit štátneho rozpočtu v júli 2010, keď koalícia SDKÚ - SaS - KDH - Most-Híd preberala vládu. Takýto deficit by však bol zavádzajúci, keďže príjmy a výdavky štátu nie sú rovnomerné počas celého roka. Pre zaujímavosť si však priebežné plnenie štátneho rozpočtu v roku 2010 môžete pozrieť tu. Čo sa týka celkového deficitu štátneho rozpočtu v roku 2010, ten predstavoval podľa Eurostatu 7,7% HDP. Podľa informácií denníka Pravda by tohtoročný deficit štátneho rozpočtu mal dosiahnuť naplánovaných 4,9% HDP. Je to však prognóza a nakoľko sa to vláde podarí splniť je otázka. Výrok preto nemôže byť prezentovaný ako definitívny, pretože bude predmetom budúcich analýz. Hodnotíme ho ako neoveriteľný.

Rozpočet verejnej správy na roky 2011 - 2013 (str. 8, .pdf): Vychádzajúc z týchto zámerov a ekonomických podmienok, rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 bol zostavený tak, aby postupné znižovanie plánovaného schodku rozpočtu verejnej správy viedlo k zníženiu schodku rozpočtu verejnej správy pod 3 % HDP v roku 2013. Schodok rozpočtu verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95 je v roku 2011 rozpočtovaný na úrovni 4,9 % HDP, v roku 2012 vo výške 3,8 % HDP a v roku 2013 na úrovni 2,9 % HDP.

Toto bol plán pri konsolidácií verejných rozpočtov z konca roku 2010. (Prijímaný rozpočet na 2011 a predpokladaný na ďalšie dva roky)
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 - 2014 (str. 2, .pdf, dokument je z 15. augusta 2011): Základným cieľom rozpočtovej politiky vlády je preto výrazne znížiť deficit verejných financií a zastaviť zadlžovanie budúcich generácií.1 Podstatný krok k naplneniu tohto cieľa robí vláda uţ v roku 2011, keď sa deficit znižuje z takmer 8 % v rokoch 2009 a 2010 na 4,9 % HDP. Pre roky 2012 a 2013 teda zostáva úloha zníţiť deficit o 2 percentuálne body, konkrétne v roku 2012 na 3,8 % HDP a následne na 2,9 % HDP v roku 2013.

Aj návrh rozpočtu na 2012 tak ešte počíta z 3,8 % deficitom, avšak tento dokument bol vypracovaný ešte pred pádom vlády a je neaktuálny.
Sme.sk (16. novembra 2011): "Všetky štyri strany bývalej vládnej koalície sa dnes dohodli na prijatí štátneho rozpočtu na budúci rok. Deficit by nemal po dohode za okrúhlym stolom presiahnuť 4,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v prípade, ak ho budú chcieť koaliční poslanci v parlamente znížiť, budú potrebovať jednohlasný súhlas celej exkoalície." Zvýšenie tohtoročného schodku je zdôvodňované znížením prognózy rastu HDP. 

P. Abrhan hovorí zrejme o štúdií Európskej Komisie,  ktorá mala za cieľ určiť veľkosť rozdielu medzi sumou DPH, ktorú štát vyberie a tou ktorú by mohol vybrať, ak by neboli žiadny daňoví podvodníci a žiadne podvody. Daná štúdia je dostupná tu.
Abrhan správne uvádza, že pri výbere DPH máme vážne problémy a náš výber tejto dane je druhý najhorší po Grékoch. U nás činí rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur., čo predstavuje 28 % dostupných zdrojov z DPH. Čiže tá medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a tou, ktorú by sme v ideálnych podmienkach mohli vybrať (žiadne daňové úniky) je 28 %, pričom u Grékov táto medzera tvorí 30 %.
Pre úplnosť dodávame, že dané údaje sú za rok 2006, pretože daná štúdia analyzovala roky 2000 až 2006, pričom bola vypracovaná v roku 2009.

Vláda I. Radičovej začala s výstavbou niekoľkých úsekov diaľnic, no nestihli sa dokončiť podobne ako tomu bolo aj počas ostatných vlád, kedy úseky započaté v jednom volebnom období, boli dokončené až v nasledujúcom (príkladom môže byť aj R1-Pribina). Výrok M. Maďariča je zavádzajúci, keďže uvádza len niektoré aspekty výstavby diaľnic.
Uvádzame výpočet  úsekov, ktoré boli začaté počas vlády I. Radičovej:- R4Košice - Milhosť (začiatok výstavby 27.08.2010)- D1Jablonov - Studenec (druhý profil)(začiatok výstavby 18.11.2010)- D1Fričovce - Svinia(začiatok výstavby 2011)- D1Jánovce - Jablonov II. úsek(začiatok výstavby 2011)- D1Jánovce - Jablonov I. úsek(začiatok výstavby 20.06.2011)- D1Dubná Skala - Turany(začiatok výstavby 2011)

Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže oficiálny termín otvorenia nového úseku diaľnice R1 je 28. októbra 2011  a termín predčasných volieb bol známy už 12. októbra 2011. Nebol síce v tom termíne schválený NR SR, bol však známy.