Ján Figeľ vs. Robert Fico
O 5 minút 12, Moderátor: Marta Jančkárová , videozáznam relácie
20
Nov
Nov
Zatiaľ čo v relácii Na telo Ivan Mikloš s Richardom Sulíkom pracovali na prehlbovaní novovzniknutej konfliktnej línie našej politickej scény, otázky vzťahu voči EÚ, relácia O5M12 symbolizovala postupné zahladzovanie zákopu medzi slovenskou pravicou a ľavicou, ktorá dominovala posledných 8-10 rokov. Diskusie výstižne charakterizovala Shootyho pondelková karikatúra. Bezkonfliktná úvodná polhodinka bola nasledovaná jemným sporom o interpretáciu ekonomického vývoja Slovenska za posledné štyri roky a bojom o zásluhy v boji proti hospodárskej kríze, či proti korupcii. Obidvaja politici sa tradične dopúšťali privlastňovania si cudzích úspechov prípadne podsúvania nepravdivých údajov. Za zmienku stojí inovácia Smeru v otázke predražených PPP projektov. Zatiaľ čo sa v minulosti Pavol Paška bránil zdôvodňovaním rozdielu ceny novovytendrovaných diaľníc nižšími stavebnými nákladmi, Robert Kaliňák celý nepomer relativizoval odkazom na predražené diaľnice v období vlády Mikuláša Dzurindu, Robert Fico v nedeľu hovoril o nekvalitných "bakelitových" diaľniciach. Oceniť treba kreativitu poradcov Smeru v oslabovaní dopadov úspechu ministra dopravy Jána Figeľa. Tešíme sa na nové zdôvodnenia v nasledujúcich týždňoch. Príjemné čítanie a pokojné prežitie zvyšku týždňa vám praje tím Demagog.SK.
Všetci politici
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
A ak si vy myslíte, že ľudí zaujíma to, čo sa stále pokúšajú nejakí politológovia tu vytvárať nejaký obraz, to vôbec nie je pre verejnosť relevantné. A čo sa nebojuje proti korupcii a klientelizmu? Čo som ja nevyhodil 11 ministrov z vlády, ak mali nejaké problémy?
Robert Fico
Zavádzanie (skryť odôvodnenie)
Ako sme už uviedli pri overovaní podobného výroku v rámci relácie O 5 minút 12 z 11. apríla 2011:
"Vládu Roberta Fica opustilo dvanásť ministrov. Prehľad odstúpivších do mája 2009 zverejňuje portál tvnoviny.sk:
Miroslav Jureňa (HZDS) odstúpil pre podozrivé prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde, František Kašický (SMER-SD) kvôli miliardovým tendrom na upratovanie, Ivan Valentovič (SMER) podal demisiu z osobných dôvodov, Jaroslav Izák (SNS) odstúpil za sporné dotácie na ochranu životného prostredia, Zdenka Kramplová (HZDS) za miliónové dary pre HZDS, Ján Kubiš (Smer-SD) sa stal tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve, Marián Janušek (SNS) za miliardový tender na ministerstve životného prostredia a Ján Chrbet za spornú zmluvu na predaj prebytočných emisných kvót oxidu uhličitého.
Štefan Harabin (HZDS) sa stal v auguste 2009 predsedom Najvyššieho súdu, Viliam Turský bol odvolaný za kontroverzné obchody a tendre, ktoré sprevádzali rezort životného prostredia. Stanislava Becíka stiahlo materské HZDS bez udania bližších dôvodov v septembri 2009. Posledným odvolaným ministrom je Igor Štefanov (SNS), pre nástenkový tender na ministerstve výstavby."
Zo všetkých 12 odstúpivších ministrov teda 8 odstúpilo, resp. bolo odvolaných v dôsledku rozličných káuz, dvaja z dôvodu kariérnej zmeny. Aj v prípade, ak by ministri, ktorí odstúpili z bližšie neurčených dôvodov odstúpili v skutočnosti kvôli kauze, nejedná sa o Ficom uvádzaných 11 ministrov. Ficovo tvrdenie tak hodnotíme ako zavádzajúce.
"Vládu Roberta Fica opustilo dvanásť ministrov. Prehľad odstúpivších do mája 2009 zverejňuje portál tvnoviny.sk:
Miroslav Jureňa (HZDS) odstúpil pre podozrivé prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde, František Kašický (SMER-SD) kvôli miliardovým tendrom na upratovanie, Ivan Valentovič (SMER) podal demisiu z osobných dôvodov, Jaroslav Izák (SNS) odstúpil za sporné dotácie na ochranu životného prostredia, Zdenka Kramplová (HZDS) za miliónové dary pre HZDS, Ján Kubiš (Smer-SD) sa stal tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve, Marián Janušek (SNS) za miliardový tender na ministerstve životného prostredia a Ján Chrbet za spornú zmluvu na predaj prebytočných emisných kvót oxidu uhličitého.
Štefan Harabin (HZDS) sa stal v auguste 2009 predsedom Najvyššieho súdu, Viliam Turský bol odvolaný za kontroverzné obchody a tendre, ktoré sprevádzali rezort životného prostredia. Stanislava Becíka stiahlo materské HZDS bez udania bližších dôvodov v septembri 2009. Posledným odvolaným ministrom je Igor Štefanov (SNS), pre nástenkový tender na ministerstve výstavby."
Zo všetkých 12 odstúpivších ministrov teda 8 odstúpilo, resp. bolo odvolaných v dôsledku rozličných káuz, dvaja z dôvodu kariérnej zmeny. Aj v prípade, ak by ministri, ktorí odstúpili z bližšie neurčených dôvodov odstúpili v skutočnosti kvôli kauze, nejedná sa o Ficom uvádzaných 11 ministrov. Ficovo tvrdenie tak hodnotíme ako zavádzajúce.
Pretože napr. vaša vláda spolu s HZDS a SNS zdedila na úvod v roku 2006 8% nezamestnanosť, nechávala ju na úrovni 14,4%.
Ján Figeľ
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Miera nezamestnanosti v roku 2006 a júni 2010 podľa:
Štatistického úradu SR, štvrťročná miera nezamestnanosti k dátumu v %;
31. 3.2006 - 14,9%
30. 6.2006 - 13,5%
30. 9.2006 - 12,8%
31.12.2006 - 12,0%
30.6.2010 - 14,4%
Miera nezamestnanosti sa najviac priblížila k 8.% k 31.12.2008, kedy miera nezamestnanosti dosiahla historicky najnižšiu úroveň, a to 8,7%.
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, mesačná miera nezamestnanosti k dátumu v %;
31. 1.2006 - 11,82%
28. 2.2006 - 11,66%
31. 3.2006 - 11,42%
30. 4.2006 - 11,04%
31. 5.2006 - 10,56%
30. 6.2006 - 10,36%
31. 7.2006 - 10,2%
31. 8.2006 - 9.85%
30. 9.2006 - 9,75%
31.10.2006 - 9,27%
30.11.2006 - 9,12%
31.12.2006 - 9,4%
30.6.2010 - 12,34%
Miera nezamestnanosti dosiahla úroveň 8,19 % k 31.8.2007 a klesla pod 8% k 31.10. 2007, kedy mira nezamestnanosti dosiahla úroveň 7,92%. Historicky najnižšia miera nezamestnanosti bola k 31.8.2008, a to 7,36%.
Nezamestnanosť OECD/Eurostat mesačná miera nezamestnanosti k dátumu v %;
31. 1.2006 - 14,9%
28. 2.2006 - 14,5%
31. 3.2006 - 14,2%
30. 4.2006 - 13,9%
31. 5.2006 - 13,6%
30. 6.2006 - 13,3%
31. 7.2006 - 13,1%
31. 8.2006 - 12,9%
30. 9.2006 - 12,8%
31.10.2006 - 12,6%
30.11.2006 - 12,4%
31.12.2006 - 12,0%
30.6.2010 - 14,9%
Miera nezamestnanosti sa najviac priblížila k 8.% k 30.9.2008, kedy dosiahla historicky najnižšiu úroveň a to 8.8%.
Ján Figeľ sa vo svojom výroku o výške nezamestnanosti odvoláva na presný údaj štvrťročných meraní miery nezamestnanosti Štatistického úradu SR k 30.6.2010, kedy miera nezamestnanosti dosahovala presne 14.4%.
Ak túto mieru nezamestnanosti porovnáme s mierou nezamestnanosti Štatistického úradu SR z prvého štvrťroku, k 31.3.2006 zistíme, že vtedajšia miera nezamestnanosti dosahovala výšku 14,9%, nie 8% ako uvádza Jan Figeľ. Rovnako, žiadny z ďaľších zdrojov ukazovateľa miery nezamestnanosti nedáva Jánovi Figeľovi za pravdu. Historicky najnižšie miery nezamestnanosti sme dosahovali práve v období vlády R. Fica na základe klesajúceho trendu z obdobia vlády Mikuláša Dzurindu. Výrok preto považujeme za nepravdivý.
Štatistického úradu SR, štvrťročná miera nezamestnanosti k dátumu v %;
31. 3.2006 - 14,9%
30. 6.2006 - 13,5%
30. 9.2006 - 12,8%
31.12.2006 - 12,0%
30.6.2010 - 14,4%
Miera nezamestnanosti sa najviac priblížila k 8.% k 31.12.2008, kedy miera nezamestnanosti dosiahla historicky najnižšiu úroveň, a to 8,7%.
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, mesačná miera nezamestnanosti k dátumu v %;
31. 1.2006 - 11,82%
28. 2.2006 - 11,66%
31. 3.2006 - 11,42%
30. 4.2006 - 11,04%
31. 5.2006 - 10,56%
30. 6.2006 - 10,36%
31. 7.2006 - 10,2%
31. 8.2006 - 9.85%
30. 9.2006 - 9,75%
31.10.2006 - 9,27%
30.11.2006 - 9,12%
31.12.2006 - 9,4%
30.6.2010 - 12,34%
Miera nezamestnanosti dosiahla úroveň 8,19 % k 31.8.2007 a klesla pod 8% k 31.10. 2007, kedy mira nezamestnanosti dosiahla úroveň 7,92%. Historicky najnižšia miera nezamestnanosti bola k 31.8.2008, a to 7,36%.
Nezamestnanosť OECD/Eurostat mesačná miera nezamestnanosti k dátumu v %;
31. 1.2006 - 14,9%
28. 2.2006 - 14,5%
31. 3.2006 - 14,2%
30. 4.2006 - 13,9%
31. 5.2006 - 13,6%
30. 6.2006 - 13,3%
31. 7.2006 - 13,1%
31. 8.2006 - 12,9%
30. 9.2006 - 12,8%
31.10.2006 - 12,6%
30.11.2006 - 12,4%
31.12.2006 - 12,0%
30.6.2010 - 14,9%
Miera nezamestnanosti sa najviac priblížila k 8.% k 30.9.2008, kedy dosiahla historicky najnižšiu úroveň a to 8.8%.
Ján Figeľ sa vo svojom výroku o výške nezamestnanosti odvoláva na presný údaj štvrťročných meraní miery nezamestnanosti Štatistického úradu SR k 30.6.2010, kedy miera nezamestnanosti dosahovala presne 14.4%.
Ak túto mieru nezamestnanosti porovnáme s mierou nezamestnanosti Štatistického úradu SR z prvého štvrťroku, k 31.3.2006 zistíme, že vtedajšia miera nezamestnanosti dosahovala výšku 14,9%, nie 8% ako uvádza Jan Figeľ. Rovnako, žiadny z ďaľších zdrojov ukazovateľa miery nezamestnanosti nedáva Jánovi Figeľovi za pravdu. Historicky najnižšie miery nezamestnanosti sme dosahovali práve v období vlády R. Fica na základe klesajúceho trendu z obdobia vlády Mikuláša Dzurindu. Výrok preto považujeme za nepravdivý.
Mimochodom pán predseda, my sme odovzdali krajinu s druhým najnižším dlhom v eurozóne.
Robert Fico
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Tento výrok sme overovali už v minulosti (30.10.2011 O5M12). R. Fico sa nepoučil a opäť nepravdivo uvádza informáciu o dlhu Slovenska.
Podľa údajov z databázy Eurostat v roku 2010 bol verejný dlh na Slovensku na úrovni 41% HDP. Nižší verejný dlh v rámci Eurozóny malo Slovinsko na úrovni 38,8 % HDP a Luxembursko na úrovni 19,1 % HDP. Verejný dlh Slovenka bol v roku 2010 tretí najnižší v eurozóne.
Ak si zoberieme rok 2009 (posledný celý rok vlády R. Fica), tak podľa údajov Eurostatu bol verejný dlh Slovenska na úrovni 35,5 % HDP. Opäť nižší dlh malo Slovinsko na úrovni 35,3 % HDP a Luxembursko na úrovni 14,8 % HDP. Verejný dlh Slovenka bol aj v roku 2009 tretí najnižší v eurozóne.
Podľa údajov z databázy Eurostat v roku 2010 bol verejný dlh na Slovensku na úrovni 41% HDP. Nižší verejný dlh v rámci Eurozóny malo Slovinsko na úrovni 38,8 % HDP a Luxembursko na úrovni 19,1 % HDP. Verejný dlh Slovenka bol v roku 2010 tretí najnižší v eurozóne.
Ak si zoberieme rok 2009 (posledný celý rok vlády R. Fica), tak podľa údajov Eurostatu bol verejný dlh Slovenska na úrovni 35,5 % HDP. Opäť nižší dlh malo Slovinsko na úrovni 35,3 % HDP a Luxembursko na úrovni 14,8 % HDP. Verejný dlh Slovenka bol aj v roku 2009 tretí najnižší v eurozóne.
Nastúpili ste do vlády a prvé čo ste urobili, ste zvýšili DPH. Všetko zdraželo.
Robert Fico
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Výška DPH v Slovenskej republike bola zvýšená o jeden percentný bod na úroveň 20%, zároveň bola zvýšená spotrebná daň z tabakových výrobkov, zrušené daňové zvýhodnenia pre biopalivá, zavedenie poplatku pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvýšenie cien diaľničných známok.
Dôsledkom zvýšenia DPH malo byť zvýšenie cien tovarov a služieb v roku 2011 (s. 19). Opatrenie zvýšenia DPH je vnímané ako dočasné, po obdobie nadmerne vysokého deficitu štátnych financií.
Zdražovaním cien má Robert Fico na mysli pravdepodobne infláciu. Nasledujúci graf ukazuje vývoj inflácie na Slovensku. Vidíme, že v priebehu vlády Roberta Fica sa inflácia držala najskôr na úrovni okolo 4%, s príchodom ekonomickej krízy v roku 2008 potom začala klesať až na konečnú úroveň 1% v roku 2010. Očakávaná inflácia pre rok 2011 bola na úrovni 1,2%, v posledných mesiacoch došlo k výraznejšiemu rastu, v októbri na 4,4%. Z grafu vidno, že inflácia, teda rast cien je bežná súčasť ekonomického vývoja na Slovensku. Výrok Roberta Fica je zavádzajúci, pretože jeho implikácia vzťahu medzi zvýšením DPH a zdražením je očakávaná, napriek tomu, táto úroveň nijako nevybočuje z dlhodobého vývoja.
Rovnako máme problém so zovšeobecňovaním Roberta Fica. Vo svojom výroku uvádza o všeobecnom raste. Je možné hovoriť o pozitívnych číslach CPI indexu, rozhodne sa však nejedná o všetky sledované položky.
Indexovaná položka Štatistického úradu "Odevy a obuv" dosiahla v decembri 2010 hodnotu 107%, v januári po zvýšení sadzby DPH 105,5% (index 100 = cena v januári 2000). Napriek navýšeniu sadzby DPH o 1% došlo k poklesu ceny Odevy a obuvy. Nie je tak pravda, že všetko zdraželo.
Dôsledkom zvýšenia DPH malo byť zvýšenie cien tovarov a služieb v roku 2011 (s. 19). Opatrenie zvýšenia DPH je vnímané ako dočasné, po obdobie nadmerne vysokého deficitu štátnych financií.
Zdražovaním cien má Robert Fico na mysli pravdepodobne infláciu. Nasledujúci graf ukazuje vývoj inflácie na Slovensku. Vidíme, že v priebehu vlády Roberta Fica sa inflácia držala najskôr na úrovni okolo 4%, s príchodom ekonomickej krízy v roku 2008 potom začala klesať až na konečnú úroveň 1% v roku 2010. Očakávaná inflácia pre rok 2011 bola na úrovni 1,2%, v posledných mesiacoch došlo k výraznejšiemu rastu, v októbri na 4,4%. Z grafu vidno, že inflácia, teda rast cien je bežná súčasť ekonomického vývoja na Slovensku. Výrok Roberta Fica je zavádzajúci, pretože jeho implikácia vzťahu medzi zvýšením DPH a zdražením je očakávaná, napriek tomu, táto úroveň nijako nevybočuje z dlhodobého vývoja.
Rovnako máme problém so zovšeobecňovaním Roberta Fica. Vo svojom výroku uvádza o všeobecnom raste. Je možné hovoriť o pozitívnych číslach CPI indexu, rozhodne sa však nejedná o všetky sledované položky.
Indexovaná položka Štatistického úradu "Odevy a obuv" dosiahla v decembri 2010 hodnotu 107%, v januári po zvýšení sadzby DPH 105,5% (index 100 = cena v januári 2000). Napriek navýšeniu sadzby DPH o 1% došlo k poklesu ceny Odevy a obuvy. Nie je tak pravda, že všetko zdraželo.
Chcem pripomenúť, že na Slovensku sa vyše 20 rokov demokracie sa 3x stalo, že víťaz volieb de iure nebol víťazom volieb de facto.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
J. Figeľ hovorí pravdu, za posledných 20 rokov sa trikrát stalo, že víťaz volieb nezostavoval vládu.Uvádzame všetky výsledky volieb do NRSR od roku 1990
1990Voľby vyhrala presvedčivo VPN (Verejnosť proti násiliu), ktorá zostavila vládu s DS (Demokratickou stranou) a KDH (Kresťanskodemokratickým hnutím).1992Víťazom volieb sa presvedčivo stalo HZDS (Hnutie za demokratické Slovensko), ktoré zostavilo vládu SNS (Slovenskou národnou stranou).1994Víťazom volieb sa opäť stalo HZDS, ktoré zostavilo vládu s ZSR (Združenie robotníkov Slovenska) a SNS. 1998Víťazom volieb sa opäť stalo HZDS no tentokrát nedokázalo zostaviť vládu. (Ide o prvý prípad keď víťaz volieb de iure nebol víťazom volieb de facto) Vládu zostavila SDK (Slovenská demokratická koalícia) spolu s SDĽ (Strana demokratickej ľavice), SMK (Strana maďarskej koalície) a SOP (Strana Občianskeho porozumenia).2002Víťazom volieb sa štvrtý raz po sebe stalo HZDS, no tak ako po voľbách v roku 1998 nedokázali zostaviť vládu. (Ide o druhý prípad keď víťaz volieb de iure nebol víťazom volieb de facto) Vládu zostavila SDKÚ spolu s ANO (Aliancia nového občana), SMK a KDH.2006Voľby vyhral s veľkým náskokom SMER-SD a zostavil vládu s HZDS a SNS.2010Aj posledné voľby vyhrala strana SMER-SD s veľkým náskokom no neodkázala zostaviť vládu. (Ide o tretí prípad keď víťaz volieb de iure nebol víťazom volieb de facto) Vládu zostavila SDKÚ spolu s SAS (Sloboda a Solidarita), KDH a Most-Híd.
1990Voľby vyhrala presvedčivo VPN (Verejnosť proti násiliu), ktorá zostavila vládu s DS (Demokratickou stranou) a KDH (Kresťanskodemokratickým hnutím).1992Víťazom volieb sa presvedčivo stalo HZDS (Hnutie za demokratické Slovensko), ktoré zostavilo vládu SNS (Slovenskou národnou stranou).1994Víťazom volieb sa opäť stalo HZDS, ktoré zostavilo vládu s ZSR (Združenie robotníkov Slovenska) a SNS. 1998Víťazom volieb sa opäť stalo HZDS no tentokrát nedokázalo zostaviť vládu. (Ide o prvý prípad keď víťaz volieb de iure nebol víťazom volieb de facto) Vládu zostavila SDK (Slovenská demokratická koalícia) spolu s SDĽ (Strana demokratickej ľavice), SMK (Strana maďarskej koalície) a SOP (Strana Občianskeho porozumenia).2002Víťazom volieb sa štvrtý raz po sebe stalo HZDS, no tak ako po voľbách v roku 1998 nedokázali zostaviť vládu. (Ide o druhý prípad keď víťaz volieb de iure nebol víťazom volieb de facto) Vládu zostavila SDKÚ spolu s ANO (Aliancia nového občana), SMK a KDH.2006Voľby vyhral s veľkým náskokom SMER-SD a zostavil vládu s HZDS a SNS.2010Aj posledné voľby vyhrala strana SMER-SD s veľkým náskokom no neodkázala zostaviť vládu. (Ide o tretí prípad keď víťaz volieb de iure nebol víťazom volieb de facto) Vládu zostavila SDKÚ spolu s SAS (Sloboda a Solidarita), KDH a Most-Híd.
To ja mám teraz rozprávať o tom, ako predstavitelia KDH ukradli pitnú vodu na začiatku jesene minulého roku?
Robert Fico
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Fico má na na mysli pravdepodobne kauzu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). Ako sa uvádza v správe agentúry SITA z 27. januára 2011:
"Kauza tichej privatizácie vznikla v decembri 2010, keď BVS súhlasila s predajom akcií. Časť akcií získala bez verejného výberového konania firma, ktorej šéf je dlhoročný známy s riaditeľmi vodární."
Personálne prepojenie na KDH bolo cez osobu bratislavského exprimátora Ďurkovského, ktorý pri predaji akcií zastupoval majoritného akcionára, ktorým bolo mesto. Kvôli kauze Ďurkovský neskôr vystúpil z KDH.
Ako to už žiaľ v naších zemepisných šírkach býva zvykom, kauza nebola do tejto chvíle došetrená a preto je možné hovoriť o podozrení prepojenia Ďurkovského s kauzou vodární.
"Kauza tichej privatizácie vznikla v decembri 2010, keď BVS súhlasila s predajom akcií. Časť akcií získala bez verejného výberového konania firma, ktorej šéf je dlhoročný známy s riaditeľmi vodární."
Personálne prepojenie na KDH bolo cez osobu bratislavského exprimátora Ďurkovského, ktorý pri predaji akcií zastupoval majoritného akcionára, ktorým bolo mesto. Kvôli kauze Ďurkovský neskôr vystúpil z KDH.
Ako to už žiaľ v naších zemepisných šírkach býva zvykom, kauza nebola do tejto chvíle došetrená a preto je možné hovoriť o podozrení prepojenia Ďurkovského s kauzou vodární.
A ak si vy myslíte, že ľudí zaujíma to, čo sa stále pokúšajú nejakí politológovia tu vytvárať nejaký obraz, to vôbec nie je pre verejnosť relevantné. A čo sa nebojuje proti korupcii a klientelizmu? Čo sme spoločne neurobili špecializovaný trestný súd? Veď v tom čase práve KDH ako opozičná strana na to tlačili.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Špecializovaný trestný súd začal fungovať 17. júla 2009, ako nastúpca Špeciálneho trestného súdu, ktorý bol na základe nálezu Ústavného súdu SR vyhlásený za protiústavný (bližšie správa TASR z dňa 17. júla 2009).
Robert Fico existenciu Špeciálneho súdu obhajoval (v odlišnej podobe ako vtedajšia opozícia) a podporil vznik Špecializovaného trestného súdu, ako nástupcu po Špeciálnom súde.
Špecializovaný trestný súd vznikol na základe návrhu zákona, ktorého predkladateľom bola vláda SR a jej predseda. Návrh podporili ako poslanci strán súčasnej koalície, tak aj Smeru a SNS.
Ficov o výrok o spoločnom vytvorení špecializovaného trestného súdu preto hodnotíme ako pravdivý.
Robert Fico existenciu Špeciálneho súdu obhajoval (v odlišnej podobe ako vtedajšia opozícia) a podporil vznik Špecializovaného trestného súdu, ako nástupcu po Špeciálnom súde.
Špecializovaný trestný súd vznikol na základe návrhu zákona, ktorého predkladateľom bola vláda SR a jej predseda. Návrh podporili ako poslanci strán súčasnej koalície, tak aj Smeru a SNS.
Ficov o výrok o spoločnom vytvorení špecializovaného trestného súdu preto hodnotíme ako pravdivý.
A ak si vy myslíte, že ľudí zaujíma to, čo sa stále pokúšajú nejakí politológovia tu vytvárať nejaký obraz, to vôbec nie je pre verejnosť relevantné. A čo sa nebojuje proti korupcii a klientelizmu? Čo sme neprijali spoločne zákon o preukazovaní pôvodu majetku?
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Fico hovorí pravdu. Vládny návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku a aj novela ústavy (keďže ústavný súd zákon pôvodne vyhlásil za protiústavný) boli prijaté ako hlasmi Smeru-SD, tak aj hlasmi vtedajšej opozície - SDKÚ, KDH a SMK.
Na základe zákona môže nelegálne nadobudnutý majetok osôb alebo firiem prepadnúť štátu. Ako sa uvádza v správe agentúry SITA z dňa 19. marca 2010:
"Finančná polícia bude podávať návrh prokurátorovi na začatie konania o podozrivom majetku, ktorý bude presahovať preukázateľné príjmy o 1 500-násobok minimálnej mzdy, čo je asi 450-tisíc eur."
V nedávnej minulosti sa však už objavili kritické hlasy požadujúce novelizáciu zákona.
Podľa správy agentúry SITA z 4. augusta 2011 považuje minister vnútra Lipšic zákon za bezzubý a " ... aby bol zákon razantný, bolo podľa neho kľúčové vylúčiť z legálnych príjmov neobvyklé obchodné operácie."
Ako sa ďalej uvádza v správe, požiadavka na novelizáciu zákona zaznieva aj zo strany jeho navrhovateľov : "Potrebu novelizácie normy pripustil v januári aj Smer-SD. Zákon totiž podľa ficovcov spôsobil, že občania dávajú na prokuratúru nekvalifikované podania a udávajú svojich susedov."
Na základe zákona môže nelegálne nadobudnutý majetok osôb alebo firiem prepadnúť štátu. Ako sa uvádza v správe agentúry SITA z dňa 19. marca 2010:
"Finančná polícia bude podávať návrh prokurátorovi na začatie konania o podozrivom majetku, ktorý bude presahovať preukázateľné príjmy o 1 500-násobok minimálnej mzdy, čo je asi 450-tisíc eur."
V nedávnej minulosti sa však už objavili kritické hlasy požadujúce novelizáciu zákona.
Podľa správy agentúry SITA z 4. augusta 2011 považuje minister vnútra Lipšic zákon za bezzubý a " ... aby bol zákon razantný, bolo podľa neho kľúčové vylúčiť z legálnych príjmov neobvyklé obchodné operácie."
Ako sa ďalej uvádza v správe, požiadavka na novelizáciu zákona zaznieva aj zo strany jeho navrhovateľov : "Potrebu novelizácie normy pripustil v januári aj Smer-SD. Zákon totiž podľa ficovcov spôsobil, že občania dávajú na prokuratúru nekvalifikované podania a udávajú svojich susedov."
Napr. my máme iný názor na ozdravenie verejných financií ako má pravica. Pravica ponúka len zvyšovanie DPH a spotrebných daní. Tzn., ponúka zdražovanie. My na druhej strane ponúkame napr. zdanenie bánk, zdanenie monopolov. Teda máme opačné prístupy.
Robert Fico
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Dňa 17. októbra 2011 denník SME zhrnul návrhy strany SMER na ozdravenie verejných financií:
Čo sa týka pravice, hodnotiť jej návrhy na ozdravenie verejných financií je zložitejšie, do určitej miery z toho dôvodu, že pravica zahŕňa niekoľko politických strán. Pravica
- zvýšenie odvodu pre banky z 0,4 na 0,7%
- zavedenie novej "milionárskej dane" vo výške 25% pre osoby s príjmom nad 33 000 eur ročne
- zavedenie 22% dane pre firmy so ziskom nad 33 miliónov eur
- zavedenie 5% dane na dividendy vyplácané fyzickým osobám
Čo sa týka pravice, hodnotiť jej návrhy na ozdravenie verejných financií je zložitejšie, do určitej miery z toho dôvodu, že pravica zahŕňa niekoľko politických strán. Pravica
- odmieta zvyšovanie celkového daňovo-odvodového zaťaženia, nechce rušiť rovnú daň, zvyšovať daň z príjmu ani DPH (zdroj tu a tu)
- vidí priestor v zvýšení zdanenia cigariet, alkoholu, nehnuteľností a v zvýšení environmentálnych daní (zdroj tu a tu)
- podporovala daňovú a odvodovú reformu a zmeny v stavebnom sporení, ktoré mali ušetriť štátu peniaze (zdroj tu)
- podporuje zmrazenie platov ústavných činiteľov (zdroj tu)
- vidí priestor na šetrenie v rezortoch a v štátnych podnikoch, a tiež na odpredaj štátneho majetku (zdroj tu a tu)
- chce riešiť daňové úniky a prezamestnanosť v štátnom sektore (zdroj tu)
V jednom prípade sme zobrali celé ministerstvo spod kontroly SNS preto, lebo neboli schopní nominanti SNS riadiť toto ministerstvo. Ale keď to porovnávam s poslednými 16 mesiacmi, tak som nevidel žiadne takéto rozhodnutia. Či to bolo Daňové riaditeľstvo, ukradnutá platina a ďalšie veci, ktoré sú tu.
Robert Fico
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Aby sme Ficov výrok overili porovnáme situáciu "vzatia miinsterstva" (1.) s vyvodením politickej zodpovednosti v kauzách daňového riaditeľstva a platinových sitiek (2.).
1. Keď Fico hovorí o "vzatí ministerstva" má zrejme na mysli situáciu z augusta roku 2009, kedy kvôli kontroverzným obchodom a tendrom odvolal v poradí už tretieho ministra životného prostredia za SNS Viliama Turského.
Zároveň Fico - podľa správy denník SME z 19. augusta 2009 - oznámil, že "hoci post patrí SNS, nového ministra od Slotu nebude akceptovať" a na jeho miesto dosadí vlastného nominanta. "Dôvodom je opakovane preukázateľná nespôsobilosť nominantov SNS zvládnuť rozhodovacie procesy v rámci rezortu."
2.V kauze prenájmu budovy Daňového úradu v Košiciach vyzvala premiérka na vyvodenie politickej zodpovednosti šéfa Daňového riaditeľstva Mikulčíka, ktorý napokon z funkcie odstúpil (a to napriek tomu, že požiadavku premiérky sprvu odkmietal minister financií Mikloš) (správa SITA z 20. apríla 2011).
V prípade kauzy nevýhodného predaja platinových sitiek, nominantka SDKÚ-DS z postu predsedníčky Štátnych hmotných rezerv abdikovala takisto. (správa TASR z 2. novembra 2011)
Ficovo tvrdenie hodnotíme ako zavádzanie, keďže oba prípady vykazujú také odlišnosti, že v konečnom dôsledku je ich porovnanie možné len veĺmi ťažko. Podstatným rozdielom je, že kým v kauze odňatého ministerstva šlo o opakované pochybenie nominantov, kauzy platina aj daňový úrad boli v rámci daných inštitúcií a volebného obdobia ojedinelé. Politická zodpovednosť - aj keď odlišným spôsobom a s odlišným časovým odstupom - však bola vyvodená vo všetkých prípadoch.
1. Keď Fico hovorí o "vzatí ministerstva" má zrejme na mysli situáciu z augusta roku 2009, kedy kvôli kontroverzným obchodom a tendrom odvolal v poradí už tretieho ministra životného prostredia za SNS Viliama Turského.
Zároveň Fico - podľa správy denník SME z 19. augusta 2009 - oznámil, že "hoci post patrí SNS, nového ministra od Slotu nebude akceptovať" a na jeho miesto dosadí vlastného nominanta. "Dôvodom je opakovane preukázateľná nespôsobilosť nominantov SNS zvládnuť rozhodovacie procesy v rámci rezortu."
2.V kauze prenájmu budovy Daňového úradu v Košiciach vyzvala premiérka na vyvodenie politickej zodpovednosti šéfa Daňového riaditeľstva Mikulčíka, ktorý napokon z funkcie odstúpil (a to napriek tomu, že požiadavku premiérky sprvu odkmietal minister financií Mikloš) (správa SITA z 20. apríla 2011).
V prípade kauzy nevýhodného predaja platinových sitiek, nominantka SDKÚ-DS z postu predsedníčky Štátnych hmotných rezerv abdikovala takisto. (správa TASR z 2. novembra 2011)
Ficovo tvrdenie hodnotíme ako zavádzanie, keďže oba prípady vykazujú také odlišnosti, že v konečnom dôsledku je ich porovnanie možné len veĺmi ťažko. Podstatným rozdielom je, že kým v kauze odňatého ministerstva šlo o opakované pochybenie nominantov, kauzy platina aj daňový úrad boli v rámci daných inštitúcií a volebného obdobia ojedinelé. Politická zodpovednosť - aj keď odlišným spôsobom a s odlišným časovým odstupom - však bola vyvodená vo všetkých prípadoch.
A viaceré signály už naznačujú, že politické spektrum si je toho vedomé. (problémovosti "žitia na dlh", pozn.) Napr. to, že v parlamente vznikla dohoda na ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti a teda aj dlhovej brzde.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Na ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti za zhodujú strany opozície (SMER-SD, SNS) a všetky strany koalície. Strana SNS má síce výhrady (považuje úvodný 60% strop dlhu za "príliš mäkký" a požaduje 50% hranicu od počiatku) voči zákonu no tiež sa podieľa ako spoluautor na tomto zákone. Ide o spoločnú iniciatívu koalície a opozície.
Portál sme.sk (10. augusta 2011) uviedol, že na príprave ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti pracujú poslanci koalície a opozície.
"V parlamente zákon pripravuje pracovná skupina, jej členom je za Smer poslanec Peter Kažimír. „O tejto téme rokujeme,“ potvrdil.O svojej predstave o pravidlách ani podpore Smeru hovoriť nechcel. „Dohodli sme sa, že sa nebudeme zatiaľ vyjadrovať.“
ČTK uvádza: "Na návrhu zákona o obmedzení štátneho dlhu pracujú poslanci koalície i opozície, bez súhlasu zákonodarcov z oboch táborov sa totiž ústavný zákon nepodarí v parlamente schváliť."
Sme.sk (29. septembra 2011): "Ekonomickí experti koalície a opozície sa dohodli, že hranica, nad ktorú by sa krajina nemala zadlžovať, je 60 percent HDP"
Zákon o Rozpočtovej zodpovednosti, ktorého účinnosť sa plánuje na 1. marca 2012 prinesie:
Portál sme.sk (10. augusta 2011) uviedol, že na príprave ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti pracujú poslanci koalície a opozície.
"V parlamente zákon pripravuje pracovná skupina, jej členom je za Smer poslanec Peter Kažimír. „O tejto téme rokujeme,“ potvrdil.O svojej predstave o pravidlách ani podpore Smeru hovoriť nechcel. „Dohodli sme sa, že sa nebudeme zatiaľ vyjadrovať.“
ČTK uvádza: "Na návrhu zákona o obmedzení štátneho dlhu pracujú poslanci koalície i opozície, bez súhlasu zákonodarcov z oboch táborov sa totiž ústavný zákon nepodarí v parlamente schváliť."
Sme.sk (29. septembra 2011): "Ekonomickí experti koalície a opozície sa dohodli, že hranica, nad ktorú by sa krajina nemala zadlžovať, je 60 percent HDP"
Zákon o Rozpočtovej zodpovednosti, ktorého účinnosť sa plánuje na 1. marca 2012 prinesie:
- Radu pre Rozpočtovú zodpovednosť (ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti)
- Horný limit dlhu verejnej správy sa ustanovuje vo výške 50% podielu na hrubom domácom produkte.
- Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 60% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a viac, obec alebo vyšší územný celok sú povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá ministerstvo financií, a to vo výške 5% z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Celkovú sumu dlhu obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon.
- Rada pred určením ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti zverejní na svojom webovom sídle metodológiu výpočtov a predpoklady, ktoré použije pri určení ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti.
- Za účelom zvýšenia transparentnosti v procese zostavovania rozpočtu verejnej správy sa zriaďujú Výbor pre daňové prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy.
Ak sú také ťažké časy, ako hovoríte, tak potom prečo už nie je vytvorená krízová rada? Okamžite ako došla svetová hospodárska kríza, sme zriadili krízovú radu za účasti všetkých vrátane opozície a prijímali sa v silnom sociálnom dialógu vážne rozhodnutia.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Krízová rada skutočne bola zriadená tesne po vypuknutí svetovej hospodárskej krízy v roku 2008, pričom jej prvé zasadnutie bolo koncom januára 2009. Zloženie krízovej rady bolo nasledovné: premiér (R. Fico), ministri vládnej koalície (J. Mikolaj, S. Becík, L. Jahnátek, J. Počiatek, V. Tomanová), guvernér centrálnej banky (I. Šramko), prezident asociácie bánk (I. Vida), šéf zväzu priemyslu (I. Uhrík), šéf odborov (M. Gazdík), šéf únie zamestnávateľov (M. Jusko), šéf asociácie zamestnávateľov (T. Malatinský), šéf združenia miest a obcí (M. Sýkora), predseda klubu podnikateľov (V. Soták), nominant opozície (V. Tvarožka).
Čiže krízová rada bola tvorená 15 členmi, z toho 6 členovia boli z vtedajšej koalície, jeden člen bol z opozície a ostatných 8 členov boli zástupcovia rôznych asociácií a združení.
Čiže krízová rada bola tvorená 15 členmi, z toho 6 členovia boli z vtedajšej koalície, jeden člen bol z opozície a ostatných 8 členov boli zástupcovia rôznych asociácií a združení.
Vrátim sa k tej poznámke pána predsedu, že nestrašiť ľudí. Ja to nemám ani vo zvyku a skôr som komentoval, že sa hovorí. Ale naozaj pred týždňom Slovensko si nedokázalo požičať na refinancovanie vlastných dlhopisov.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Dňa 14. novembra denník SME informoval o tom, že Slovensko dňa 13. novembra neuspelo v dražbe svojich štátnych dlhopisov vo výške 100 miliónov eur - dopyt po nich dosiahol len zhruba desatinu danej sumy. Zopakovala sa tak situácia z apríla 2011. Ako uvádza denník SME, "neúspešný predaj nie je rarita".
Ak sa situácia v najbližšej dobe nezmení, Slovensko može mať problémy s refinancovaním svojich dlhov, keďže podľa vyššie uvedeného zdroja si do apríla 2012 bude potrebovať požičat možno až 2 miliardy eur.
Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.
Ak sa situácia v najbližšej dobe nezmení, Slovensko može mať problémy s refinancovaním svojich dlhov, keďže podľa vyššie uvedeného zdroja si do apríla 2012 bude potrebovať požičat možno až 2 miliardy eur.
Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.
Je to typický prejav neschopnosti tejto vládnej koalície, pretože vy sa tvárite, že vraj máte nejaký úžasný deficit 4,6% v roku 2012. Ale veď plán bol mať deficit 3,8% a nie 4,6%.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Rozpočet verejnej správy na roky 2011 - 2013 (str. 8, .pdf): Vychádzajúc z týchto zámerov a ekonomických podmienok, rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 bol zostavený tak, aby postupné znižovanie plánovaného schodku rozpočtu verejnej správy viedlo k zníženiu schodku rozpočtu verejnej správy pod 3 % HDP v roku 2013. Schodok rozpočtu verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95 je v roku 2011 rozpočtovaný na úrovni 4,9 % HDP, v roku 2012 vo výške 3,8 % HDP a v roku 2013 na úrovni 2,9 % HDP.
Toto bol plán pri konsolidácií verejných rozpočtov z konca roku 2010. (Prijímaný rozpočet na 2011 a predpokladaný na ďalšie dva roky)
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 - 2014 (str. 2, .pdf, dokument je z 15. augusta 2011): Základným cieľom rozpočtovej politiky vlády je preto výrazne zníţiť deficit verejných financií a zastaviť zadlţovanie budúcich generácií.1 Podstatný krok k naplneniu tohto cieľa robí vláda uţ v roku 2011, keď sa deficit zniţuje z takmer 8 % v rokoch 2009 a 2010 na 4,9 % HDP. Pre roky 2012 a 2013 teda zostáva úloha zníţiť deficit o 2 percentuálne body, konkrétne v roku 2012 na 3,8 % HDP a následne na 2,9 % HDP v roku 2013.
Aj návrh rozpočtu na 2012 tak ešte počíta z 3,8 % deficitam, avšak tento dokument bol vypracovaný ešte pred pádom vlády a je neaktuálny.
Sme.sk (16. novembra 2011): "Všetky štyri strany bývalej vládnej koalície sa dnes dohodli na prijatí štátneho rozpočtu na budúci rok. Deficit by nemal po dohode za okrúhlym stolom presiahnuť 4,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v prípade, ak ho budú chcieť koaliční poslanci v parlamente znížiť, budú potrebovať jednohlasný súhlas celej exkoalície." Zvýšenie tohtoročného schodku je zdôvodňované znížením prognózy rastu HDP.
Vyjadrenie R. Fica o výške rozpočtového deficitu sú uvedené správne. Vyjadrenie o dôvodoch tohto zvýšenia nechávame na čitateľovi a nehodnotíme ho.
Toto bol plán pri konsolidácií verejných rozpočtov z konca roku 2010. (Prijímaný rozpočet na 2011 a predpokladaný na ďalšie dva roky)
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 - 2014 (str. 2, .pdf, dokument je z 15. augusta 2011): Základným cieľom rozpočtovej politiky vlády je preto výrazne zníţiť deficit verejných financií a zastaviť zadlţovanie budúcich generácií.1 Podstatný krok k naplneniu tohto cieľa robí vláda uţ v roku 2011, keď sa deficit zniţuje z takmer 8 % v rokoch 2009 a 2010 na 4,9 % HDP. Pre roky 2012 a 2013 teda zostáva úloha zníţiť deficit o 2 percentuálne body, konkrétne v roku 2012 na 3,8 % HDP a následne na 2,9 % HDP v roku 2013.
Aj návrh rozpočtu na 2012 tak ešte počíta z 3,8 % deficitam, avšak tento dokument bol vypracovaný ešte pred pádom vlády a je neaktuálny.
Sme.sk (16. novembra 2011): "Všetky štyri strany bývalej vládnej koalície sa dnes dohodli na prijatí štátneho rozpočtu na budúci rok. Deficit by nemal po dohode za okrúhlym stolom presiahnuť 4,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v prípade, ak ho budú chcieť koaliční poslanci v parlamente znížiť, budú potrebovať jednohlasný súhlas celej exkoalície." Zvýšenie tohtoročného schodku je zdôvodňované znížením prognózy rastu HDP.
Vyjadrenie R. Fica o výške rozpočtového deficitu sú uvedené správne. Vyjadrenie o dôvodoch tohto zvýšenia nechávame na čitateľovi a nehodnotíme ho.
Nie ste schopní iným spôsobom dostať financie do verejného rozpočtu, tak dávate do rozpočtu sekeru vo výške skoro 600 mil. ?
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Sme.sk: Podľa pôvodného návrhu mal deficit rozpočtu v budúcom roku dosiahnuť 3,8 %. Mínusové položky sa však prehĺbili o viac ako 800 miliónov eur.Presne 690 miliónov eur ide na vrub zníženia prognózy rastu ekonomiky na 1,7 %. Ďalších 70 miliónov eur ide na zvýšené výdavky do rezortu zdravotníctva, 61 miliónov eur na presun samosprávam a 28 miliónov eur predstavujú náklady na predčasné voľby.
Pozitívne sa naopak na rozpočte odzrkadlí 103 miliónov eur vďaka zmene makroprognóz, 47 miliónov eur zo spolufinancovania eurofondov a 7 miliónov eur sa ušetrí zmrazením platov ústavných činiteľov.
Ďalších 120 miliónov eur navyše pritečie do štátnej kasy z dividend Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). "Saldo tak bude mínusové 573 miliónov eur. To znamená zvýšenie deficitu z 3,8 % na 4,6 %," vysvetlil šéf rezortu financií Ivan Mikloš.
Aktuálne.sk: Štát musí v budúcom roku počítať s výpadkom na daniach vo výške 690 miliónov eur. Avšak účet sa ešte nabaľuje. Samosprávy dostanú oproti pôvodným plánom navyše 61 miliónov eur, do zdravotníctva pritečie o 71 miliónov eur viac, náklady na voľby budú vo výške 28 miliónov.
Viac peňazí do rozpočtu príde vďaka tomu, že parlament schváli zmenu odpisovania právnických osôb a vyššiu spotrebnú daň z cigariet, to by malo priniesť 85 miliónov eur.
Nižší ekonomický rast by mal podľa Mikloša znížiť aj úroky, ktoré Slovensko platí zo štátneho dlhu, spolu s neschválením odvodovej reformy by sa mala podľa ministra dosiahnuť úspora 106 miliónov eur. Ďalšie milióny by mali pritiecť na dividendách zo štátnych podnikov.
V utorok sa strana SaS vzdala svojho návrhu zrušiť odvody pre dobrovoľne nezamestnaných, ktoré by štátny rozpočet zaťažili 70 miliónmi eur.
Aj podľa portálu aktuálne.sk sa príjmy znížia o cca 850 mil. eur, avšak toto sa zapláta cca sumou 260 mil eur.
Teda ako uvádza R. Fico samotné zvýšenie z pôvodne plánovaného defictiu 3,8 % na 4,6 % HDP bude znamenať zvýšenie pôžičiek v sume skoro 600 mil. eur.
Pozitívne sa naopak na rozpočte odzrkadlí 103 miliónov eur vďaka zmene makroprognóz, 47 miliónov eur zo spolufinancovania eurofondov a 7 miliónov eur sa ušetrí zmrazením platov ústavných činiteľov.
Ďalších 120 miliónov eur navyše pritečie do štátnej kasy z dividend Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). "Saldo tak bude mínusové 573 miliónov eur. To znamená zvýšenie deficitu z 3,8 % na 4,6 %," vysvetlil šéf rezortu financií Ivan Mikloš.
Aktuálne.sk: Štát musí v budúcom roku počítať s výpadkom na daniach vo výške 690 miliónov eur. Avšak účet sa ešte nabaľuje. Samosprávy dostanú oproti pôvodným plánom navyše 61 miliónov eur, do zdravotníctva pritečie o 71 miliónov eur viac, náklady na voľby budú vo výške 28 miliónov.
Viac peňazí do rozpočtu príde vďaka tomu, že parlament schváli zmenu odpisovania právnických osôb a vyššiu spotrebnú daň z cigariet, to by malo priniesť 85 miliónov eur.
Nižší ekonomický rast by mal podľa Mikloša znížiť aj úroky, ktoré Slovensko platí zo štátneho dlhu, spolu s neschválením odvodovej reformy by sa mala podľa ministra dosiahnuť úspora 106 miliónov eur. Ďalšie milióny by mali pritiecť na dividendách zo štátnych podnikov.
V utorok sa strana SaS vzdala svojho návrhu zrušiť odvody pre dobrovoľne nezamestnaných, ktoré by štátny rozpočet zaťažili 70 miliónmi eur.
Aj podľa portálu aktuálne.sk sa príjmy znížia o cca 850 mil. eur, avšak toto sa zapláta cca sumou 260 mil eur.
Teda ako uvádza R. Fico samotné zvýšenie z pôvodne plánovaného defictiu 3,8 % na 4,6 % HDP bude znamenať zvýšenie pôžičiek v sume skoro 600 mil. eur.
Ale jednoducho 81% závislosť na exporte znamená životnú väzbu s európskym spoločným trhom. Vláda má isté možnosti, ale limitované.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Vývoj úrovne exportu slovenských produktov do zahraničia môžete vidieť tu. V roku 2010 sa zo Slovenska vyviezol tovar v hodnote 48 791 mil. EUR, čo pri úrovni HDP 65 887 mil. EUR predstavuje 74% HDP.
Iná metodika výpočtu hovorí o 85% exporte: "„Výkon ekonomiky a export sú spojené nádoby. Hodnota nášho exportu tovarov a služieb tvorí 85 percent HDP. Keď naši najväčší obchodní partneri budú musieť šetriť, náš vývoz to poznačí výrazne,“ hovorí ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž."
Výrok Jána Figeľa hodnotíme ako pravdivý.
Iná metodika výpočtu hovorí o 85% exporte: "„Výkon ekonomiky a export sú spojené nádoby. Hodnota nášho exportu tovarov a služieb tvorí 85 percent HDP. Keď naši najväčší obchodní partneri budú musieť šetriť, náš vývoz to poznačí výrazne,“ hovorí ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž."
Výrok Jána Figeľa hodnotíme ako pravdivý.
Na tých istých 4 úsekoch diaľníc, ja to len preto pripomeniem, lebo ste vy spomenuli čiastku 600 mil. ?, sme už po vysúťažení ušporili 700 mil. ?. Iba na 4 úsekoch.
Ján Figeľ
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
J. Fígeľ hovorí o štyroch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov.
Zdroj: SME, 27.september.
1.úsek Jánovce - Jablonov už definitívne vysúťažila firma Váhostav, úsek Svinia-Fričovce vysúťažila firma Doprostav a.s. ako informuje MDVaRR.
Ako daná správa ďalej uvádza: Víťazné konzorcium firiem má postaviť diaľnicu v režime naprojektuj a postav za 114,6 milióna EUR. Je to o 153 miliónov eur menej ako mal úsek stáť v tzv. prvom balíku PPP. Ide výlučne o sumu nákladov za stavebné práce, teda bez nákladov na údržbu a prevádzku diaľnice.
Náklady na výstavbu týchto štyroch úsekov pri ich realizácii prostredníctvom PPP projektov dosahovali spolu 1129,9 mil. eur. 1.balík PPP projektov bol kvôli nedodržaniu zmluvných podmienok zrušený na jar 2011 a v lete boli vyhlásené nové tendre pre výstavbu spomínaných úsekov. Zo získaných údajov po uzavretí verejného obstarávania je evidentné zníženie odhadovaných nákladov až o 697 mil. eur.
To, že ide skutočne o nižšie iba stavebné náklady sa nám podarilo overiť na úseku Svinia-Fričovce. Na ostatných úsekoch je táto informácia neoverená. Nie sme preto schopný zhodnotiť, či dochádza k priamej úspore (na stavebných nákladoch), alebo sa jedná len o nižšiu sumu v dôsledku nastavenia zmluvy, ktorá na rozdiel od PPP nezahrňuje udržovacie práce počas 30 rokov. Z toho dôvodu hodnotíme výrok J. Fígeľa ako neoveriteľný.
| náklady PPP v mil.eur | predpoklad pred tendrom | sumy (predpokladaných)* víťazov tendra | |
| úsek Dubná Skala - Turany | 343 mil.eur | 334 mil. eur | 137,7 mil. eur |
| úsek Svinia - Fričovce | 268 mil. eur | 213,2 mil. eur | 114,6 mil eur |
| 1.úsek Jánovce - Jablonov | 136 mil. eur | 94,6 mil. eur | 59,9 mil. eur* |
| 2.úsek Jánovce - Jablonov | 282,2 mil. eur | 270 mil eur | 120 mil. eur |
| spolu | 1129,2 mil. eur | 911,8 mil. eur | 432,2 mil. eur |
Zdroj: SME, 27.september.
1.úsek Jánovce - Jablonov už definitívne vysúťažila firma Váhostav, úsek Svinia-Fričovce vysúťažila firma Doprostav a.s. ako informuje MDVaRR.
Ako daná správa ďalej uvádza: Víťazné konzorcium firiem má postaviť diaľnicu v režime naprojektuj a postav za 114,6 milióna EUR. Je to o 153 miliónov eur menej ako mal úsek stáť v tzv. prvom balíku PPP. Ide výlučne o sumu nákladov za stavebné práce, teda bez nákladov na údržbu a prevádzku diaľnice.
Náklady na výstavbu týchto štyroch úsekov pri ich realizácii prostredníctvom PPP projektov dosahovali spolu 1129,9 mil. eur. 1.balík PPP projektov bol kvôli nedodržaniu zmluvných podmienok zrušený na jar 2011 a v lete boli vyhlásené nové tendre pre výstavbu spomínaných úsekov. Zo získaných údajov po uzavretí verejného obstarávania je evidentné zníženie odhadovaných nákladov až o 697 mil. eur.
To, že ide skutočne o nižšie iba stavebné náklady sa nám podarilo overiť na úseku Svinia-Fričovce. Na ostatných úsekoch je táto informácia neoverená. Nie sme preto schopný zhodnotiť, či dochádza k priamej úspore (na stavebných nákladoch), alebo sa jedná len o nižšiu sumu v dôsledku nastavenia zmluvy, ktorá na rozdiel od PPP nezahrňuje udržovacie práce počas 30 rokov. Z toho dôvodu hodnotíme výrok J. Fígeľa ako neoveriteľný.
Preto, lebo je úplne zrejmé, že tempo zadĺžovania za vašej vlády je rýchlejšie. V tomto roku zvýšite dlh z 5 000 na 5 700 ? na jednu hlavu
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Rovnaký výrok sme overovali už v minulosti (30.10.2011 O5M12). Uvádzame kompletný výpočet.
Najskôr overíme prvú časť výroku, a to či dlh na osobu v SR za rok 2010 bol skutočne cca 5000 eur. Počet obyvateľov k 31. decembru 2010 bol 5 435 273. Výška verejného dlhu v roku 2010 dosiahla výšku 41% HDP. HDP v roku 2010 bolo vo výške 65,91 mld. eur. 41% z 65,91 mld. je 27,0231 mld. eur. A tento dlh vydelíme počtom obyvateľov, dostávame dlh 4972 eur na obyvateľa, čiže cca 5000 eur. Táto časť výroku R. Fica je pravdivá.
Údaje za rok 2011 zatiaľ nie sú známe, preto budeme vychádzať z odhadov. Podľa rozpočtu schváleného na rok 2011, v tomto roku by mal byť deficit štátneho rozpočtu vo výške 3,81 mld. eur. (k 24. októbru 2011 bol schodok štátneho rozpočtu 2,63 mld. eur, pozn.). Takže sa zdá, že rozpočtový deficit 3,81 mld. eur môžeme považovať za pravdepodobný.
Pripočítajme teraz k štátnemu dlhu z roku 2010 (27,0231 mld. eur) štátny deficit za rok 2011. (Štátny dlh je v podstate iba súčet deficitov jednotlivých rokov, pozn.) Vyjde nám číslo 30,8331, čo predstavuje predpokladanú výšku štátneho dlhu v mld. eur za rok 2011. Počet obyvateľov k 30. júnu 2011 bol 5440078. Ak vydelíme teraz štátny dlh počtom obyvateľov dostaneme dlh na obyvateľa. T.j. 5668 eur je výška dlhu na obyvateľa.
Na základe daných výpočtov môžeme považovať výrok R. Fica za pravdivý.
Najskôr overíme prvú časť výroku, a to či dlh na osobu v SR za rok 2010 bol skutočne cca 5000 eur. Počet obyvateľov k 31. decembru 2010 bol 5 435 273. Výška verejného dlhu v roku 2010 dosiahla výšku 41% HDP. HDP v roku 2010 bolo vo výške 65,91 mld. eur. 41% z 65,91 mld. je 27,0231 mld. eur. A tento dlh vydelíme počtom obyvateľov, dostávame dlh 4972 eur na obyvateľa, čiže cca 5000 eur. Táto časť výroku R. Fica je pravdivá.
Údaje za rok 2011 zatiaľ nie sú známe, preto budeme vychádzať z odhadov. Podľa rozpočtu schváleného na rok 2011, v tomto roku by mal byť deficit štátneho rozpočtu vo výške 3,81 mld. eur. (k 24. októbru 2011 bol schodok štátneho rozpočtu 2,63 mld. eur, pozn.). Takže sa zdá, že rozpočtový deficit 3,81 mld. eur môžeme považovať za pravdepodobný.
Pripočítajme teraz k štátnemu dlhu z roku 2010 (27,0231 mld. eur) štátny deficit za rok 2011. (Štátny dlh je v podstate iba súčet deficitov jednotlivých rokov, pozn.) Vyjde nám číslo 30,8331, čo predstavuje predpokladanú výšku štátneho dlhu v mld. eur za rok 2011. Počet obyvateľov k 30. júnu 2011 bol 5440078. Ak vydelíme teraz štátny dlh počtom obyvateľov dostaneme dlh na obyvateľa. T.j. 5668 eur je výška dlhu na obyvateľa.
Na základe daných výpočtov môžeme považovať výrok R. Fica za pravdivý.
Boli robené, tento konkrétne (úsek Dubná Skala - Turany, pozn.), na princípe žltého fiviku, tzn. naprojektuj a stavaj. Čo znamená, že nie sú možné dodatky v následnom období.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V súťaži o martinskú diaľnicu zvíťazila firma Váhostav-SK. Úsek by mal stáť 137,7 milióna eur. Firma Váhostav-SK má diaľnicu zrealizovať v režime "žltá kniha Fidic".
Vyjadrenie Ľubomíra Vážneho pre TASR: "Pre spresnenie žltý FIDIC (FIDIC je medzinárodná federácia konzultačných inžinierov, ktorá globálne reprezentuje odvetvie konzultačného inžinierstva a vydáva tzv. všeobecné zmluvné podmienky, ktoré predstavujú sústavu štandardných ustanovení, pravidiel a postupov používaných pri výstavbe stavebných diel.) znamená, že zhotoviteľ stavby sám spracuje projekt pre stavebné povolenie vrátane inžinierskych činností a vybavenia stavebného povolenia a následne diaľnicu postaví.
Žltý FIDIC má aj negatíva. Zhotoviteľ si sám realizuje vykonávací projekt a podľa neho aj stavia a môže sa stať, že v snahe preňho efektívnej výstavby podcení niektoré súvislosti stavby, ktoré musí síce na vlastné náklady odstrániť, ale štát užíva cestu neskôr."
Z hore uvedeného vyplýva, že režim "žltý Fidic" neumožňuje navýšenie financií od štátu.
Vyjadrenie Ľubomíra Vážneho pre TASR: "Pre spresnenie žltý FIDIC (FIDIC je medzinárodná federácia konzultačných inžinierov, ktorá globálne reprezentuje odvetvie konzultačného inžinierstva a vydáva tzv. všeobecné zmluvné podmienky, ktoré predstavujú sústavu štandardných ustanovení, pravidiel a postupov používaných pri výstavbe stavebných diel.) znamená, že zhotoviteľ stavby sám spracuje projekt pre stavebné povolenie vrátane inžinierskych činností a vybavenia stavebného povolenia a následne diaľnicu postaví.
Žltý FIDIC má aj negatíva. Zhotoviteľ si sám realizuje vykonávací projekt a podľa neho aj stavia a môže sa stať, že v snahe preňho efektívnej výstavby podcení niektoré súvislosti stavby, ktoré musí síce na vlastné náklady odstrániť, ale štát užíva cestu neskôr."
Z hore uvedeného vyplýva, že režim "žltý Fidic" neumožňuje navýšenie financií od štátu.
Všimnite si, že za tie 4 roky nášho vládnutia sa urobili obrovské rozhodnutia. Dostavba tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Chronológia výstavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach podľa ČTK:
1980 - Územné rozhodnutie
1987 - Stavebné povolenie - začiatok výstavby
1992 - Útlm stavebnej činnosti
1993 - Začiatok konzervačných a ochranných prác
2000 - Odsúhlasenie plánu konzervácie, údržby a ochrany dvoch nedostavaných blokov
2007 - Spracovanie štúdie realizovateľnosti
2007 - Konečné rozhodnutie o dostavbe
2008 - Rozbeh dokončovacích prác
2012 - Uvedenie 3. bloku do prevádzky
2013 - Uvedenie 4. bloku do prevádzky
Slovenské elektrárne začali s dostavbou Mochoviec oficiálnym otvorením 3. novembra 2008.
1980 - Územné rozhodnutie
1987 - Stavebné povolenie - začiatok výstavby
1992 - Útlm stavebnej činnosti
1993 - Začiatok konzervačných a ochranných prác
2000 - Odsúhlasenie plánu konzervácie, údržby a ochrany dvoch nedostavaných blokov
2007 - Spracovanie štúdie realizovateľnosti
2007 - Konečné rozhodnutie o dostavbe
2008 - Rozbeh dokončovacích prác
2012 - Uvedenie 3. bloku do prevádzky
2013 - Uvedenie 4. bloku do prevádzky
Slovenské elektrárne začali s dostavbou Mochoviec oficiálnym otvorením 3. novembra 2008.
Všimnite si, že za tie 4 roky nášho vládnutia sa urobili obrovské rozhodnutia. Zoberte si národný hokejový štadión.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Rekonštrukcia Zimného štadiónu Ondreja Nepelu začala 23. apríla 2009.
SITA: "Pôvodne mal Zimný štadión Ondreja Nepelu stáť 75 miliónov eur, náklady na dostavbu dosiahli napokon 96 mil. eur vrátane vyvolaných investícií. Vyvolané investície predstavujú dobudovanie infraštruktúry v okolí štadióna, búranie cyklistického štadióna či vnútorné vybavenie štadióna."
Podozrenie z predraženia rekonštrukcie preveruje Úrad boja proti korupcii, hĺbkovú kontrolu plánuje ministerstvo financií. (SITA, 14. máj 2011)
Financovaním rekonštrukcie zimného štadiónu sa bude zaoberať aj Najvyšší kontrolný úrad. (TASR z dňa 6. júna 2011)
SITA: "Pôvodne mal Zimný štadión Ondreja Nepelu stáť 75 miliónov eur, náklady na dostavbu dosiahli napokon 96 mil. eur vrátane vyvolaných investícií. Vyvolané investície predstavujú dobudovanie infraštruktúry v okolí štadióna, búranie cyklistického štadióna či vnútorné vybavenie štadióna."
Podozrenie z predraženia rekonštrukcie preveruje Úrad boja proti korupcii, hĺbkovú kontrolu plánuje ministerstvo financií. (SITA, 14. máj 2011)
Financovaním rekonštrukcie zimného štadiónu sa bude zaoberať aj Najvyšší kontrolný úrad. (TASR z dňa 6. júna 2011)
Všimnite si, že za tie 4 roky nášho vládnutia sa urobili obrovské rozhodnutia. Zoberte si rekonštrukciu hradu.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
SITA z dňa 20. decembra 2007: "Rekonštrukcia Bratislavského hradu bude stáť jeden a pol až dve miliardy korún bez DPH. Vyplýva to z podmienok, ktoré dnes zverejnil európsky vestník verejného obstarávania."
V decembri 2008 sa vláda rozhodla zvýšiť rozsah stavby na 3,8 mld. Sk.
Rekonštrukcia Bratislavského hradu začala v apríli 2008. Za rekonštrukciu bola zodpovedná firma Váhostav - SK.
V decembri 2008 sa vláda rozhodla zvýšiť rozsah stavby na 3,8 mld. Sk.
Rekonštrukcia Bratislavského hradu začala v apríli 2008. Za rekonštrukciu bola zodpovedná firma Váhostav - SK.
Všimnite si, že za tie 4 roky nášho vládnutia sa urobili obrovské rozhodnutia. Zoberte si obrovské mostné prepojenie nad Považskou Bystricou.
Robert Fico
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
2001 - Po sporoch o koncepciu trasy diaľnice D1 v úseku Sverepec - Vrtižer, vtedajší investor stavby - Riaditeľstvo diaľnic - zamietol tunelové varianty a presadil estakádu.
2007 - V decembri sa začala výstavba úseku D1 ponad Považskú Bystricu.
Projekt nebol vytvorený za vlády Roberta Fica, hoci bol v tomto období zrealizovaný.
2007 - V decembri sa začala výstavba úseku D1 ponad Považskú Bystricu.
Projekt nebol vytvorený za vlády Roberta Fica, hoci bol v tomto období zrealizovaný.
Všimnite si, že za tie 4 roky nášho vládnutia sa urobili obrovské rozhodnutia. Zoberte si 600-700 ihrísk, ktoré sme postavili po celom území Slovenska.
Robert Fico
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
V roku 2008 informoval Úrad vlády SR, že chce do roku 2010 postaviť 600 multifunkčných ihrísk. Cenu jedného ihriska odhadovali na 1,7 milióna korún (56 429 eur). Na výstavbu teda bola určená suma približne 1 mld. korún (33,2 milióna eur).
Informáciu o tom, koľko ihrísk bolo v skutočnosti postavených sa nám nepodarilo dohľadať.
Podľa portálu pravda.sk, dotácie na multifunkčné ihriská dostali najmä obce, ktoré majú starostu z vládnej koalície. Na rovnaký problém upozornila aj Transparency International.
Peniaze na ihriská za roky 2008 a 2009:49 % získali obce so starostami za Smer alebo koaličných strán
37 % dotácií išlo nestranným starostom
11 % sa ušlo obciam s opozičným starostom z KDH, SDKÚ alebo SMK
Informáciu o tom, koľko ihrísk bolo v skutočnosti postavených sa nám nepodarilo dohľadať.
Podľa portálu pravda.sk, dotácie na multifunkčné ihriská dostali najmä obce, ktoré majú starostu z vládnej koalície. Na rovnaký problém upozornila aj Transparency International.
Peniaze na ihriská za roky 2008 a 2009:49 % získali obce so starostami za Smer alebo koaličných strán
37 % dotácií išlo nestranným starostom
11 % sa ušlo obciam s opozičným starostom z KDH, SDKÚ alebo SMK
Nezobral som si so sebou oficiálny dokument, ktorý ste posielali na začiatku roka, ktorý ste posielali do Bruselu. A v tomto oficiálnom dokumente ste konštatovali, že ak zvýšite DPH, teda ak budete zdražovať, tak to bude mať za následok pokles hospodárskeho rastu, zvýšenie nezamestnanosti, pokles reálnych miezd a zdražovanie
Robert Fico
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Podľa dokumentu Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 - 2014, z apríla 2011, bude pokles rastu HDP zapríčinený nutnou konsolidáciou verejných financií (s. 17).
K zvýšenému rastu inflácie, teda zdražovaniu, má podľa dokumentu dôjsť v dôsledku zvýšenia DPH (s. 19).
Vyššia inflácia by spôsobila pokles reálnych príjmov v krátkom období a viedla by k poklesu spotreby domácností (s. 49). Táto možnosť je v dokumente spomenutá pri hypotetickom scenári vyšších cien ropy.
"Miera nezamestnanosti sa zvýši v dôsledku nižšej zamestnanosti vo verejnej správe..." (s. 18).
Zo 4 kategórii, ktoré podľa Roberta Fica cituje dokumenet ako dôsledky zvýšenia DPH, sme našli iba 2, ktoré tento vzťah pomerne jasne spomínajú, jedna kategória tento vzťah spomína, ale pri inej príležitosti a jedna je označená s inou nezávislou premennou. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.
K zvýšenému rastu inflácie, teda zdražovaniu, má podľa dokumentu dôjsť v dôsledku zvýšenia DPH (s. 19).
Vyššia inflácia by spôsobila pokles reálnych príjmov v krátkom období a viedla by k poklesu spotreby domácností (s. 49). Táto možnosť je v dokumente spomenutá pri hypotetickom scenári vyšších cien ropy.
"Miera nezamestnanosti sa zvýši v dôsledku nižšej zamestnanosti vo verejnej správe..." (s. 18).
Zo 4 kategórii, ktoré podľa Roberta Fica cituje dokumenet ako dôsledky zvýšenia DPH, sme našli iba 2, ktoré tento vzťah pomerne jasne spomínajú, jedna kategória tento vzťah spomína, ale pri inej príležitosti a jedna je označená s inou nezávislou premennou. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.
Grécko má veľa diaľníc. Tú napríklad, ktorú staviame na Slovensku medzi Prešovom, respektíve Svidníkom a Milhosťou, to je R4-ka, tú už Grécko má, lebo je to spoločná cesta od Litvy, cez Poľskom, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko do Grécka. Iba Grécko ma do Solune svoju časť postavenú, ale štát je skolabovaný.
Ján Figeľ
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)V roku 2006 ministri dopravy štyroch krajín (Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Litva) podpísali pôvodnú Lancutskú deklaráciu, v rámci ktorej deklarovali svoj záujem participovať na projekte Via Baltica.
Podstatou projektu Via Baltica bolo diaľničné prepojenie týchto krajín. Na území Slovenskej republiky je súčasťou tejto cesty úsek diaľnice D1 medzi Prešovom a Košicami, ktorý je v súčasnosti v plnom profile v prevádzke. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR odhadlo, že na území SR bude celý koridor dokončený po roku 2014.
V súčasnosti je rýchlostná cesta z Košíc do mesta Milhosť vo výstavbe. Rýchlostná cesta R4,medzi Prešovom a Duklou, je v štádiu príprav.
Pred rokom (22.10.2010) sa uskutočnilo v poľskom Lancute ďalšie rokovanie na danú tému. Výsledkom tohto rokovania bolo prijatie novej Lancutskej deklarácie, kde si zástupcovia ministerstiev dopravy siedmich krajín (Litva, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko) stanovili cieľ do roku 2020 navzájom prepojiť svoje krajiny vybudovaním diaľnic a tak vybudovať najkratšiu cestu zo severu Európy na juh. Tento projekt bol nazvaný Via Carpatia a ide o projekt, ktorý dopĺňa štruktúru pôvodného projektu Via Baltica.
Diaľničný ťah, ktorý mal podľa pôvodných plánov viesť z Litvy do Maďarska (Via Baltica), má podľa novej Lancutskej deklarácie pokračovať až k Čiernemu moru a ďalej do Grécka (Via Carpatia).Táto cesta má spájať mestá: Klaipeda – Kaunas – Białystok – Lublin – Rzeszów – Košice – Miskolc – Debrecen – Oradea – Lugoj – Calafat/Constanta – Sofija/Svilengrad – Thessaloniki (Solún).
„Slovensko je nielen súčasťou Via Carpatia, ale zároveň je v jej strede. V horizonte dvoch rokov bude skompletizovaná jedna tretina zo slovenských 120 km Carpatia na báze diaľničných a rýchlostných ciest,” uviedol minister dopravy Ján Figeľ.
Grécko už má na svojom území úsek časť cesty Via Carpatia vybudovaný. Ide o diaľničný úsek E 90, ktorý spája mestá Thessaloniki-Kavala- Alexandroupoli. Stále však chýba dokončiť spojenie Gréckeho mesta Alexandroupoli s Bulharským hraničným mestom Svilendgrad. Odkaz na grécky skolabovaný štát tak pôsobí ako lacná skratka.
K tomu dlhu, prosím vás, lebo. No ten dlh je veľmi dôležitý, pretože, keď ste začínali vládu, spolu s HZDS a SNS, Slovensko bolo na úrovni cez 30% verejného dlhu oproti HDP a odovzdávali ste ju cez 40%.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa nasledujúcej tabuľky vidíme, že dlh Slovenska v roku 2006 dosahoval úroveň 30,45% HDP. V roku 2010 bola táto úroveň 40,97%HDP.
| 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 |
HDP (mld. €) | 55,08 | 61,56 | 67,01 | 63,05 | 65,91 | 70,17 | 75,30 | 81,20 | 87,50 |
Dlh (mld. €) | 16,77 | 18,05 | 18,62 | 22,33 | 27,00 | 30,97 | 34,08 | 36,73 | 39,58 |
Dlh (% HDP) | 30,45% | 29,33% | 27,78% | 35,42% | 40,97% | 44,13% | 45,26% | 45,23% | 45,23% |
Zdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014
Veď od okamihu, ako ste nastúpili, vám hospodársky rast už len klesal. Ani v jednom okamihu už nebol vyšší, ako v okamihu, keď ste štát preberali.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)V druhom kvartáli 2010, v čase keď vláda R. Fico odovzdávala krajinu, malo Slovensko hospodársky rast na úrovni 4,4 %.
Štatistické údaje ŠÚ SR:
| Rok |
2010 | 2010 | 2011 | 2011 |
| Kvartál |
03 | 04 | 01 | 02 |
| HDP % (oproti minulému roku) |
3,8 | 3,5 | 3,5 | 3,3 |
Ako uvádza tabuľka, hospodársky rast od tretieho kvartálu 2010 postupne klesá. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Preto to spomínam, lebo na Slovensku veľmi veľa financií zostáva v šedej ekonomike, alebo nevybratých. Odhadujeme, že to sú stovky a niekedy až nad miliardu eur.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
ČTK, dňa 21. septembra: "Objem šedej ekonomiky v pomere k HDP je na Slovensku 16,8 percenta. To ho radí spolu s Českom na špicu krajín východnej Európy, ostatní sú na tom horšie. Vyplýva to zo štúdie kartovej asociácie Visa Europe vypracovanej v spolupráci so spoločnosťou AT Kearney. Štúdia "The Shadow Economy in Europe, 2010" vychádza z údajov za rok 2009."
Slovensko:HDP (mld. eur): 63,3tieňová ekonomika (mld. eur): 10,6% z HDP: 16,8
Slovensko:HDP (mld. eur): 63,3tieňová ekonomika (mld. eur): 10,6% z HDP: 16,8
Po druhé sa však domnievam, že vláda robí veľké chyby. Prečo, napríklad, pán predseda, keď my sme aj v čase krízy, aj najväčšej krízy stále zvyšovali poistenie štátu, príspevok štátu za svojich poistencov, sme sa blížili k piatim percentám, tak vy sa znovu blížite k štyrom percentám.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
SITA z dňa 25. novembra 2010: "V súčasnosti štát za jedného svojho poistenca platí 4,78 % z vymeriavacieho základu, teda 34,56 eura mesačne. Podľa vládou schváleného rozpočtu by to v roku 2011 malo byť 4,32 % z vymeriavacieho základu, teda mesačne na jedného poistenca 32,16 eur. V nasledujúcich dvoch rokoch by mala podľa vládou schváleného rozpočtu sadzba za štátnych poistencov klesnúť na 4 %."
...
"Sadzba 5 % bola za predchádzajúcej vlády realitou iba krátke obdobie, a to prvé štyri mesiace roku 2007. Následne sa však znížila na 4 %, takže priemerne štát za celý rok platil za svojich poistencov 4,33 %. V roku 2008 sa sadzba dostala na 4,5 % a v roku 2009 na 4,9 %."
2007: priemerne 4,33% (prvé 4 mesiace 5%, následne sa znížila na 4%)2008: 4,5%2009: 4,9%2010: 4,78%2011: 4,32%...
2013: 4% (fcast)
...
"Sadzba 5 % bola za predchádzajúcej vlády realitou iba krátke obdobie, a to prvé štyri mesiace roku 2007. Následne sa však znížila na 4 %, takže priemerne štát za celý rok platil za svojich poistencov 4,33 %. V roku 2008 sa sadzba dostala na 4,5 % a v roku 2009 na 4,9 %."
2007: priemerne 4,33% (prvé 4 mesiace 5%, následne sa znížila na 4%)2008: 4,5%2009: 4,9%2010: 4,78%2011: 4,32%...
2013: 4% (fcast)
My sme povedali, že budeme zdaňovať dividendy, ak ich fyzické osoby použijú na súkromné účely. To nemá nič spoločné s dividendami firiem, ako takých, takže to sú hrušky, jablká, pozor na to.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)Dňa 23.09.2011 bol poslancami SMER-u (P. Kažimír, J. Počiatek, J. Burian) Národnej rade SR predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Poslanci v rámci tohto návrhu navrhujú viaceré nové opatrenia daňovej politiky.
Jedným z týchto opatrení je aj zdanenie dividend vyplatených fyzickým osobám sadzbou vo výške 5%. V dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa uvádza, že za predpokladu rovnakého objemu vyplatených dividend v roku 2012 ako v roku 2009, by uvedené opatrenie malo vplyv na verejné financie vo výške 20 mil. EUR.
My sme dali za rok aj niečo do výstavby 65 kilometrov diaľničných úsekov v plnom profile.
Ján Figeľ
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Uvádzame úseky, ktoré sa začali stavať za súčasnej vlády I. Radičovej (od 8. júla 2010)
V prípade D1 Jablonov Ide o výstavbu druhého profilu. J. Figeľ hovorí: "My sme dali za rok aj niečo do výstavby 65 kilometrov diaľničných úsekov v plnom profile." J. Figeľ preto zavádza ak hovorí o 65 km v plnom profile.
- R4 Košice - Milhosť, (začiatok výstavby 27.augusta 2010), počet kilometrov: 14,190 km
- D1 Jablonov - Studenec, (druhý profil)začiatok výstavby (začiatok výstavby 18. novembra 2010), počet kilometrov: 5,210 km
- D1Fričovce - Svinia, (začiatok výstavby 2011), počet kilometrov: 11,217 km
- D1Jánovce - Jablonov II. úsek, (začiatok výstavby 2011), počet kilometrov:9,541 km
- D1Jánovce - Jablonov I. úsek, začiatok výstavby 20. jún 2011), počet kilometrov:9,000 km
- D1 Dubná Skala - Turany, (začiatok výstavby 2011), počet kilometrov:16,450 km
V prípade D1 Jablonov Ide o výstavbu druhého profilu. J. Figeľ hovorí: "My sme dali za rok aj niečo do výstavby 65 kilometrov diaľničných úsekov v plnom profile." J. Figeľ preto zavádza ak hovorí o 65 km v plnom profile.
Komentáre
Pridať komentár môžete i bez prihlásenia — vyplňte meno v poli „Name“ a pak doplňte e-mail.
comments powered by Disqus
23.10.2012 o 18:04
eprm abercrombie pas cher bomio louboutin pas cher xpvre http://poloralphxlaurenmagasinns.webnode.fr/ e l y nm