Mikuláš Dzurinda vs. Robert Fico
O 5 minút 12, Moderátor: Marta Jančkárová , videozáznam relácie
30
Oct
Oct
Prvá predvolebná relácia, do ktorej sa zapojili okrem Roberta Fica aj vládni predstavitelia. Prvýkrát od pádu vlády predstavila vláda rečnícku alternatívu voči číslam Roberta Fica. Vznikla z toho relácia z množstvom numerických údajov, všetky podávané tak, aby svoju činnosť jednotliví politici predstavili v pozitívnom svetle. Pri vzájomnej konfrontácii bolo pekne vidieť, že sa jednotlivé politické tímy veľmi pozorne na duely pripravujú a sú schopné hovoriť o tom istom odlišným spôsobom.
Zatiaľ čo Robert Fico hovoril o najvyššej nezamestnanosti od roku 2005, Mikuláš Dzurinda hovoril o významnom znižovaní nezamestnanosti, ktoré demonštroval na zníženom počte nezamestnaných v období od odovzdania Ficovej vlády. Divák z toho mohol byť značne zmätený. Obidvaja politici uvádzali správne čísla. Fígeľ je však v tom, že Robert Fico čerpal z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, zatiaľ čo Mikuláš Dzurinda uvádzal čísla Štatistického úradu.
Zatiaľ čo Robert Fico hovoril o najvyššej nezamestnanosti od roku 2005, Mikuláš Dzurinda hovoril o významnom znižovaní nezamestnanosti, ktoré demonštroval na zníženom počte nezamestnaných v období od odovzdania Ficovej vlády. Divák z toho mohol byť značne zmätený. Obidvaja politici uvádzali správne čísla. Fígeľ je však v tom, že Robert Fico čerpal z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, zatiaľ čo Mikuláš Dzurinda uvádzal čísla Štatistického úradu.
Všetci politici
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
Najvyššia miera nezamestnanosti od roku 2005, opäť pri hospodárskom raste
Robert Fico
Pravda (skryť odôvodnenie)
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bola na Slovensku v auguste 2011 nezamestnanosť na úrovni 13,12%. Jedná sa o najvyššiu nezamestnanosť od januára 2005.
Podľa štatistického úradu ako aj Eurostatu však čísla vyzerajú odlišne. Podľa ich metodiky nezamestnanosť kulminovala vo februári 2010 (14,7%) kedy bola najvyššia od januára 2006 (14,9%). V septembri 2011 bola podla tejto metodiky nezamestnanosť vo výške 13,5% (o 0,3 percentuálne body vyššia ako na minime z mája 2011, kedy bola najnižšia od septembra 2009).
Podľa štatistického úradu ako aj Eurostatu však čísla vyzerajú odlišne. Podľa ich metodiky nezamestnanosť kulminovala vo februári 2010 (14,7%) kedy bola najvyššia od januára 2006 (14,9%). V septembri 2011 bola podla tejto metodiky nezamestnanosť vo výške 13,5% (o 0,3 percentuálne body vyššia ako na minime z mája 2011, kedy bola najnižšia od septembra 2009).
Ďalší významný ukazovateľ je inflácia, teda to zdražovanie, ktoré bolo spôsobené predovšetkým zvýšením DPH.
Robert Fico
Nepravda (skryť odôvodnenie)Robert Fico už v minulosti odkazoval na negatívne dopady vládneho balíčku v súvislosti so zvyšovaním HDP a odkazoval sa priamo na štúdiu ministerstva financií, ktorá to mala dokazovať. Vzhľadom na tento fakt a na absenciu iných analýz využívame na overenie tohoto výroku práve spomínanú štúdiu ministerstva financií. Ako ukazujú obe analýzy MF SR, k inflácií významnou mierou prispeli
najmä vonkajšie faktory ako rast cien potravín a ropy a to vo
významnejšej role ako celkový vládny balíček, v ktorom sú započítané mimo
DPH aj spotrebné dane a poplatky.
Vývojom inflácie sa čiastočne zaoberajú dva komentáre z dielne Inštitútu finančnej politiky MF SR. Prvým z nich je Aktuálna makroekonomická prognóza (str. 3, .pdf) MF SR z 8. februára 2011. Druhou z nich je Životná úroveň zrejme stúpne napriek poklesu reálnej mzdy z júna 2011 (str. 4, .pdf).
Prvý komentár:
Prognóza inflácie (HICP) sa v roku 2011 mierne znížila na úroveň 3,4% (pri použití CPI 3,5%, pozn.) v dôsledku nižších rastov regulovaných cien ako sa predpokladalo v septembrovej prognóze a nezavedenia vyššej spotrebnej dane z piva. Miera inflácie sa v priebehu roka 2010 zvyšovala iba mierne. K výraznejšiemu rastu inflácie by malo prísť v úvode roka 2011, kedy sa prejavia vyššie ceny energií, zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov, zrušenie daňového zvýhodnenie pre biopalivá, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok. Výrazný rast svetových cien potravín podľa FAO - World food price index v závere roka 2010 a historické maximá indexu z januára 2011 indikujú rast cien potravín aj v úvode roka 2011. Predpokladáme, že medziročný rast cien potravín by v roku 2011 mohol dosiahnuť z časti aj vďaka bázickému efektu lacných potravín v úvode roka 2010 hodnotu 6,1%.
Zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení by sa malo premietnuť do zvýšenia cien tovarov a služieb v roku 2011 príspevkom v celkovej výške 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b., spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,5 p.b.
Druhý komentár:
Prognóza inflácie (CPI) sa v roku 2011 zvyšuje na úroveň 4,1% predovšetkým v dôsledku vonkajších faktorov ako rast cien potravín na svetových trhoch a vyššie ceny ropy, ktoré spôsobili plánované zvýšenia cien plynu (6,9%) a tepla (6%) od júla 2011. Za predpokladu stabilného vývoja vonkajšieho prostredia (predpoklad ropy, kurzu EUR/USD a svetových cien potravín z februára 2011) by došlo k úprave inflácie smerom nahor len o 0,1 p.b. z 3,5% na 3,6%. Ako ukazuje nasledujúca tabuľka, odhad dopadu vládneho balička na ceny zostal v nezmenenej výške 0,9 p.b.. Zvyšujeme príspevok rastu cien potravín o 0,1 p.b. vzhľadom na vývoj svetových cien FAO. Rozhodujúcou zmenou je však iný eurový vývoj ropy, ktorá zvyšuje náš odhad inflácie až o 0,5 p.b. (vyššia cena plynu, tepla a pohonných hmôt). Z toho samotný neštandardný júlový nárast cien plynu a tepla zvýši priemernú infláciu o 0,2 p.b. v roku 2011 a o 0,3 p.b. v roku 2012.
Ak doslovne vykladáme výrok R. Fica, že zdražovanie bolo spôsobené predovšetkým zvýšením DPH (slovo predovšetkým značí viac ako 50% zvýšenia inflácie je spôsobené zvýšením DPH), tak jeho výrok musíme pokladať za nepravdivý (okrem DPH na infláciu pôsobili aj iné opatrenia vládneho balíčka. Analýzy uvádzajú, že z 0,9 p.b., ktorým sa vládny balíček podieľal na tvorbe inflácie, DPH zvýšila infláciu iba o 0,4 p.b. z celkového odhadu, 4,1%).
No ale tak sa o tom porozprávajme pravdivo. A tá pravda hovorí, že k tomu poklesu došlo rozhodujúcim spôsobom, a preto, že sme zmrazili mzdy vo verejnom sektore.
Mikuláš Dzurinda
Zavádzanie (skryť odôvodnenie)
Inštitút finančnej politiky MF SR vypracoval správu Životná úroveň zrejme stúpne napriek poklesu reálnej mzdy (.pdf).
V danom dokumente sa píše:
Prognóza nominálnej mzdy zostáva prakticky nezmenená a to v dôsledku pôsobenia protichodných vplyvov. Na jednej strane bude negatívne na mzdy pôsobiť fiškálna reštrikcia a rast zamestnanosti, ktorý ťahá priemernú mzdu smerom nadol, keďže novoprijatí zamestnanci majú spravidla nižšiu mzdu. Na strane druhej vyššia očakávaná inflácia bude z dôvodu indexácie pôsobiť na rast miezd. Kvôli prudkému nárastu zamestnanosti znižujeme „štatistický“ rast nominálnej mzdy o 0,2 p.b., nakoľko novoprijatí zamestnanci budú znižovať mzdový priemer. Priemerná hodnota nominálnej mzdy v tomto roku tak dosiahne 796 eur, čo je o 27 eur viac ako v roku 2010. V roku 2012 by sa nominálna mzda mala zvyšovať rýchlejším tempom napriek zmrazeniu miezd v štátnej správe. Vzhľadom na vyššiu infláciu by mala v roku 2011 reálna mzda klesnúť o 0,6%. V nasledujúcich rokoch by však už mala rásť v priemere o 2,6% ročne. (str. 3)
M. Dzurinda tu zavádza, pretože tvrdí, že k poklesu reálnej mzdy došlo zmrazením platov v štátnej správe. Zmrazenie platov síce analýza spomína, ale v súvislosti s rastom nominálnych miezd. Analýza naopak určuje pokles reálnych miezd ako dôsledok vyššieho rastu inflácie.
V danom dokumente sa píše:
Prognóza nominálnej mzdy zostáva prakticky nezmenená a to v dôsledku pôsobenia protichodných vplyvov. Na jednej strane bude negatívne na mzdy pôsobiť fiškálna reštrikcia a rast zamestnanosti, ktorý ťahá priemernú mzdu smerom nadol, keďže novoprijatí zamestnanci majú spravidla nižšiu mzdu. Na strane druhej vyššia očakávaná inflácia bude z dôvodu indexácie pôsobiť na rast miezd. Kvôli prudkému nárastu zamestnanosti znižujeme „štatistický“ rast nominálnej mzdy o 0,2 p.b., nakoľko novoprijatí zamestnanci budú znižovať mzdový priemer. Priemerná hodnota nominálnej mzdy v tomto roku tak dosiahne 796 eur, čo je o 27 eur viac ako v roku 2010. V roku 2012 by sa nominálna mzda mala zvyšovať rýchlejším tempom napriek zmrazeniu miezd v štátnej správe. Vzhľadom na vyššiu infláciu by mala v roku 2011 reálna mzda klesnúť o 0,6%. V nasledujúcich rokoch by však už mala rásť v priemere o 2,6% ročne. (str. 3)
M. Dzurinda tu zavádza, pretože tvrdí, že k poklesu reálnej mzdy došlo zmrazením platov v štátnej správe. Zmrazenie platov síce analýza spomína, ale v súvislosti s rastom nominálnych miezd. Analýza naopak určuje pokles reálnych miezd ako dôsledok vyššieho rastu inflácie.
Občania, ktorí sa pozerajú na televíziu, si môžu kliknúť veľmi rýchlo na Googli na Štatistický úrad a zistia, že počet nezamestnaných na Slovensku, keď si odovzdávalo vládu, bol 388 000. O rok 356 000. O 32 000 menej.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (skryť odôvodnenie)
Podľa Štatistického úradu bolo v 2. kvartáli roku 2010 (v období zmeny vlády) na Slovensku 388,3 tisíc nezamestnaných. V 2. kvartáli tohto roku je to 356,5 tisíc, čo znamená pokles o 31,8 tisíc.
A keď si kliknú na Štatistický úrad na ďalšiu stránku, tak zistia, že počet pracujúcich v hospodárstve Slovenskej republiky oproti obdobiu, keď si nám odovzdával vládu, narástol o 43 100.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (skryť odôvodnenie)
Počet pracujúcich v hospodárstve SR:
2.kvartál 2010: 2312,5 tis.
2.kvartál 2011: 2355,6 tis.
Nárast: 43,1 tis.
2.kvartál 2010: 2312,5 tis.
2.kvartál 2011: 2355,6 tis.
Nárast: 43,1 tis.
Nie, pokiaľ ide o nezamestnanosť, Štátistický úrad, a tento fakt opäť všetci akceptovali, konštatoval, že najvyššia miera nezamestnanosti a dokonca rástla nezamestnanosť aj počas letných mesiacov. Počas sezónnych prác, čo je veľmi, veľmi netypické.
Robert Fico
Zavádzanie (skryť odôvodnenie)
Výrok R.Fica o náraste nezamestnanosti počas letných mesiacov, sme už overovali, keď v relácii O 5 minút 12 zo 16.októbra povedal: "To som ešte ani nevidel, že v lete im stúpa nezamestnanosť, keď sú sezónne práce."Výrok sme ohodnotili ako zavádzanie a nie je tomu inak ani v tomto prípade.
Demagog (O 5 minút 12, 16.október 2011):
Robert Fico má pravdu, keď tvrdí, že nezamestnanosť v lete stúpala. Ak vezmeme do úvahy vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v roku 2011 (podľa mesačných štatistík nezamestnanosti ÚPSVaR SR) naozaj môžeme vidieť že medzi mesiacmi Jún až August došlo k jej miernemu nárastu - o 0,14percentuálneho bodu (z 12,98 % na 13,12 %). Priemerná nezamestnanosť v letných mesiacoch roku 2011 je tak od priemeru za všetky mesiace tohto roka väčšia o 0,04 %.
R.Fico zavádza, keď tvrdí, že nárast nezamestnanosti počas leta je atypické. Z uvedenej tabuľky (pozri Demagog, O 5 minút 12, 16.október 2011) je evidentné, že za posledných 5 rokov, došlo k tomuto javu tiež v roku 2009, teda v čase kedy vykonával funkciu predsedu vlády SR.
Celkovo sa zdá, že sezónne práce zrejme nemajú výrazný vplyv na pokles nezamestnanosti na našom trhu práce. Za posledných 5 rokov bola priemerná miera nezamestnanosti za mesiace jún, júl a august od celoročného priemeru nižšia len trikrát; v rokoch 2007, 2008 a 2010.
Tabuľka: Miera evidovanej nezamestnanosti (%) v mesiacoch za roky 2007-2011Zdroj: Mesačné štatistiky nezamestnanosti ÚPSVaR SR
Demagog (O 5 minút 12, 16.október 2011):
Robert Fico má pravdu, keď tvrdí, že nezamestnanosť v lete stúpala. Ak vezmeme do úvahy vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v roku 2011 (podľa mesačných štatistík nezamestnanosti ÚPSVaR SR) naozaj môžeme vidieť že medzi mesiacmi Jún až August došlo k jej miernemu nárastu - o 0,14percentuálneho bodu (z 12,98 % na 13,12 %). Priemerná nezamestnanosť v letných mesiacoch roku 2011 je tak od priemeru za všetky mesiace tohto roka väčšia o 0,04 %.
R.Fico zavádza, keď tvrdí, že nárast nezamestnanosti počas leta je atypické. Z uvedenej tabuľky (pozri Demagog, O 5 minút 12, 16.október 2011) je evidentné, že za posledných 5 rokov, došlo k tomuto javu tiež v roku 2009, teda v čase kedy vykonával funkciu predsedu vlády SR.
Celkovo sa zdá, že sezónne práce zrejme nemajú výrazný vplyv na pokles nezamestnanosti na našom trhu práce. Za posledných 5 rokov bola priemerná miera nezamestnanosti za mesiace jún, júl a august od celoročného priemeru nižšia len trikrát; v rokoch 2007, 2008 a 2010.
| 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | |
| Január | 9,45 | 8,06 | 9,03 | 12,89 | 12,98 |
| Február | 9,2 | 7,84 | 9,72 | 12,97 | 13,16 |
| Marec | 8,89 | 7,59 | 10,33 | 12,88 | 13,13 |
| Apríl | 8,5 | 7,38 | 10,92 | 12,52 | 12,94 |
| Máj | 8,33 | 7,44 | 11,39 | 12,24 | 12,84 |
| Jún | 8,33 | 7,42 | 11,81 | 12,34 | 12,98 |
| Júl | 8,3 | 7,47 | 12,07 | 12,33 | 13,15 |
| August | 8,19 | 7,36 | 12,05 | 12,19 | 13,12 |
| September | 8,3 | 7,54 | 12,45 | 12,42 | - |
| Október | 7,92 | 7,51 | 12,40 | 12,29 | - |
| November | 7,76 | 7,80 | 12,40 | 12,22 | - |
| December | 7,99 | 8,39 | 12,66 | 12,46 | - |
| Celoročný priemer | 8,43 | 7,65 | 11,44 | 12,48 | 13,04 |
| Priemer za leto | 8,27 | 7,42 | 11,98 | 12,29 | 13,08 |
| Rozdiel (priemer za leto - celoročný priemer) | -0,16 | -0,23 | +0,54 | -0,19 | +0,04 |
Tabuľka: Miera evidovanej nezamestnanosti (%) v mesiacoch za roky 2007-2011Zdroj: Mesačné štatistiky nezamestnanosti ÚPSVaR SR
Predovšetkým si treba uvedomiť, že keď sme odovzdávali vládu Ivete Radičovej, tak sme odovzdávali vládu, ktorá mala najvyšší hospodársky rast v Európskej únii.
Robert Fico
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Eurostat: podľa štatistických údajov dostupných na stránkách eurostatu môžeme výrok R. Fica označiť ako nepravdivý. Najvyšší hospodársky rast z pomedzi krajín EU v roku 2010 dosiahlo Švédsko a to na úrovni 5,6% HDP. Slovensko bolo na druhom mieste s rastom 4,2% HDP. Na treťom mieste bolo Poľsko s reálnym hospodárskym rastom na úrovni 3,9% HDP.
Výrok R. Fica hodnotíme ako nepravdivý, keďže najvyšší rast malo Švédsko.
Výrok R. Fica hodnotíme ako nepravdivý, keďže najvyšší rast malo Švédsko.
Ale Slovensko sme odovzdali s druhým najnižším dlhom v rámci Eurozóny.
Robert Fico
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Podľa nasledujúcej tabuľky zostavenej na základe metodiky OECD malo Slovensko v júny 2010 dlh 44,7% HDP, nižší malo ešte Luxembursko (23,6%). V tejto tabuľke však neboli uvedené údaje pre Slovinsko.
Podľa údajov Eurostatu úroveň dlhu pre Slovinsko na konci roku 2010 je 38% (na Slovensku 41%), ak by sme zobrali do úvahy rok 2009 (ako pri posudzovaní výšky deficitu) bol dlh Slovinska 35,2, zatiaľ co na Slovensku 35,4.
V čase odovzdávania vlády malo teda Slovensko tretí najnižší štátny dlh v eurozóne. Robert Fico nehovoril pravdu.
Podľa údajov Eurostatu úroveň dlhu pre Slovinsko na konci roku 2010 je 38% (na Slovensku 41%), ak by sme zobrali do úvahy rok 2009 (ako pri posudzovaní výšky deficitu) bol dlh Slovinska 35,2, zatiaľ co na Slovensku 35,4.
V čase odovzdávania vlády malo teda Slovensko tretí najnižší štátny dlh v eurozóne. Robert Fico nehovoril pravdu.
Hovorí, že povedzme ešte minulého roku bol rast reálnych miezd pozitívny, 2,2 percenta. Hovorí, že za prvý polrok poklesli reálne mzdy o 0,6 percenta.
Podľa databázy ŠÚSR bol index rastu reálnych miezd v roku 2010 102,2, čo predstavuje nárast reálnych miezd v roku 2010 oproti roku 2009 skutočne o 2,2%.
K rastu reálnych miezd za prvý polrok 2011 prikladáme tabuľku štatistického úradu zobrazujúcu vývoj v kvartáloch.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)Podľa databázy ŠÚSR bol index rastu reálnych miezd v roku 2010 102,2, čo predstavuje nárast reálnych miezd v roku 2010 oproti roku 2009 skutočne o 2,2%.
K rastu reálnych miezd za prvý polrok 2011 prikladáme tabuľku štatistického úradu zobrazujúcu vývoj v kvartáloch.
| 2009Q1 | 2009Q2 | 2009Q3 | 2009Q4 | 2010Q1 | 2010Q2 | 2010Q3 | 2010Q4 | 2011Q1 | 2011Q2 | |
| Hospodárstvo spolu | 101,7 | 100,9 | 101,3 | 101,6 | 101,6 | 102,4 | 120,6 | 102,7 | 99,6 | 99,1 |
indexy rovnaké obdobie minulého roku = 100;
V 2011Q1 bol index reálnych miezd 99,6 a v druhom kvartáli 99,1. Priemerný tohtoročný pokles vypočítame priemerom poklesov za prvé dva kvartály, t.j. 0,65% čo znamená, že výrok Mikuláša Dzurindu je pravdivý.
Existuje tiež dokument Ministerstva financií SR, v ktorom sa uvádza, že prognóza ná rast reálnych miezd na rok 2011 je -0,6%. (str. 2, Hlavné indikátory ekonomiky (júl, 2011)).
Z mimoriadneho summitu eurozóny z 21.7. tohto roku je záväzok, že to bude 109 mld. ? (pre Grécko, pozn.). Teraz sa lídri dohodli, že to bude 130 mld. ?. Tých 21 mld. navýšených je treba podeliť medzi krajiny. Tomu sme sa vyhli.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Program finančnej záchrany pre Grécko bol na nočnom summite navýšený z pôvodných 109 miliárd eur na 130. Zaprotokolovaná výnimka Slovenska znamená to, že na pomoci Grécku sa budeme podieľať len do výšky pôvodných 109 miliárd eur. Zároveň však náš podiel 1,06 percenta na zvyšnej sume budeme uhrádzať cez pôžičku alebo program pomoci inej krajine, uviedol to pre SME slovenský zástupca vo vale Martin Bruncko. Z uvedeného vyplýva, že naše záruky voči Grécku sa nebudú navyšovať, avšak "ušetrenú" sumu poskytneme v rámci pomoci iným krajinám.
Prvý krát po dlhých rokoch, za vlády Ivety Radičovej, napriek tomu, že bol pozitívny hospodársky rast, klesali reálne mzdy.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Na základe indexu reálnych miezd z databázy Štatistického úradu, je zrejmé, že v posledných dvoch kvartáloch došlo k poklesu reálnych miezd. Index 100 je vždy k predchádzajúcemu kvartálu.
Rast HDP (porovnávané sú vždy zhodné kvartály po sebe nasledujúcich rokov) za vlády Ivety Radičovej bol kladný.
| 2009Q1 | 2009Q2 | 2009Q3 | 2009Q4 | 2010Q1 | 2010Q2 | 2010Q3 | 2010Q4 | 2011Q1 | 2011Q2 | |
| Hospodárstvo spolu | 101,7 | 100,9 | 101,3 | 101,6 | 101,6 | 102,4 | 120,6 | 102,7 | 99,6 | 99,1 |
| Rok | 2010 | 2010 | 2011 | 2011 |
| Kvartál | 03 | 04 | 01 | 02 |
| HDP % (oproti minulému roku) | 3,8 | 3,5 | 3,5 | 3,3 |
Ako je z tabuľky vidieť, reálne mzdy klesali v posledných dvoch kvartáloch, tzn. 2011Q1 a 2011Q2. Výrok R. Fica môžeme hodnotiť ako pravdivý, pretože reálne mzdy v posledných dvoch kvartáloch klesali a hospodárstvo rástlo.
Dávať do priamej súvislosti rast HDP a rast reálnych miezd môže byť sporné vzhľadom na množstvo iných faktorov, ktoré vplývajú na reálne mzdy.
Tým, že ľudia mali podstatne väčšie výdavky, a že ten rast cien bol podstatne vyšší, ako bol rast reálnych miezd, potom z toho vychádza aj tento výsledok, že v druhom kvartáli 2011 ten pokles nebol 0,6 percenta, ale bol 0,9 percenta.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
ŠÚSR: Takže v druhom kvartáli 2011 bol skutočne pokles reálnych miezd 0,9%. Ako môžeme vidieť index reálnej mzdy v 2011Q2 je 99,1, čo znamená, že reálne mzdy klesli oproti prvému kvartálu 2011 o spomínaných 0,9%.
indexy rovnaké obdobie minulého roku = 100;
| 2009Q1 | 2009Q2 | 2009Q3 | 2009Q4 | 2010Q1 | 2010Q2 | 2010Q3 | 2010Q4 | 2011Q1 | 2011Q2 | |
| Hospodárstvo spolu | 101,7 | 100,9 | 101,3 | 101,6 | 101,6 | 102,4 | 120,6 | 102,7 | 99,6 | 99,1 |
indexy rovnaké obdobie minulého roku = 100;
Ja len jeden obrázok som si dnes priniesol do štúdia, aby som pánovi predsedovi SMER-u pripomenul, že nám odovzdal deficit verejného okruhu na úrovni 8% hrubého domácehob produktu. A že na tento rok sme boli povinní ho zásadne skresať, 4,9% je naplánovaný.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Ako uvádza Eurostat, deficit verejných financií v roku 2009 (posledný celý rok vlády R. Fica)|bol 8% HDP. V roku 2010 bol deficit 7,7% HDP. Tu už však od júna existovala vláda I. Radičovej. Čiže túto časť výroku môžeme hodnotiť ako pravdivú. Ak by M. Dzurinda aj hovoril o roku 2010, tak ten deficit sa blížil k 8 percentám.
Ako uvádza dokument Rozpočet VS na roky 2011 - 2013 (.pdf), deficit verejnej správy je nastavený skutočne v roku 2011 na deficit 4,9% HDP. (str. 2).
Ako uvádza dokument Rozpočet VS na roky 2011 - 2013 (.pdf), deficit verejnej správy je nastavený skutočne v roku 2011 na deficit 4,9% HDP. (str. 2).
Toto je vývoj dlho od roku 1998, kde sme sa ujali zodpovednosti, kde ešte dlh rástol, pretože predchádzajúce vlády si zobrali veľké záväzky, kde sme dlh začali zásadne znižovať a pozrite sa, čo sa dialo v druhej polovici obdobia pána Fica. Keď tento obrázok otočím, tak to poviem takým ľudovým spôsobom, že tu sme sa žgriapali z veľkého dna niekoľko rokov znižovaním deficitov, štartovaním ekonomík a pozrite, ako rýchlo sme v druhej polovici obdobia vládnutia pána Fica padli.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Dlh verejnej správy Slovenskej republiky podľa údajov eurostatu vyjadrených v % HDP narastal do roku 2000, od vtedy klesal až do roku 2008, kedy opäť začal rásť. Deficit rozpočtu približne kopíroval tento trend, keď rástol do roku 2000, potom klesal do roku 2007, kedy začal rásť.
Mikuláš Dzurindu vystihol tento trend dostatočne presným spôsobom.
Mikuláš Dzurindu vystihol tento trend dostatočne presným spôsobom.
Predovšetkým si treba uvedomiť, že keď sme odovzdávali vládu Ivete Radičovej, tak sme odovzdávali vládu, ktorá mala najvyšší hospodársky rast v Európskej únii. A rok pred tým pán predseda, sme mali recesiu mínus päť percent.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
To, či malo Slovensko najvyšší hospodársky rast v EU sme overovali pri predchádzajúcom výroku. V roku 2010 malo Slovensko druhý najvyšší rast v EU na úrovni 4,2% HDP. (Prvé bolo Švédsko na úrovni 5,6% HDP)
V roku 2009, ako uvádza Eurostat, bol na SR skutočne hospodársky pokles na úrovni 4,9% HDP. Tzn., že v roku 2009 sa HDP znížilo oproti roku 2008 o 4,9%.
Z výrokového hľadiska je daný výrok pravdivý.
V roku 2009, ako uvádza Eurostat, bol na SR skutočne hospodársky pokles na úrovni 4,9% HDP. Tzn., že v roku 2009 sa HDP znížilo oproti roku 2008 o 4,9%.
Z výrokového hľadiska je daný výrok pravdivý.
Ako je možné, že v roku 2011, keď je hospodársky rast stále evidentný, sme svedkami toho, že sa navyšuje zadlžovanie na jedného človeka z 5000 na 5700 eur.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Overujeme, či zadlženie na jedného občana bolo v roku 2010 na úrovni 5000 eur/osoba a či v roku 2011 stúplo na úroveň 5700 eur/osoba. Najskôr overíme prvú časť výroku, a to či dlh na osobu v SR za rok 2010 bol skutočne cca 5000 eur. Počet obyvateľov k 31. decembru 2010 bol 5435273. Výška verejného dlhu v roku 2010 dosiahla výšku 41% HDP. HDP v roku 2010 bolo vo výške 65,91 mld. eur. 41% z 65,91 mld. je 27,0231 mld. eur. A tento dlh vydelíme počtom obyvateľov, dostávame dlh 4972 eur na obyvateľa, čiže cca 5000 eur. Čiže táto časť výroku R. Fica je pravdivá.
Údaje za rok 2011 zatiaľ nie sú známe, preto budeme vychádzať z odhadov. Podľa rozpočtu schváleného na rok 2011, v tomto roku by mal byť deficit štátneho rozpočtu vo výške 3,81 mld. eur. (k 24. októbru 2011 bol schodok štátneho rozpočtu 2,63 mld. eur, pozn.). Takže sa zdá, že rozpočtový deficit 3,81 mld. eur môžeme považovať za pravdepodobný.
Pripočítajme teraz k štátnemu dlhu z roku 2010 (27,0231 mld. eur) štátny deficit za rok 2011. (Štátny dlh je v podstate iba súčet deficitov jednotlivých rokov, pozn.) Vyjde nám číslo 30,8331, čo predstavuje predpokladanú výšku štátneho dlhu v mld. eur za rok 2011. Počet obyvateľov k 30. júnu 2011 bol 5440078. Ak vydelíme teraz štátny dlh počtom obyvateľov dostaneme dlh na obyvateľa. T.j. 5668 eur je výška dlhu na obyvateľa.
Na základe daných výpočtov môžeme považovať výrok R. Fica za pravdivý.
Údaje za rok 2011 zatiaľ nie sú známe, preto budeme vychádzať z odhadov. Podľa rozpočtu schváleného na rok 2011, v tomto roku by mal byť deficit štátneho rozpočtu vo výške 3,81 mld. eur. (k 24. októbru 2011 bol schodok štátneho rozpočtu 2,63 mld. eur, pozn.). Takže sa zdá, že rozpočtový deficit 3,81 mld. eur môžeme považovať za pravdepodobný.
Pripočítajme teraz k štátnemu dlhu z roku 2010 (27,0231 mld. eur) štátny deficit za rok 2011. (Štátny dlh je v podstate iba súčet deficitov jednotlivých rokov, pozn.) Vyjde nám číslo 30,8331, čo predstavuje predpokladanú výšku štátneho dlhu v mld. eur za rok 2011. Počet obyvateľov k 30. júnu 2011 bol 5440078. Ak vydelíme teraz štátny dlh počtom obyvateľov dostaneme dlh na obyvateľa. T.j. 5668 eur je výška dlhu na obyvateľa.
Na základe daných výpočtov môžeme považovať výrok R. Fica za pravdivý.
No a veď stále pozitívny, ale klesá. (rast HDP, pozn.) Veď aj my udržíme pozitívny, ale menší, ako sme sa nádejali. Ty si nečítal ani noviny, ani nevieš, že prezident Sarkozy predstúpil pred národ a povedal, že tiež musia znižovať odhad hospodárskeho rastu.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Sarkozy sa 27. októbra 2011 vyjadril, že odhad ekonomického rastu na tento rok zostáva vo výške 1,75%. Budúci rok sa však zníži z 1,75% na 1%.
V roku 2010, keď sme sa ujali vlády, bol deficit verejných financií 8%, tohoto roku bude maximálne 4,9.
Mikuláš Dzurinda
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Ako uvádza Eurostat, deficit verejných financií v roku 2010 bol 7,7% HDP. (8 %-ný deficit bol v roku 2009, pozn.)
Ako uvádza dokument Rozpočet VS na roky 2011 - 2013 (.pdf), deficit verejnej správy je nastavený skutočne v roku 2011 na deficit 4,9% HDP. (str. 2).
Údaje o tohtoročnom deficite nemáme k dispozícii, je možné pevne veriť, že prognóza Mikuláša Dzurindu sa naplní.
Ako uvádza dokument Rozpočet VS na roky 2011 - 2013 (.pdf), deficit verejnej správy je nastavený skutočne v roku 2011 na deficit 4,9% HDP. (str. 2).
Údaje o tohtoročnom deficite nemáme k dispozícii, je možné pevne veriť, že prognóza Mikuláša Dzurindu sa naplní.
Pán predseda, toto je materiál, ktorý sa nazýva program stability Slovenskej republiky na roky 2011 a 2014 z apríla 2011. To je dokument vlády Ivety Radičovej. Tento dokument ste poslali do Bruselu. Na prvej strane hovorí, spomalenie hospodárskeho rastu Slovenskej republiky je v značnej miere spôsobené konsolidáciou verejných financií, pokiaľ ide o DPH a ďalšie veci.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Dokument, ktorý spomína Róbert Fico v "Úvode" obsahuje rôzne pasáže, ale informáciu o zníženom raste HDP v dôsledku konsolidácie verejných financií sme nenašli. O tom však pojednáva iný vládny dokument z dielne Inštitútu finančnej politiky MF SR Aktuálna makroekonomická prognóza (str. 3, .pdf) MF SR z 8. februára 2011.
"Prognóza rastu HDP sa oproti septembrovým odhadom mierne zvýšila v celom horizonte prognózy. Za pozitívnejším vývojom stojí predovšetkým rýchlejšie oživenie obchodných partnerov v treťom štvrťroku 2010, zlepšenie očakávaní o ich budúcom vývoji, a nižší rast cien. Oproti roku 2010 je však rast v roku 2011 nižší predovšetkým v dôsledku konsolidácie verejných financií, ktorá je však do istej miery tlmená očakávaným vyšším čerpaním EÚ fondov."
Výrok hodnotíme ako pravdivý.
"Prognóza rastu HDP sa oproti septembrovým odhadom mierne zvýšila v celom horizonte prognózy. Za pozitívnejším vývojom stojí predovšetkým rýchlejšie oživenie obchodných partnerov v treťom štvrťroku 2010, zlepšenie očakávaní o ich budúcom vývoji, a nižší rast cien. Oproti roku 2010 je však rast v roku 2011 nižší predovšetkým v dôsledku konsolidácie verejných financií, ktorá je však do istej miery tlmená očakávaným vyšším čerpaním EÚ fondov."
Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Je tu opäť číslo, ktoré pochádza z dielne ministerstva financií, ktoré hovorí, že v rokoch 2006 až v 2010, vrátane dvoch rokov hlbokej krízy, Slovensko zvýšilo svoj dlh o 10,2 miliardy eur.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Robert Fico spomína rovnaké čísla, aké ukazuje táto tabuľka:
Zdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014
| 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 |
HDP (mld. €) | 55,08 | 61,56 | 67,01 | 63,05 | 65,91 | 70,17 | 75,30 | 81,20 | 87,50 |
Dlh (mld. €) | 16,77 | 18,05 | 18,62 | 22,33 | 27,00 | 30,97 | 34,08 | 36,73 | 39,58 |
Dlh (% HDP) | 30,45% | 29,33% | 27,78% | 35,42% | 40,97% | 44,13% | 45,26% | 45,23% | 45,23% |
V roku 2007 bol hospodársky rast 10,7 percenta. A tak si rozhadzoval a sekera bola iba 1,9. Ešte si vládal rozhadzovať aj ďalší rok 2008. Sekera bola 2,2. Ale 2009? 6,8 a v roku 2010 8 percent.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V roku 99 a 2000 prepadli reálne mzdy o osem percent. A mali sme silu a odvahu Slovensko z toho dostať.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Index reálnej mzdy v roku 1999 bol 96,9 a v roku 2000 95,1. Tzn, že reálne mzdy klesli v roku 1999 oproti roku 1998 o 3,1%. V roku 2000 oproti roku 1999 klesli reále mzdy o 4,9%. Z daných údajov vyplýva, že reálne mzdy klesli v roku 2000 oproti roku 1998 o 7,85%. Jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Veď aj ty si mal zlepenec, trošku menší. A už som ti povedal v Slovenskom rozhlase, že keď som sa zamýšľal nad politickou stranou Smer, no veď jeden z najhlasnejších poslancov tvojich je pán Jariabek, ktorý bol veľký exponent Vladimíra Mečiara a HZDS. Po druhé, máš tam nástupcu Jána ľuptáka, ktorý sa... Predseda Združenia robotníkov Slovenska, pán Kvorka, máš tam bývalého pokladníka SDĽ, pána Richtera. Hlási sa k tebe pán Ftáčnik, hlási sa k tebe pán Wolf. Aké lepidlo si použil?
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Jednotlivci, o ktorých Dzurinda hovorí, politicky vzišli z rôznych straníckych zoskupení.
Dušan Jarjabek - poslanec SMER-u, v máji 2005 vystúpil zo strany ĽS-HZDS a vstúpil do strany SMER-SD.
Ján Kvorka - exposlanec SMER-u a v súčasnosti okresný šéf strany SMER v Martine. Kvorka je bývalým podpredsedom Združenia robotníkov Slovenska, ktoré pod vedením Jána Ľuptáka malo za tretej vlády Vladimíra Mečiara zastúpenie v Národnej rade aj vo vládnej koalícii.
Ján Richter - bol vysokým funkcionárom pôvodnej SDĽ (tzv. Migašovskej) pred jej zlúčením so stranou SMER. Bývalý pokladník SDĽ sa po zlúčení stal generálnym manažérom SMER-u-SD. Dnešná SDĽ sa od tejto osoby dištancuje a označuje ho ako človeka, ktorý stranu a jej meno "tuneloval".
Milan Ftáčnik - primátor hlavného mesta, zvíťazil v komunálnych voľbách síce ako nezávislý kandidát, ale s podporou SMER-u. Nezávislosť M.Ftáčnika, ktorú po svojom zvolení zdôrazňoval tým, že chce byť "primátorom pre všetkých Bratislavčanov", možno spochybniť, pretože je zároveň poslancom Bratislavského samosprávneho kraja za stranu SMER-SD.
Jaroslav Volf - bol predsedom SDSS (Sociálnodemokratickej strany Slovenska), ktorá sa stala od roku 2005 súčasťou strany SMER. Tá sa následne premenovala na SMER-SD. Spojením SMER-u, SDSS a SDĽ sa tak zjednotila slovenská ľavica.
Dušan Jarjabek - poslanec SMER-u, v máji 2005 vystúpil zo strany ĽS-HZDS a vstúpil do strany SMER-SD.
Ján Kvorka - exposlanec SMER-u a v súčasnosti okresný šéf strany SMER v Martine. Kvorka je bývalým podpredsedom Združenia robotníkov Slovenska, ktoré pod vedením Jána Ľuptáka malo za tretej vlády Vladimíra Mečiara zastúpenie v Národnej rade aj vo vládnej koalícii.
Ján Richter - bol vysokým funkcionárom pôvodnej SDĽ (tzv. Migašovskej) pred jej zlúčením so stranou SMER. Bývalý pokladník SDĽ sa po zlúčení stal generálnym manažérom SMER-u-SD. Dnešná SDĽ sa od tejto osoby dištancuje a označuje ho ako človeka, ktorý stranu a jej meno "tuneloval".
Milan Ftáčnik - primátor hlavného mesta, zvíťazil v komunálnych voľbách síce ako nezávislý kandidát, ale s podporou SMER-u. Nezávislosť M.Ftáčnika, ktorú po svojom zvolení zdôrazňoval tým, že chce byť "primátorom pre všetkých Bratislavčanov", možno spochybniť, pretože je zároveň poslancom Bratislavského samosprávneho kraja za stranu SMER-SD.
Jaroslav Volf - bol predsedom SDSS (Sociálnodemokratickej strany Slovenska), ktorá sa stala od roku 2005 súčasťou strany SMER. Tá sa následne premenovala na SMER-SD. Spojením SMER-u, SDSS a SDĽ sa tak zjednotila slovenská ľavica.
Bola to predovšetkým ona sama, ktorá požiadala o dve kontroly. Obidve už fungujú. Aj z úradu vlády, aj z Najvyššieho kontrolného úradu. Želám si, aby sme čo najskôr mali konkrétne výsledky a potom zaujmem k tomu politický postoj. (odpoveď na otázku moderátorky: "Budete iniciovať prípadne odvolanie šéfky štátnych hmotných rezerv pani Hrinkovej?", pozn.)
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Tvnoviny.sk, 16.okóber 2011:Správa štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR SR) predala v elektronickej aukcii 63 000 gramov platinových sitiek s prímesou rhodia za 667 000 eur, pričom trhová cena toho istého množstva platiny s rhodiom dosahuje až 2 425 000 eur.
Platinové sitká kúpila firma Heneken. Osoba rovnakého mena ako jej 27-ročný majiteľ Michal Hudoba v roku 2006 kandidovala vo voľbách za SDKÚ-DS. Sitká obsahovali 92 percent platiny a 8 % rhodia. Cena, ktorú kupujúci zaplatil za sitká, bola 10 eur a 60 centov za gram, pričom trhová cena zliatiny dosahovala 38 eur 50 centov za gram.
Uvedenú "kauzu" verejne medializovala TV Markíza. SŠHR reagovala na zverejnené informácie tak, že v stanovisku k reportáži uviedla o.i. aj nasledovné: "Všeobecná hodnota katalyzátorov – sít PtRh bola určená na základe Znaleckého posudku č. 7/2011 zo dňa 29.3.2011, v celkovej výške 81 720 € s DPH." Po kontaktovaní znalca, ktorý posudok vypracoval, však vyšlo najavo, že SŠHR vybrala "znalca, ktorý sa chemickým zložením sít vôbec nezaoberal a teda nemohol reálne odhadnúť ich trhovú hodnotu." (Tvnoviny.sk, 20.október 2011)
Je pravda, že po nových skutočnostiach, ktoré sa v súvisloti s predajom objavili, požiadala SŠHR SR o vykonanie kontroly príslušných kontrolných orgánov. Aktuálne na SŠHR SR prebieha kontrola z Úradu vlády SR a NKÚ SR.
Vyhlásenie predsedníčky Správy štátnych hmotných rezerv k nepravdivým medializovaným informáciám:
"Aby sme vyvrátili aj najmenšie pochybnosti, ktoré mohli vzniknúť na základe umelých konštrukcií a poloprávd, sme požiadali príslušné kontrolné orgány štátu o vykonanie kontroly."
SŠHR, 20.október:
"V nadväznosti na to, že v predchádzajúcich dňoch boli opakovane medializované viaceré nepravdivé tvrdenia a umelé konštrukcie a nakoľko médiá naďalej neobjektívne informujú verejnosť o činnosti Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, aj z našej iniciatívy, dňa 20.10.2011 o 9,00 hod. začali štátni zamestnanci Sekcie kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády Slovenskej republiky, podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, kontrolu hospodárenia s vybranými zásobami štátnych hmotných rezerv. Kompletná dokumentácia bola odovzdaná členom kontrolnej skupiny. Z uvedeného dôvodu nebude možné poskytovať žiadne dokumenty, ani informácie a to až do skončenia vykonávanej kontroly."
Platinové sitká kúpila firma Heneken. Osoba rovnakého mena ako jej 27-ročný majiteľ Michal Hudoba v roku 2006 kandidovala vo voľbách za SDKÚ-DS. Sitká obsahovali 92 percent platiny a 8 % rhodia. Cena, ktorú kupujúci zaplatil za sitká, bola 10 eur a 60 centov za gram, pričom trhová cena zliatiny dosahovala 38 eur 50 centov za gram.
Uvedenú "kauzu" verejne medializovala TV Markíza. SŠHR reagovala na zverejnené informácie tak, že v stanovisku k reportáži uviedla o.i. aj nasledovné: "Všeobecná hodnota katalyzátorov – sít PtRh bola určená na základe Znaleckého posudku č. 7/2011 zo dňa 29.3.2011, v celkovej výške 81 720 € s DPH." Po kontaktovaní znalca, ktorý posudok vypracoval, však vyšlo najavo, že SŠHR vybrala "znalca, ktorý sa chemickým zložením sít vôbec nezaoberal a teda nemohol reálne odhadnúť ich trhovú hodnotu." (Tvnoviny.sk, 20.október 2011)
Je pravda, že po nových skutočnostiach, ktoré sa v súvisloti s predajom objavili, požiadala SŠHR SR o vykonanie kontroly príslušných kontrolných orgánov. Aktuálne na SŠHR SR prebieha kontrola z Úradu vlády SR a NKÚ SR.
Vyhlásenie predsedníčky Správy štátnych hmotných rezerv k nepravdivým medializovaným informáciám:
"Aby sme vyvrátili aj najmenšie pochybnosti, ktoré mohli vzniknúť na základe umelých konštrukcií a poloprávd, sme požiadali príslušné kontrolné orgány štátu o vykonanie kontroly."
SŠHR, 20.október:
"V nadväznosti na to, že v predchádzajúcich dňoch boli opakovane medializované viaceré nepravdivé tvrdenia a umelé konštrukcie a nakoľko médiá naďalej neobjektívne informujú verejnosť o činnosti Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, aj z našej iniciatívy, dňa 20.10.2011 o 9,00 hod. začali štátni zamestnanci Sekcie kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády Slovenskej republiky, podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, kontrolu hospodárenia s vybranými zásobami štátnych hmotných rezerv. Kompletná dokumentácia bola odovzdaná členom kontrolnej skupiny. Z uvedeného dôvodu nebude možné poskytovať žiadne dokumenty, ani informácie a to až do skončenia vykonávanej kontroly."
Ak niekomu vadí už aj to, že sa hlásime k odvážnym rozhodnutiam, ktoré sme prijali v pomerne ťažkých rokoch a tieto odvážne rozhodnutia priniesli za 2-3 roky 51 km diaĺníc, tak sa mi to zdá byť naozaj čudné.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Rýchlostná cesta R1 "Pr1bina" sa skladá z viacerých úsekov:
- NITRA-SELENEC - dĺžka 12,6 km - SELENEC - BELADICE - dĺžka 19,0 km - BELADICE - TEKOVSKÉ NEMCE - dĺžka 14,3 km - BANSKÁ BYSTRICA - SEVERNÝ OBCHVAT - 5,7 km Vo výstavbe (odovzdanie júl 2012)
Spolu má odovzdaná (28. októbra 2011, výstavba trvala 24 mesiacov) R1 Nitra - Tekovské Nemce dĺžku 45,9 km. Až po odovzdaní úseku R1 Banská Bystrica - severný obchvat (5,7 km) bude mať R1 51,6 km.
Nie je jasné, čo má R. Fico na mysli - za posledné 2-3 roky. Preto uvádzame aj výpočet odovzdaných úsekov počas 3 rokov od 2008 do 2010.
Uvádzame vystavané (odovzdané) diaľnice za posledné 2-3 roky (2008 - 2010), ktoré zazmluvnila vláda R. Fica, začali stavať počas vlády R. Fica (od 4 júla 2006) a boli dokončené aj po skončení jej funkčného obdobia, kompletný výpočet je nasledovný (navyše je len Stupava):
- D1 Sverepec - Vrtižer, I. úsek (km 0,000 - 4,900) - 4,9 km - D1Sverepec - Vrtižer, II. úsek (km 4,900 - 9,595) - 4.695 km - D1 Studenec - Beharovce - 3,323 km
Spolu za rok 2010: 12,918 km
2009:- R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie, I. etapa - 9,675 km - R1 Kováčová - Banská Bystrica - 15,044 km - R4 Svidník - obchvat (otvorenie úseku presunuté z dôvodu sanácie zosuvov) - 4,573 km - R3 Trstená - obchvat (časť obchvatu) - 7,2 km - D1 Bratislava - Trnava, rozšírenie diaľnice na 6 pruh (+kolektor) - 37,30 km (išlo však len o rozšírenie diaľnice o jeden pruh, kompletné dokončenie stavby aj s kolektorom je plánované na rok 07/2017. Zaradenie medzi dokončené diaľnice je veľmi diskutabilné, pretože v praxi išlo len o "premaľovanie" pruhov).
Spolu za rok 2009: 36,492 km
Napriek tomu, že posledný úsek diaľnice ešte nebol odovzdaný, vzhľadom na ďalšie dokončené diaľničné stavby hodnotíme výrok "o 51 km diaľnic za 2-3 roky "ako pravdivý.
- NITRA-SELENEC - dĺžka 12,6 km - SELENEC - BELADICE - dĺžka 19,0 km - BELADICE - TEKOVSKÉ NEMCE - dĺžka 14,3 km - BANSKÁ BYSTRICA - SEVERNÝ OBCHVAT - 5,7 km Vo výstavbe (odovzdanie júl 2012)
Spolu má odovzdaná (28. októbra 2011, výstavba trvala 24 mesiacov) R1 Nitra - Tekovské Nemce dĺžku 45,9 km. Až po odovzdaní úseku R1 Banská Bystrica - severný obchvat (5,7 km) bude mať R1 51,6 km.
Nie je jasné, čo má R. Fico na mysli - za posledné 2-3 roky. Preto uvádzame aj výpočet odovzdaných úsekov počas 3 rokov od 2008 do 2010.
Uvádzame vystavané (odovzdané) diaľnice za posledné 2-3 roky (2008 - 2010), ktoré zazmluvnila vláda R. Fica, začali stavať počas vlády R. Fica (od 4 júla 2006) a boli dokončené aj po skončení jej funkčného obdobia, kompletný výpočet je nasledovný (navyše je len Stupava):
- D1 Sverepec - Vrtižer, I. úsek (km 0,000 - 4,900) - 4,9 km - D1Sverepec - Vrtižer, II. úsek (km 4,900 - 9,595) - 4.695 km - D1 Studenec - Beharovce - 3,323 km
Spolu za rok 2010: 12,918 km
2009:- R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie, I. etapa - 9,675 km - R1 Kováčová - Banská Bystrica - 15,044 km - R4 Svidník - obchvat (otvorenie úseku presunuté z dôvodu sanácie zosuvov) - 4,573 km - R3 Trstená - obchvat (časť obchvatu) - 7,2 km - D1 Bratislava - Trnava, rozšírenie diaľnice na 6 pruh (+kolektor) - 37,30 km (išlo však len o rozšírenie diaľnice o jeden pruh, kompletné dokončenie stavby aj s kolektorom je plánované na rok 07/2017. Zaradenie medzi dokončené diaľnice je veľmi diskutabilné, pretože v praxi išlo len o "premaľovanie" pruhov).
Spolu za rok 2009: 36,492 km
Napriek tomu, že posledný úsek diaľnice ešte nebol odovzdaný, vzhľadom na ďalšie dokončené diaľničné stavby hodnotíme výrok "o 51 km diaľnic za 2-3 roky "ako pravdivý.
Ušetrili sme na tom, že sme si jediní vybojovali do zápisnice výnimku v tom, že sa nebudeme podieľať na tom navyšovaní nového programu pre Grécko.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
O tejto výnimke informovala premiérka ešte na rannom brífingu po skončení zasadnutia Európskej rady v Bruseli:
Najdlhšie rokovanie sa dotýkalo pochopiteľne programu vo vzťahu ku Grécku.. Prvá správa, dobrovoľná účasť bánk vo výške 50 percent. Druhá správa, následná potreba a tlak na navýšenie účasti verejných financií. A tretia správa, Slovenská republika sa toho navýšenia nezúčastní. SR má výnimku a bude sa zúčastňovať tohto programu v tých intenciách ako pôvodne sa zaviazala a o nič viac. Takže sme jediná krajina, ktorá v rámci tohoto programu má výnimku.
Naša výnimka bude podľa nášho zástupcu vo vale Martina Bruncka zapísaná vo formálnom diplomatickom protokole zo stretnutia.
Či však prinesú všetky jednania Slovensku celkovú úsporu je sporné:
Pravda, 26.október:
Podľa Mikloša totiž síce Slovensko nebude vydávať garancie pre Grécko z vyššej ako pôvodne dohodnutej sumy, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch. "Rozdiel je v tom, že teraz bude náš podiel 1,06 % zo 109 miliárd eur, a nie zo 130 miliárd eur. Budeme tak vydávať garancie v menšej výške, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch, čiže celkovo neušetríme," podotkol. "Celkovo neušetríme, len štruktúra z hľadiska programu pre Grécko a pre iné krajiny bude rôzna," vyhlásil vo štvrtok na tlačovej besede Mikloš.
Najdlhšie rokovanie sa dotýkalo pochopiteľne programu vo vzťahu ku Grécku.. Prvá správa, dobrovoľná účasť bánk vo výške 50 percent. Druhá správa, následná potreba a tlak na navýšenie účasti verejných financií. A tretia správa, Slovenská republika sa toho navýšenia nezúčastní. SR má výnimku a bude sa zúčastňovať tohto programu v tých intenciách ako pôvodne sa zaviazala a o nič viac. Takže sme jediná krajina, ktorá v rámci tohoto programu má výnimku.
Naša výnimka bude podľa nášho zástupcu vo vale Martina Bruncka zapísaná vo formálnom diplomatickom protokole zo stretnutia.
Či však prinesú všetky jednania Slovensku celkovú úsporu je sporné:
Pravda, 26.október:
Podľa Mikloša totiž síce Slovensko nebude vydávať garancie pre Grécko z vyššej ako pôvodne dohodnutej sumy, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch. "Rozdiel je v tom, že teraz bude náš podiel 1,06 % zo 109 miliárd eur, a nie zo 130 miliárd eur. Budeme tak vydávať garancie v menšej výške, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch, čiže celkovo neušetríme," podotkol. "Celkovo neušetríme, len štruktúra z hľadiska programu pre Grécko a pre iné krajiny bude rôzna," vyhlásil vo štvrtok na tlačovej besede Mikloš.
Na strane druhej platí, že v tom celkovom balíku 440 EFSF je náš podiel 1,06%. To, že sme si uľavili pri Grécku znamená, že o niekoľko mesiacov, kvartálov, keď bude nový príbeh, tak tam ten pomer Slovenska bude zvýšený, aby v tej globálnej proporcii 440 mld. sme si ten svoj dielik odniesli.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Na základe získanej výnimky z pomoci Grécku, SR nebude navyšovať svoje garancie pre Grécko, ale bude ručiť len do výšky 1,06-percentného podielu na, v júli dohodnutých, 109 miliardách eur. V prípade obdobnej finančnej situácie (ako v Grécku,pozn.) inej krajiny eurozóny, však táto výnimka nebude a SR bude musieť v nových záchranných balíkoch svoje záruky zvyšovať, samozrejme v rámci svojho podielu na EFSF.
Minister financií Mikloš pre TREND, 27.októbra 2011: „Rozdiel je v tom, že teraz bude náš podiel 1,06 percenta zo sumy 109 miliárd eur, a nie zo 130 miliárd eur. Budeme tak vydávať garancie v menšej výške, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch, čiže celkovo neušetríme,“ uviedol I. Mikloš. O čo menej dá Slovensko na pomoc pre Grécko, o to sa navýši participácia pre iných, dodal minister.
Pravda, 26.október 2011, I.Mikloš: "Celkové naše záväzky v rámci eurovalu nebudú nižšie, čiže inde to zase bude vykompenzované, že pri iných programoch tá čiastka o ktorú menej ručíme pri gréckom programe, tak tú čiastku zaplatíme, resp. budeme garantovať pri ďalších programoch,"
SME z 27.októbra 2011: Ekonómovia to za veľmi výhodnú dohodu (výnimku z pomoci Grécku, pozn.) pre Slovensko nepovažujú. Taliansko a Španielsko majú šancu svoj dlh zvládnuť, no v prípade Portugalska je väčšie riziko, že pôjde čiastočne gréckou cestou a odpíšu mu časť záväzkov.
Minister financií Mikloš pre TREND, 27.októbra 2011: „Rozdiel je v tom, že teraz bude náš podiel 1,06 percenta zo sumy 109 miliárd eur, a nie zo 130 miliárd eur. Budeme tak vydávať garancie v menšej výške, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch, čiže celkovo neušetríme,“ uviedol I. Mikloš. O čo menej dá Slovensko na pomoc pre Grécko, o to sa navýši participácia pre iných, dodal minister.
Pravda, 26.október 2011, I.Mikloš: "Celkové naše záväzky v rámci eurovalu nebudú nižšie, čiže inde to zase bude vykompenzované, že pri iných programoch tá čiastka o ktorú menej ručíme pri gréckom programe, tak tú čiastku zaplatíme, resp. budeme garantovať pri ďalších programoch,"
SME z 27.októbra 2011: Ekonómovia to za veľmi výhodnú dohodu (výnimku z pomoci Grécku, pozn.) pre Slovensko nepovažujú. Taliansko a Španielsko majú šancu svoj dlh zvládnuť, no v prípade Portugalska je väčšie riziko, že pôjde čiastočne gréckou cestou a odpíšu mu časť záväzkov.
Komentáre
Marián
02.11.2011 o 15:20
Nemýlite sa pán nenápadný, vy nikdy...
A keďže sa nemýlite, popíšte mi prosím skupinku, ktorej názory mám považovať za úplne najviac prescedčivejšie :-)
...a konečne budem vedieť kde je tá skutočná pravda...PROSÍM PÁN NENÁPADNÝ....PROSÍM
02.11.2011 o 15:20
Nemýlite sa pán nenápadný, vy nikdy...
A keďže sa nemýlite, popíšte mi prosím skupinku, ktorej názory mám považovať za úplne najviac prescedčivejšie :-)
...a konečne budem vedieť kde je tá skutočná pravda...PROSÍM PÁN NENÁPADNÝ....PROSÍM
sjancok
02.11.2011 o 16:58
No, nie som priaznivcom Fica, práve naopak, ale najmenej pri dvoch výrokoch preukázateľnú nepravdu označuje autor hodnotenia ako pravdu.Pri posledných troch výrokoch- v prvom tvrdí M. Dz že ušetríme /a jeho minister financií ho usvedčuje z klamstva/ potom v druhom už konštatuje, že sme sa vyhli účasti na navýšení záruk pre Grécko /pričom naša celková účasť ostáva mimo debatu/ a v treťom výroku výslovne priznáva, že neušetríme /a to prvý z mnou hodnotených výrokov začína slovami "Ušetrili sme!" teda v minulom čase ! Minimálne prvý z týchto výrokov vyvrátený v treťom výroku aj výpoveďou Mikloša by mal byť označený ako Nepravda.
Podobne v treťom výroku, kde Fico označuje za rozhodujúci faktor inflácie zvýšenie DPH, je podiel 0,9 % zo 4,1 % rastu podľa analýz údajne dôkazom nepravdivosti tvrdenia R. Fica. Je iste problém dokazovať pravdivosť hodnotiaceho tvrdenia, ale napriek tomu, výklad slova "predovšetkým" ako "podiel nad 50 %" je nedôvodný. Predovšetkým je hodnotový ukazovateľ nie kvantitatívny. Ďalej však, odhad štruktúry rastu cien je ODHAD, ktorý operuje s malými rozdielmi, (0,4 p.b, 0,5 p.b.) ktoré majú spôsobiť príspevok vo výške jednej štvrtiny inflácie. Pritom prognóza inflácie vo februári /CPI/ je 3,5 % vo februárovom dokumente a 4,1 % v júlovom dokumente. Pri vysokej volatilite kurzov EUR/USD sa však rovnako v uvedenej analýze ráta s možnosťou že inflácia bude iba 3,6 %. Preto je evidentne nekorektné hodnotiť podiel 0,9 % /taktiež iba odhad/ s infláciou 4,1 % /odhad/ ak je to jeden z troch odhadov /3,4 %, 3,6 % a 4,1 %/. Teda inflácia očistená o balíček by mohla byť aj 2,6 %, kde by tak balíček tvoril vyše 25%. /DPH je aj rečnícka skratka "DPH a ďalšie vládne opatrenia". Naviac pri odhadoch vývoja deficitu bol výrok M. Dz vyhodnotený ako neoveriteľný, ale výrok R.F. ako overiteľný- nepravdivý /hoci tiež ide o prognózy/. Podobne výrok M. Dz. o zmrazení platov vo verejnom sektore ako dôvode poklesu reálnych miezd je vyslovene nepravdivý. Preto pomer 3 neprávd k 1 nepravde v prospech M. Dz sa mne javí ako pomer 2 neprávd R. Fica k 2 nepravdám M. Dzurindu.
02.11.2011 o 16:58
No, nie som priaznivcom Fica, práve naopak, ale najmenej pri dvoch výrokoch preukázateľnú nepravdu označuje autor hodnotenia ako pravdu.Pri posledných troch výrokoch- v prvom tvrdí M. Dz že ušetríme /a jeho minister financií ho usvedčuje z klamstva/ potom v druhom už konštatuje, že sme sa vyhli účasti na navýšení záruk pre Grécko /pričom naša celková účasť ostáva mimo debatu/ a v treťom výroku výslovne priznáva, že neušetríme /a to prvý z mnou hodnotených výrokov začína slovami "Ušetrili sme!" teda v minulom čase ! Minimálne prvý z týchto výrokov vyvrátený v treťom výroku aj výpoveďou Mikloša by mal byť označený ako Nepravda.
Podobne v treťom výroku, kde Fico označuje za rozhodujúci faktor inflácie zvýšenie DPH, je podiel 0,9 % zo 4,1 % rastu podľa analýz údajne dôkazom nepravdivosti tvrdenia R. Fica. Je iste problém dokazovať pravdivosť hodnotiaceho tvrdenia, ale napriek tomu, výklad slova "predovšetkým" ako "podiel nad 50 %" je nedôvodný. Predovšetkým je hodnotový ukazovateľ nie kvantitatívny. Ďalej však, odhad štruktúry rastu cien je ODHAD, ktorý operuje s malými rozdielmi, (0,4 p.b, 0,5 p.b.) ktoré majú spôsobiť príspevok vo výške jednej štvrtiny inflácie. Pritom prognóza inflácie vo februári /CPI/ je 3,5 % vo februárovom dokumente a 4,1 % v júlovom dokumente. Pri vysokej volatilite kurzov EUR/USD sa však rovnako v uvedenej analýze ráta s možnosťou že inflácia bude iba 3,6 %. Preto je evidentne nekorektné hodnotiť podiel 0,9 % /taktiež iba odhad/ s infláciou 4,1 % /odhad/ ak je to jeden z troch odhadov /3,4 %, 3,6 % a 4,1 %/. Teda inflácia očistená o balíček by mohla byť aj 2,6 %, kde by tak balíček tvoril vyše 25%. /DPH je aj rečnícka skratka "DPH a ďalšie vládne opatrenia". Naviac pri odhadoch vývoja deficitu bol výrok M. Dz vyhodnotený ako neoveriteľný, ale výrok R.F. ako overiteľný- nepravdivý /hoci tiež ide o prognózy/. Podobne výrok M. Dz. o zmrazení platov vo verejnom sektore ako dôvode poklesu reálnych miezd je vyslovene nepravdivý. Preto pomer 3 neprávd k 1 nepravde v prospech M. Dz sa mne javí ako pomer 2 neprávd R. Fica k 2 nepravdám M. Dzurindu.
gmx
02.11.2011 o 17:00
Pán nenápadný, vymytý mozog máte asi vy. Tie výroky sú overované na základe verejne dostupných údajov, ako sa s tým prosím vás dá manipulovať a vymývať mozog?
Ak sa vám tento projekt nepáči, založte ste si vlastný a natrite nám to tu všetkým ako sa to má robiť. V dobe internetu to nie je až taký problém. Už sa na to tešíme.
02.11.2011 o 17:00
Pán nenápadný, vymytý mozog máte asi vy. Tie výroky sú overované na základe verejne dostupných údajov, ako sa s tým prosím vás dá manipulovať a vymývať mozog?
Ak sa vám tento projekt nepáči, založte ste si vlastný a natrite nám to tu všetkým ako sa to má robiť. V dobe internetu to nie je až taký problém. Už sa na to tešíme.
splnomocnenec pre propagandu
02.11.2011 o 18:36
suhlasim s "sjancokom"..dobre si to napisal..
02.11.2011 o 18:36
suhlasim s "sjancokom"..dobre si to napisal..
Nahodny Okoloiduci
03.11.2011 o 10:19
ja som tu prvy krat, zaujal ma tento portal, je to urcite dobry napad. tu diskusiu fico-dzurinda som nevidel, takze neviem dodat nic vecne k teme, ale zaujala ma tu jedna vec - u oboch diskutujucich su tu vyssie nejake statistiky - fico: 8(pravda)+3(nepravda)+1(zavadzanie); dzurinda: 13(pravda)+1(zavadzanie)+1(neoveritelne). no ta diskusia trvala predpokladam 30 minut a mne sa nechce verit, ze za celu diskusiu povedali obaja diskutujuci spolu len 27 vyrokov u ktorych sa da skumat nejaka pravdivostna hodnota... nie je mozne, ze vyroky ktore skumate si selektujete?
03.11.2011 o 10:19
ja som tu prvy krat, zaujal ma tento portal, je to urcite dobry napad. tu diskusiu fico-dzurinda som nevidel, takze neviem dodat nic vecne k teme, ale zaujala ma tu jedna vec - u oboch diskutujucich su tu vyssie nejake statistiky - fico: 8(pravda)+3(nepravda)+1(zavadzanie); dzurinda: 13(pravda)+1(zavadzanie)+1(neoveritelne). no ta diskusia trvala predpokladam 30 minut a mne sa nechce verit, ze za celu diskusiu povedali obaja diskutujuci spolu len 27 vyrokov u ktorych sa da skumat nejaka pravdivostna hodnota... nie je mozne, ze vyroky ktore skumate si selektujete?
martin
03.11.2011 o 10:58
Nahodny Okoloiduci, uplne hore je odkaz na zaznam relacie. Najprv si tu relacie pozri sam, aku odpoved ocakavas na svoju otazku? Ak ti odpovedia, ze NIE, tak verit nebudes aj tak. Tak si to pozri sam, predtym, nez niekoho obvinis.
03.11.2011 o 10:58
Nahodny Okoloiduci, uplne hore je odkaz na zaznam relacie. Najprv si tu relacie pozri sam, aku odpoved ocakavas na svoju otazku? Ak ti odpovedia, ze NIE, tak verit nebudes aj tak. Tak si to pozri sam, predtym, nez niekoho obvinis.
Politikom neverím
03.11.2011 o 12:11
......štatiskika je štatistika a každé údaj,číslo sa dá vykladať skutočne rôzne...takže k tej nezamestnanosti....ak si porovnáme zamestnaných na HPP k celkovému počtu práceschopného obyvateľstva, tak sa neustále znižuje....ale?...nie je žiadny problém štatisticky znížiť nezamestnanosť o niekoľko percent.....musíte brať do úvahy zmeny zákona o zamestnanosti....vyradenie evidovaného ( a to podčiarkujem !) pretože pribúda značné množstvo ľudí ktorý majú status tzv. dobrovoľne nezamestnaného z rôznych príčin ....je v súčasnosti veľmi obľúbená činnosť úradov práce a vyradením sa človek neeviduje ako nezamestnaný ale reálne nie je ani zamestnaný.....a nie je v štatistike nezamestnaných....čo sa týka zamestnanosti nejde len o zamestnancov v pozícii zamestnanca ale aj tzv. samozamestnávanie dobrovoľne -nasilu práce na živnosť napr. pre doterajšieho zamestnávateľa alebo vyradenie z úradu práce a taktiež z evidencie a štatistiky nezamestnaných z dôvodu tzv. práce na živnosť pre niektoráho zamestnávateľa.....tých kombinácií čísiel a možností výkladu sú rádovo desiatky...takže načo sa tu vzrušujete čo povedalJano či fero....pozrite sa okolo seba a zistíte ,že nové pracovné príležitosti v skutočnosti príliš nevznikajú , bohužiaľ firmy racionalizujú,optimalizujú a prepúšťajú a pomaličky mnohé sú pred krachom ...jedno číselko zverejnená štatist. úradom.....6,7% obyvateľstva SR je v hmotnej núdzi t.z. cca 350 000 ľudí keď si k tomu pripočítame počet nezamestnaých 380 000 plus rod. príslušníkov( deti) stav je skutočne alarmujúci a to som nespomenul prepočet soc. výboru EU , ktorý pre Slovensko odporúča príjem na štandardné europske prežitie 500.-EUR na osobu, 67% zamestnaných nedosahuje priemernú mzdu na Slovensku 785.-EUR ( v hrubom samozrejme)
.....takže je mi jedno čo hovorí Dzurinda...Fico...Sulík....ja dávam namiesto rečí politikov prednosť realite ktorá je vôkoľ mňa
03.11.2011 o 12:11
......štatiskika je štatistika a každé údaj,číslo sa dá vykladať skutočne rôzne...takže k tej nezamestnanosti....ak si porovnáme zamestnaných na HPP k celkovému počtu práceschopného obyvateľstva, tak sa neustále znižuje....ale?...nie je žiadny problém štatisticky znížiť nezamestnanosť o niekoľko percent.....musíte brať do úvahy zmeny zákona o zamestnanosti....vyradenie evidovaného ( a to podčiarkujem !) pretože pribúda značné množstvo ľudí ktorý majú status tzv. dobrovoľne nezamestnaného z rôznych príčin ....je v súčasnosti veľmi obľúbená činnosť úradov práce a vyradením sa človek neeviduje ako nezamestnaný ale reálne nie je ani zamestnaný.....a nie je v štatistike nezamestnaných....čo sa týka zamestnanosti nejde len o zamestnancov v pozícii zamestnanca ale aj tzv. samozamestnávanie dobrovoľne -nasilu práce na živnosť napr. pre doterajšieho zamestnávateľa alebo vyradenie z úradu práce a taktiež z evidencie a štatistiky nezamestnaných z dôvodu tzv. práce na živnosť pre niektoráho zamestnávateľa.....tých kombinácií čísiel a možností výkladu sú rádovo desiatky...takže načo sa tu vzrušujete čo povedalJano či fero....pozrite sa okolo seba a zistíte ,že nové pracovné príležitosti v skutočnosti príliš nevznikajú , bohužiaľ firmy racionalizujú,optimalizujú a prepúšťajú a pomaličky mnohé sú pred krachom ...jedno číselko zverejnená štatist. úradom.....6,7% obyvateľstva SR je v hmotnej núdzi t.z. cca 350 000 ľudí keď si k tomu pripočítame počet nezamestnaých 380 000 plus rod. príslušníkov( deti) stav je skutočne alarmujúci a to som nespomenul prepočet soc. výboru EU , ktorý pre Slovensko odporúča príjem na štandardné europske prežitie 500.-EUR na osobu, 67% zamestnaných nedosahuje priemernú mzdu na Slovensku 785.-EUR ( v hrubom samozrejme)
.....takže je mi jedno čo hovorí Dzurinda...Fico...Sulík....ja dávam namiesto rečí politikov prednosť realite ktorá je vôkoľ mňa
anonym
04.11.2011 o 11:53
Ich kamarátska diskusia vo mne vyvolala takúto impresiu http://img847.imageshack.us/img847/442/ficodzurindanowkiss.jpg
04.11.2011 o 11:53
Ich kamarátska diskusia vo mne vyvolala takúto impresiu http://img847.imageshack.us/img847/442/ficodzurindanowkiss.jpg
02.11.2011 o 14:54
Do skupinky Meseznikova, Leska, Duriana, Balazsa, Sme, Lampy, Hriba, Ineko, Ivo, Mesa 10, ..., ..., urcite patri aj Demagog. Ved pri Kaplanovi, Klammovi,Slovenskom syndikate novinarov,Transparency International Slovensko, Beblavej, Zuzky aj ostatnych, by nazory nezodpovedajuce nazorom aj nemenovanych museli by byt brane ako viacej presvedcivo.
Tak vymyvanie mozgov cez dobre plateny III. sektor Ivanom, Mikim a americkym donorom by nemali pravdu. Mylim sa ?
: