Ivan Mikloš vs. Richard Sulík
Na telo, Moderátor: Zlatica Puškárová , videozáznam relácie
20
Nov
Nov
Richard Sulík a Ivan Mikloš sa po dvoch týždňoch opäť stretli v politickej diskusii. R. Sulík už nepoužíval príliš prudké výrazivo ako "zapredali ste Slovensko", avšak téma bola stále hlavne euroval a povalenie vlády. Politici opäť používali svoje staršie argumenty ohľadne eurovalu, avšak nedalo sa ubrániť dojmu, že sa miestami "míňali". Kým Sulík hovoril o dočasnom eurovale, I. Mikloš radšej preskakoval na trvalý euroval, kde sa snažil preukázať svoje kvality tým, že vyrokoval lepší mechanizmus. Keď R. Sulík preskočil na trvalý euroval, I. Mikloš sa zas venoval dočasnému eurovalu, kde prízvukoval ako hlasovali poslanci SaS v roku 2010. Aj preto si diváci mohli z relácie odniesť najviac ak dávali pozor na to, na čo politici nereagovali alebo nechceli reagovať. Na konci prišlo jemné uzmierenie v podobe podobného pohľadu na škrty v štátnom rozpočte, kde R. Sulík hodil vinu na zvyšných dvoch bývalých koaličných partnerov.
Všetci politici
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
Trvalý euroval je obdoba Medzinárodného menového fondu. Jediný zásadný rozdiel je v tom, že pri Medzinárodnom menovom fonde, že v ňom je 187 krajín, ktoré sú potom zastúpené v rámci konštituencií, kým tu pôjde o obdobný mechanizmus, v ktorom bude 17 krajín, teda budeme tam mať priame zastúpenie.
Ivan Mikloš
Pravda (skryť odôvodnenie)
V zmluve o založení Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, "trvalý euroval", .pdf) sa často spomína Medzinárodný menový fond a je evidentné, že daná inštitúcia je Medzinárodným menovým fondom silne inšpirovaná a v zásade kopíruje jeho ciele (čo sa týka finančnej pomoci štátom), metódy (poskytnutie pôžičky pod podmienkou makroekonomických reštrukturalizačných programov) aj štruktúru (členovia majú rozdelené hlasovacie kvóty). Samozrejme, tieto inštitúcie nie sú úplne identické a MMF vypĺňa viac úloh; podobnosť posudzujeme výhradne v oblasti funkcie poskytovania finančnej pomoci členským štátom. Posúdenie zásadnosti rozdielov je podľa nás zväčša subjektívne a preto sa v danom výroku zameriame len na tvrdenie o rozdieloch v zastúpení členských štátov v ESM a v MMF.
Podľa web-stránky MMF, 187 členských štátov má rozdelené hlasovacie kvóty a každý z nich má v Rade guvernérov svojho zástupcu (a jeho zástupcu), ktorý zaň hlasuje. Rada guvernérov deleguje väčšinu svojich práv Výkonnej rade, ktorá je zodpovedná za každodenný chod MMF, a ktorej predsedá generálny riaditeľ. Vo výkonnej rade je väčšina krajín v skupinách (s výnimkou takých štátov ako USA, Japonsko, Nemecko, atď.) zastúpená v rámci konštituencií len jedným členom rady. Hlasovania prebiehajú v obidvoch orgánoch v závislosti od okruhu otázok, o ktorých sa hlasuje; všeobecne, najdôležitejšie otázky s ďalekosiahajúcimi dôsledkami sa preberajú v Rade guvernérov. Čo sa týka výhradne rozhodnutí o poskytnutí pôžičiek, podmienených reštrukturalizačnými programmi, o týchto rozhoduje Výkonná rada.
Obdobou Rady guvernérov a Výkonnej rady MMF je Rada guvernérov a Výkonná rada ESM (zdroj Zmluva o založení ESM, .pdf). Každý z 17 členských štátov má pridelené určitú hlasovaciu kvótu a má svojho zástupcu (a jeho zástupcu) v Rade guvernérov. Rada guvernérov hlasuje a prijíma rozhodnutia o poskytnutí finančnej pomoci členským štátom. Rada guvernérov môže svoje práva delegovať Výkonnej rade, ktorá pozostáva z jednotlivých členov (a ich zástupcov), naznačených jednotlivými guvernérmi, a z predsedu Výkonnej rady.
Čo sa týka hlasovacích práv, aj keď vzorce pre výpočet ich kvót v MMF a v EMS sa líšia, v zásade platí, že v obidvoch inštitúciách členovia, ktorí prispievajú vyšším množstvom finančných prostriedkov, majú tiež viac hlasovacích práv.
Ako sme už spomenuli, aj keď štruktúry MMF a ESM sú podobné, zároveň sa líšia v množstve prvkov, zásadnosť týchto rozdielov však nedokážeme posúdiť. Ivan Mikloš však hovorí pravdu, že pri hlasovaní o poskytnutí pôžičky v rámci ESM budeme mať priame zastúpenie, kdežto v prípade MMF má Slovensko spoločného zástupcu s ďalšími krajinami (s konkrétne ktorými si môžete pozrieť tu).
Podľa web-stránky MMF, 187 členských štátov má rozdelené hlasovacie kvóty a každý z nich má v Rade guvernérov svojho zástupcu (a jeho zástupcu), ktorý zaň hlasuje. Rada guvernérov deleguje väčšinu svojich práv Výkonnej rade, ktorá je zodpovedná za každodenný chod MMF, a ktorej predsedá generálny riaditeľ. Vo výkonnej rade je väčšina krajín v skupinách (s výnimkou takých štátov ako USA, Japonsko, Nemecko, atď.) zastúpená v rámci konštituencií len jedným členom rady. Hlasovania prebiehajú v obidvoch orgánoch v závislosti od okruhu otázok, o ktorých sa hlasuje; všeobecne, najdôležitejšie otázky s ďalekosiahajúcimi dôsledkami sa preberajú v Rade guvernérov. Čo sa týka výhradne rozhodnutí o poskytnutí pôžičiek, podmienených reštrukturalizačnými programmi, o týchto rozhoduje Výkonná rada.
Obdobou Rady guvernérov a Výkonnej rady MMF je Rada guvernérov a Výkonná rada ESM (zdroj Zmluva o založení ESM, .pdf). Každý z 17 členských štátov má pridelené určitú hlasovaciu kvótu a má svojho zástupcu (a jeho zástupcu) v Rade guvernérov. Rada guvernérov hlasuje a prijíma rozhodnutia o poskytnutí finančnej pomoci členským štátom. Rada guvernérov môže svoje práva delegovať Výkonnej rade, ktorá pozostáva z jednotlivých členov (a ich zástupcov), naznačených jednotlivými guvernérmi, a z predsedu Výkonnej rady.
Čo sa týka hlasovacích práv, aj keď vzorce pre výpočet ich kvót v MMF a v EMS sa líšia, v zásade platí, že v obidvoch inštitúciách členovia, ktorí prispievajú vyšším množstvom finančných prostriedkov, majú tiež viac hlasovacích práv.
Ako sme už spomenuli, aj keď štruktúry MMF a ESM sú podobné, zároveň sa líšia v množstve prvkov, zásadnosť týchto rozdielov však nedokážeme posúdiť. Ivan Mikloš však hovorí pravdu, že pri hlasovaní o poskytnutí pôžičky v rámci ESM budeme mať priame zastúpenie, kdežto v prípade MMF má Slovensko spoločného zástupcu s ďalšími krajinami (s konkrétne ktorými si môžete pozrieť tu).
A vôbec nie je tá zmluva obdoba Medzinárodného menového fondu. Tam ( v trvalom eurovale pozn.) je kapitál na zavolanie, tam je jednoducho, väčšinou sa dajú navyšovať, sa dá navyšovať, teda krytie strát. Toto všetko nie je pri Medzinárodnom menovom fonde.
Richard Sulík
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Podľa zmluvy o založení Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, "trvalý euroval"), kapitál danej inštitúcie sa skladá zo zaplatených príspevkov jednotlivých členských krajín a z nezaplatených príspevkov, tzv. kapitál na zavolanie. Celkovo sa jedná o sumu 700 miliárd eur, z toho 80 miliárd eur predstavuje počiatočné zaplatené príspevky a zvyšnú sumu, až do výšky 620 miliárd eur, musia členské štáty zaplatiť, keď ESM potrebuje navýšiť kapitál (do úrovne už spomínaných 700 miliárd eur) na krytie prípadných strát (zdroj Článok 8 Zmluvy o založení ESM, .pdf). O zaplatení časti alebo celej sumy a navýšení kapitálu rozhoduje Rada Guvernérov ESM obyčajnou väčšinou hlasov; taktiež môže o daný kapitál požiadať výkonný riaditeľ ESM, v situácií, v ktorej ESM hrozí nesplnenie finančných záväzkov voči kreditorom (Článok 9). Čo sa týka navýšenia celkového kapitálu (teda už spomínaných 700 miliárd eur), o takomto navýšení rozhoduje Rada guvernérov jednohlasne (Články 10 (1) a 5 (6c)). Žiadna členská krajina teda nemôže byť donútená zvýšiť svoj dohodnutý príspevok (v rámci celkovej sumy 700 miliárd eur).
Čo sa týka hlavných zdrojov Medzinárodného menového fondu, tie taktiež pochádzajú z príspevkov členských štátov, podľa pridelených hlasovacích kvót. MMF vyžaduje zaplatenie celej sumy naraz; v prípade nevyplnenia danej požiadavky MMF pozastavuje hlasovacie práva pre daný členský štát. V prípade, že MMF nestačia tieto základné zdroje, môže MMF taktiež aktivovať bilaterálne dohody a dohody, uzatvorené v rámci Všeobecných dohôd o pôžičkách a Nových dohôd o pôžičkach (GAB a NAB), v rámci ktorých si MMF na financovanie pôžičiek požičiava priamo od niektorých štátov alebo inštitúcií. Po podpísaní týchto dohôd môže byť financovanie prostredníctvom nich aktivované, pokiaľ zaň zahlasujú členovia GAB/NAB, ktorí majú hlasovacie práva v MMF a zároveň predstavujú aspoň 85% celkovej sumy, ktorú môže MMF použiť v rámci týchto dohôd (zdroj). NAB a GAB teda fungujú obdobne, ako tzv. kapitál na zavolanie v prípade ESM. Čo sa týka základného kapitálu MMF (príspevky členských štátov), ten môže byť taktiež navýšený, pokiaľ tak rozhodne Rada guvernérov aspoň 85% väčšinou všetkých hlasov (zdroj Články dohody MMF, Článok 3 (2c)).
Obidve inštitúcie majú určitý celkový základný kapitál, určitú formu kapitálu "na zavolanie" a tiež inštrumenty na navýšenie svojho základného kapitálu. Richard Sulík teda nemá pravdu.
Čo sa týka hlavných zdrojov Medzinárodného menového fondu, tie taktiež pochádzajú z príspevkov členských štátov, podľa pridelených hlasovacích kvót. MMF vyžaduje zaplatenie celej sumy naraz; v prípade nevyplnenia danej požiadavky MMF pozastavuje hlasovacie práva pre daný členský štát. V prípade, že MMF nestačia tieto základné zdroje, môže MMF taktiež aktivovať bilaterálne dohody a dohody, uzatvorené v rámci Všeobecných dohôd o pôžičkách a Nových dohôd o pôžičkach (GAB a NAB), v rámci ktorých si MMF na financovanie pôžičiek požičiava priamo od niektorých štátov alebo inštitúcií. Po podpísaní týchto dohôd môže byť financovanie prostredníctvom nich aktivované, pokiaľ zaň zahlasujú členovia GAB/NAB, ktorí majú hlasovacie práva v MMF a zároveň predstavujú aspoň 85% celkovej sumy, ktorú môže MMF použiť v rámci týchto dohôd (zdroj). NAB a GAB teda fungujú obdobne, ako tzv. kapitál na zavolanie v prípade ESM. Čo sa týka základného kapitálu MMF (príspevky členských štátov), ten môže byť taktiež navýšený, pokiaľ tak rozhodne Rada guvernérov aspoň 85% väčšinou všetkých hlasov (zdroj Články dohody MMF, Článok 3 (2c)).
Obidve inštitúcie majú určitý celkový základný kapitál, určitú formu kapitálu "na zavolanie" a tiež inštrumenty na navýšenie svojho základného kapitálu. Richard Sulík teda nemá pravdu.
My platíme úplne najviac a budeme platiť najviac aj pri trvalom eurovale. Lebo to, Ivan, čo si v Bruseli vyjednal platí už iba 9 rokov a potom to musíme všetko doplatiť podľa tej zmluvy...Keď si pozriem zmluvu, článok 37, ten má nadpis Dočasná korekcia kľúča na určenie príspevkov...Dočasná korekcia zahrnutá v tom počiatočnom, v tomto počiatočnom kľúči, to je teda to, čo ste vyrokovali, platí po dobu 12 rokov od dňa prijatia eura. Čiže už euro 3 roky máme, takže bude to ešte 9 rokov platiť a potom, potom všetko pekne budeme musieť doplatiť. Ivan, vy ste vyrokovali len to, že nám odložili splátky.
Richard Sulík
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V Zmluve ESM je zakotvená dočasná korekcia v kľúči príspevkov jednotlivých krajín (článok 37/1) po dobu 12 rokov od prijatia eura. To skutočne znamená, že táto korekcia bude platiť ešte 9 rokov. Podľa článku 11/3b sa kľúč príspevkov do ESM upraví po skončení 12 ročného obdobia dočasnej korekcie spomínanej v článku 37/1. Keďže korekcia je dočasná, nepriamo z toho vyplýva, že Slovensko svoj znížený podiel ktorý sa rovná 0,824% všetkých členských príspevkov ESM bude musieť navýšiť na 0,99%, ktorú mu určuje podiel na kapitáli v Európskej centrálnej banke, na základe ktorého bol vyrátaný tak dočasný euroval ako aj ESM pre ostatné členské krajiny eurozóny, ktoré mali pred vstupom do eurzóny HDP vyššie 75% priemeru EÚ. Hoci nikde nie je uvedené ako sa navýšenie platby bude realizovať, usudzujeme, že sa bude jednať o jednorázovú platbu danej kvóty do ESM.
Čl. 37 skutočne hovorí o dočasnej korekcií kľúča, ktorý môže byť upravený po dobu 12 rokov od prijatia eura.článok 37: Temporary correction of the contribution key
1. At inception, the ESM Members shall subscribe the authorised capital stock on the basis of
the initial contribution key as specified in Annex I. The temporary correction included in this initial
contribution key shall apply for a period of twelve years after the date of adoption of the euro by the
ESM Member concerned. 2. If a new ESM Member's gross domestic product (GDP) per capita at market prices in euro in
the year immediately preceding its accession to the ESM is less than 75 % of the European Union
average GDP per capita at market prices, then its contribution key for subscribing to ESM
authorised capital stock, determined in accordance with Article 10, shall benefit from a temporary
correction and equal the sum of:
a) 25 % of the percentage share in the ECB capital of the national central bank of that
ESM Member, determined in accordance with Article 29 of the ESCB Statute; and
b) 75 % of that ESM Member's percentage share in the gross national income (GNI) at market
prices in euro of the euro area in the year immediately preceding its accession to the ESM. The percentages referred to in points (a) and (b) shall be rounded up or down to the nearest multiple
of 0,0001 percentage points. The statistical terms will be those published by Eurostat.3. The temporary correction referred to in paragraph 2 shall apply for a period of twelve years
from the date of adoption of the euro by the ESM Member concerned.
4. As a result of the temporary correction of the key, the relevant proportion of shares allocated
to an ESM Member pursuant to paragraph 2 shall be reallocated amongst the ESM Members not benefiting from a temporary correction on the basis of their shareholding in the ECB, determined in accordance with Article 29 of the ESCB Statute, subsisting immediately prior to the issue of shares to the acceding ESM Member.
HNonline.sk (21. novembra 2011): V marci tohto roka vybavil minister financií zníženie nášho podielu na trvalom eurovale z 0,99 na 0,82 percenta. Podľa samotnej zmluvy však po dvanástich rokoch od prijatia eura tieto úľavy skončia a Slovensko bude musieť rozdiel doplatiť. „To je potom aké vyrokovanie?“ pýta sa Sulík. Podľa Mikloša sa však Slovensko zachovalo zodpovedne. „Ak sa chceme správať tak, že chceme poberať výhody z toho, že sme členovia eurozóny, ale nechceme sa podieľať na nákladoch a riešeniach, tak tomu sa hovorí čierny pasažier,“ reagoval minister. Príspevok Slovenska na záchranu zadlžených krajín z trvalého eurovalu je pritom 5,7 miliardy eur, z toho by sme mali dať 660 miliónov v hotovosti. Zvyšok sú garancie a takzvaný kapitál na požiadanie.Aktuálne.sk (22. marca 2011): O nový kľúč pri rozdelení podielu na trvalom eurovale sa zaslúžilo Slovensko, hrdí sa Mikloš. Ministri financií síce akceptovali estónsky návrh, ten však bol tomu slovenskému veľmi blízko. Navyše, tému nového kľúča otvorilo práve Slovensku, pripomína Mikloš.V Bruseli prešiel napkon kompromisný návrh, ktorý stále obsahuje počet obyvateľov, ale váha počtu obyvateľov je len 12,5 percenta, kým podľa starého kľúča tvorila až 50 percent. Ak by zostal starý kľúč, doplatili by na to najmä chudobnejšie krajiny, ktoré by oproti bohatším krajinám dávali do trvalého eurovalu vyššie percento z hrubého domáceho produktu.Na to reagoval bývalý minister financií J. Počiatek: Výnimka, ktorú slovenský minister financií vyjednal, je navyše podľa bývalého šéfa rezortu len dočasným riešením."Je to riešenie na 12 rokov. Potom to budeme musieť aj tak doplatiť," tvrdí opozičný poslanec.
Čl. 37 skutočne hovorí o dočasnej korekcií kľúča, ktorý môže byť upravený po dobu 12 rokov od prijatia eura.článok 37: Temporary correction of the contribution key
1. At inception, the ESM Members shall subscribe the authorised capital stock on the basis of
the initial contribution key as specified in Annex I. The temporary correction included in this initial
contribution key shall apply for a period of twelve years after the date of adoption of the euro by the
ESM Member concerned. 2. If a new ESM Member's gross domestic product (GDP) per capita at market prices in euro in
the year immediately preceding its accession to the ESM is less than 75 % of the European Union
average GDP per capita at market prices, then its contribution key for subscribing to ESM
authorised capital stock, determined in accordance with Article 10, shall benefit from a temporary
correction and equal the sum of:
a) 25 % of the percentage share in the ECB capital of the national central bank of that
ESM Member, determined in accordance with Article 29 of the ESCB Statute; and
b) 75 % of that ESM Member's percentage share in the gross national income (GNI) at market
prices in euro of the euro area in the year immediately preceding its accession to the ESM. The percentages referred to in points (a) and (b) shall be rounded up or down to the nearest multiple
of 0,0001 percentage points. The statistical terms will be those published by Eurostat.3. The temporary correction referred to in paragraph 2 shall apply for a period of twelve years
from the date of adoption of the euro by the ESM Member concerned.
4. As a result of the temporary correction of the key, the relevant proportion of shares allocated
to an ESM Member pursuant to paragraph 2 shall be reallocated amongst the ESM Members not benefiting from a temporary correction on the basis of their shareholding in the ECB, determined in accordance with Article 29 of the ESCB Statute, subsisting immediately prior to the issue of shares to the acceding ESM Member.
HNonline.sk (21. novembra 2011): V marci tohto roka vybavil minister financií zníženie nášho podielu na trvalom eurovale z 0,99 na 0,82 percenta. Podľa samotnej zmluvy však po dvanástich rokoch od prijatia eura tieto úľavy skončia a Slovensko bude musieť rozdiel doplatiť. „To je potom aké vyrokovanie?“ pýta sa Sulík. Podľa Mikloša sa však Slovensko zachovalo zodpovedne. „Ak sa chceme správať tak, že chceme poberať výhody z toho, že sme členovia eurozóny, ale nechceme sa podieľať na nákladoch a riešeniach, tak tomu sa hovorí čierny pasažier,“ reagoval minister. Príspevok Slovenska na záchranu zadlžených krajín z trvalého eurovalu je pritom 5,7 miliardy eur, z toho by sme mali dať 660 miliónov v hotovosti. Zvyšok sú garancie a takzvaný kapitál na požiadanie.Aktuálne.sk (22. marca 2011): O nový kľúč pri rozdelení podielu na trvalom eurovale sa zaslúžilo Slovensko, hrdí sa Mikloš. Ministri financií síce akceptovali estónsky návrh, ten však bol tomu slovenskému veľmi blízko. Navyše, tému nového kľúča otvorilo práve Slovensku, pripomína Mikloš.V Bruseli prešiel napkon kompromisný návrh, ktorý stále obsahuje počet obyvateľov, ale váha počtu obyvateľov je len 12,5 percenta, kým podľa starého kľúča tvorila až 50 percent. Ak by zostal starý kľúč, doplatili by na to najmä chudobnejšie krajiny, ktoré by oproti bohatším krajinám dávali do trvalého eurovalu vyššie percento z hrubého domáceho produktu.Na to reagoval bývalý minister financií J. Počiatek: Výnimka, ktorú slovenský minister financií vyjednal, je navyše podľa bývalého šéfa rezortu len dočasným riešením."Je to riešenie na 12 rokov. Potom to budeme musieť aj tak doplatiť," tvrdí opozičný poslanec.
No tak trvalý euroval, ja som napísal pred nedávnom k tomu blog, to je trvalý tunel, ja to inak neviem nazvať.
Richard Sulík
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Článok na blogu Richarda Sulíka s názvom Trvalý euroval - trvalý tunel si môžete prečítať TU.
No, k tomu rozbitiu vlády. My sme boli vydieraní. Mne ešte deň pred hlasovaním esemeskou prisľúbila (I. Radičová pozn.), že nespojí hlasovania. Potom to spojila.
Richard Sulík
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Keďže neexistujú relevantné zdroje, ktoré by dosvedčili kedy presne sa premiérka Radičová rozhodla spojiť hlasovanie o dôvere vláde s hlasovaním o eurovale, Sulíkov výrok hodnotíme klasifikujeme ako neoveriteľný.
Faktom však ostáva, že oficiálne bola správa o spojení oboch hlasovaní verejnosti oznámená 11. októbra 2011, teda v deň hlasovania (SITA, ČTK ).
Faktom však ostáva, že oficiálne bola správa o spojení oboch hlasovaní verejnosti oznámená 11. októbra 2011, teda v deň hlasovania (SITA, ČTK ).
Pán Mikloš si to želal, ako sa aj vyjadril pár dní pred samotným hlasovaním, že treba to spojiť (hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vlády pozn.).
Richard Sulík
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Sulíkovo tvrdenie je pravdivé. Podľa správy agentúry SITA z dňa 19. septembra 2011 sa Mikloš vyjadril nasledovne:
"Som presvedčený, že by sa hlasovanie malo spojiť s hlasovaním o dôvere vláde."
"Som presvedčený, že by sa hlasovanie malo spojiť s hlasovaním o dôvere vláde."
No my platíme úplne najviac. Samozrejme nejaký Luxemburg, ktorý platí štvrtinu alebo tretinu oproti nám relatívne k nášmu bohatstvu, ľahšie s tým bude súhlasiť ako Slovensko.
Richard Sulík
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)Podobný výrok Richarda Sulíka sme už overovali. Nie je pravda, že Slovensko platí úplne najviac a dokonca ani, že Luxembursko platí štvrtinu či tretinu príspevku relatívne k bohatstvu krajiny.
(TASR, 15. októbra 2011)
Najvyššiu záruku resp. príspevok poskytne Estónsko a to vo výške 13,9 % HDP. Slovensko v porovnaní hrubého domáceho produktu (relatívne k nášmu bohatstvu), je príspevok do eurovalu druhý najvyšší a to 11,7 % HDP.
Je pravda, že Luxembursko prispeje najmenej v porovnaní k relatívnemu bohatstvu 4,8 % HDP, čo je približne 2,4 krát nižší príspevok relatívne k bohatstvu krajiny ako slovenský.
Len pre zaujímavosť, v tej istej správe TASR je uvedená aj výška príspevku na jedného obyvateľa jednotlivých krajín. Suverénne najvyšší príspevok na jedného obyvateľa má Luxembursko 2804 euro pričom Slovensko 1422 euro.
My sme neplatili zatiaľ nič. Dali sme záruky na pôžičky Írsku a Portugalsku. Mimochodom záruky teda krajinám, s ktorými súhlasil aj, súhlasila aj SAS.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Ivan Milkoš hovorí pravdu ak hovorí, že sa jedná len o záruky a nie je cash peniaze a taktiež ak hovorí, že SAS súhlasila s pôžičkou Portugalsku a Írsku.
Tento princíp je zakotvený aj v zmluve EFSF. Už v preambule (str.4.) tejto zmluvy sa píše: EFSF bude financovať svoju finančnú pomoc vydávaním alebo vstupom do dlhopisov, zmeniek, cenných papierov, alebo iných finančných nástrojov, ktoré sú podložené neodvolateľnými a bezpodmienečnými zárukami, členských štátov eurozóny, ktorí konajú ako ručitelia v súvislosti s týmito finančnými nástrojmi ako sú uvedené v zmluve.
Portál etrend.sk uvádza: "V prípade, že sa niektorý zo štátov eurozóny dostane do ťažkostí, akciovka vydá dlhopisy a z príjmov z ich predaja problémovej krajine požičia. Tento mechanizmus bude možné využívať len do júna 2013."
Richard Sulík na tému pôžičky Írsku a Portugalsku v relácii Na Telo 26. októbra 2011 povedal:
"Ale ešte k tým, k tomu samotnému eurovalu by som chcel povedať jednu vec. Že to Írsko, Portugalsko, že dostali peniaze fajn, to bolo dobre, len treba si uvedomiť, kapacita eurovalu, ktorý sme aj my schválili pred rokom. Veď so samotnou konštrukciou my sme predsa súhlasili práve z tých dôvodov, ktoré aj ty teraz spomínaš. Kapacita je 250 miliárd eur. Írsko, Portugalsko vyčerpali 70. Ostáva 180."
Tento princíp je zakotvený aj v zmluve EFSF. Už v preambule (str.4.) tejto zmluvy sa píše: EFSF bude financovať svoju finančnú pomoc vydávaním alebo vstupom do dlhopisov, zmeniek, cenných papierov, alebo iných finančných nástrojov, ktoré sú podložené neodvolateľnými a bezpodmienečnými zárukami, členských štátov eurozóny, ktorí konajú ako ručitelia v súvislosti s týmito finančnými nástrojmi ako sú uvedené v zmluve.
Portál etrend.sk uvádza: "V prípade, že sa niektorý zo štátov eurozóny dostane do ťažkostí, akciovka vydá dlhopisy a z príjmov z ich predaja problémovej krajine požičia. Tento mechanizmus bude možné využívať len do júna 2013."
Richard Sulík na tému pôžičky Írsku a Portugalsku v relácii Na Telo 26. októbra 2011 povedal:
"Ale ešte k tým, k tomu samotnému eurovalu by som chcel povedať jednu vec. Že to Írsko, Portugalsko, že dostali peniaze fajn, to bolo dobre, len treba si uvedomiť, kapacita eurovalu, ktorý sme aj my schválili pred rokom. Veď so samotnou konštrukciou my sme predsa súhlasili práve z tých dôvodov, ktoré aj ty teraz spomínaš. Kapacita je 250 miliárd eur. Írsko, Portugalsko vyčerpali 70. Ostáva 180."
Budem citovať podľa mňa veľmi výstižný názor, ktorý som si prečítal od politológa Samuela Abraháma. Nie je to dlhé. Ale je to, myslím si, veľmi výstižné. Citujem. Niet pochýb o tom, kto je za pádom Radičovej vlády. Richard Sulík bol z principiálnych dôvodov proti eurovalu, pričom neponúkol žiadnu schodnú alternatívu. V politike sa to nazýva absurdná principiálnosť. Teda, že si stojíš za svojim názorom, pokoríš na čom ti záleží, vláda, dosiahneš čo si nechcel, predčasné voľby a nedosiahneš čo si chcel, pád eurovalu.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)Výrok je pravdivý. Ivan Mikolš citoval vyjadrenie politológa Samuela Abraháma. Celý článok autora s názvom Resetovaná politika si môžete prečítať TU.
To, čo pán Sulík dnes kritizuje, to, čo vyrokoval ešte, ešte Fico s Počiatkom na jar 2010 (príspevok do dočasného eurovalu pozn.), za to sám hlasoval a poslanci SAS všetci do nohy za to sami hlasovali.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Pravdivosť podobného výroku sme už overovali v rámci relácie V politike z dńa 16.10. 2011.
Ako sme vtedy dokázali, NR SR hlasovala o príspevku SR do dočasného eurovalu dňa 11. augusta 2010. Pri pohľade na výsledky tohto hlasovania vidíme, že za návrh sa vyslovil ako Richard Sulík, tak aj všetci poslanci jeho SaS.
Ako sme vtedy dokázali, NR SR hlasovala o príspevku SR do dočasného eurovalu dňa 11. augusta 2010. Pri pohľade na výsledky tohto hlasovania vidíme, že za návrh sa vyslovil ako Richard Sulík, tak aj všetci poslanci jeho SaS.
Ešte dnes neexistuje konečná podoba tej zmluvy. Na trvalý euroval. O tom hovoríme. Nie o dočasnom.
Richard Sulík
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Konečná podoba zmluvy o trvalom eurovale (European Stability Mechanism - ESM) je verejnosti známa minimálne od 11. júla 2011, kedy bola uverejnená na stránke Európskej komisie.
Zatiaľ nič nenaznačuje, že podoba tejto zmluvy by nemala byť konečná. Do platnosti vstúpi, ale až potom ako ju ratifikujú členské štáty eurozóny, čo v tomto momente nie je ešte určené.
Zatiaľ nič nenaznačuje, že podoba tejto zmluvy by nemala byť konečná. Do platnosti vstúpi, ale až potom ako ju ratifikujú členské štáty eurozóny, čo v tomto momente nie je ešte určené.
Ak dnes, ak sa bavíme o tej zmluve, o tom, čo sme vyrokovali (o trvalom eurovale pozn.). My sme to rokovali, ak sa dobre pamätám, niekedy vo februári, v marci tohoto roka. Vtedy bola známa, pre predsedu parlamentu nebolo známe čo sa vyrokovalo, aký bol text?
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Zmena kľúča podľa ktorého sa vypočítava účasť krajín na tzv. trvalom eurovale (ESM) a v dôsledku, ktorej klesla účasť Slovenska na ňom bola ako rozhodnutie Európskej rady prijatá 25. marca.
Verejnosti však musel byť jej text (minimálne spomínaná zmena distribučného kľúča) známy už v marci, čo dokazuje aj správa agentúry SITA z 22. marca 2011, v ktorej sa k tejto zmene kompetentne vyjadruje ako Ivan Mikloš, tak aj exminister financií Ján Počiatek.
Najneskôr bola táto úprava známa 20. apríla, kedy bolo rozhodnutie európskej komisie oficiálne zverejnené na jej webe.
Verejnosti však musel byť jej text (minimálne spomínaná zmena distribučného kľúča) známy už v marci, čo dokazuje aj správa agentúry SITA z 22. marca 2011, v ktorej sa k tejto zmene kompetentne vyjadruje ako Ivan Mikloš, tak aj exminister financií Ján Počiatek.
Najneskôr bola táto úprava známa 20. apríla, kedy bolo rozhodnutie európskej komisie oficiálne zverejnené na jej webe.
Text zmluvy k trvalému eurovalu v slovenčine je k dispozícii ja neviem, či 6 týždňov, či 8 týždňov.
Richard Sulík
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Text zmluvy k trvalému eurovalu (ESM) v Slovenčine sa nám objaviť nepodarilo. V anglickom jazyku je však známy minimálne od 11. júla 2011, kedy bol zverejnený na webe Európskej komisie.
Pán Kollár ma požiadal ešte asi pred vyše rokom, aby sme všetky podklady (aj vrátane eurovalu pozn.) zasielali výboru, jemu osobne. Ja to od vtedy robím.
Ivan Mikloš
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Nepodarilo sa nám nájsť vyjadrenie Kollára, ktoré by potvrdzovalo výrok I. Mikloša.
Treba povedať, treba povedať len takú vec, že to ďalšie škrty a ďalšie znižovanie deficitu nestroskotalo na SAS a ani na SDKÚ, ale práve na zvyšných dvoch kolegoch, ktorí, veď sme mali minulý, minulý týždeň to bolo, mali sme u premiérky stretnutie práve k tejto téme a pán Figeľ za KDH a pán Zsimon za Most, zablokovali akúkoľvek diskusiu o čomkoľvek neboli sa baviť.
Richard Sulík
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Nepodarilo sa nám overiť či zástupcovia KDH a Most-Híd zablokovali diskusiu o znižovaní výdavkov v rozpočte 2012.
25.11.2011 o 14:27
"Čo sa týka navýšenia celkového kapitálu (teda už spomínaných 700 miliárd eur), o takomto navýšení rozhoduje Rada guvernérov jednohlasne (Články 10 (1) a 5 (6c)). Žiadna členská krajina teda nemôže byť donútená zvýšiť svoj dohodnutý príspevok (v rámci celkovej sumy 700 miliárd eur)."
Myslíte, že nemože byť donútená? Veď predsa malá krajina nemože brániť doležitému rozhodnutiu.