Pavol Hrušovský vs. Robert Fico
Na telo, Moderátor: Zlatica Puškárová , videozáznam relácie
24
Oct
Oct
Diskusia medzi Robertom Ficom a Pavlom Hrušovským bola v znamení predvolebnej kampani, kedy obidve strany bilancovali krátku vládu Ivety Radičovej, každý ponúkajúc svoju interpretáciu tohoto obdobia. Robert Fico opäť preukázal svoje rečnícke schopnosti, keď používa rovnakú argumentáciu ako používala súčasná vláda v kampani v roku 2010 (vláda zadlžuje krajinu). Z pohľadu demagog.sk je množstvo jeho výrokov napriek snahe vlády I.Radičovej o konsolidáciu verejných rozpočtov hodnotených ako pravdivých. Robert Fico dokáže vytvoriť argument tak, že fakticky pravdivé údaje vkladá do kontextu, ktorý uvádza činnosť vlády v negatívnom svetle. Z pohľadu faktickej kontroly, nie je častokrát z pohľadu demagog.sk čo vytknúť. Je neschopnosťou politického oponenta na túto taktiku upozorniť a predstaviť vlastnú interpretáciu udalostí a neschopnosťou moderátora poukázať na skratkovitosť takejto argumentácie a predstaviť hlbšie ekonomické súvislosti.
Všetci politici
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
Pani redaktorka, koncept pravicovej koalície úplne zlyhal. Úplne. Hospodársky rast sa blíži k nule.
Robert Fico
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Podľa štatistického úradu SR hospodársky rast mierne klesá, no tvrdiť, že sa blíži k nule je pritiahnuté za vlasy.
Na vývoj hospodárskeho rastu pôsobia mnohé faktory, keďže Slovensko je otvorená ekonomika. Časť výroku o úplnom zlyhaní konceptu pravicovej vlády hodnotíme ako politický výrok a demagog.sk ho nehodnotí. Hodnotenie spojitosti klesania hospodárskeho rastu s vládnutím pravicovej vlády nechávame na čitateľovi.
| Rok | 2010 | 2010 | 2011 | 2011 |
| Kvartál | 03 | 04 | 01 | 02 |
| HDP % (oproti minulému roku) | 3,8 | 3,5 | 3,5 | 3,3 |
Na vývoj hospodárskeho rastu pôsobia mnohé faktory, keďže Slovensko je otvorená ekonomika. Časť výroku o úplnom zlyhaní konceptu pravicovej vlády hodnotíme ako politický výrok a demagog.sk ho nehodnotí. Hodnotenie spojitosti klesania hospodárskeho rastu s vládnutím pravicovej vlády nechávame na čitateľovi.
Priemerný deficit Európskej únie. (odpoveď na otázku P. Hrušovského: "Ja mu pripomeniem len, aký bol deficit, keď si odovzdával vládu, pán predseda? Osem percent.", pozn.)
Robert Fico
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Deficit SR bol za rok 2009 8% HDP. V roku 2010 bol tento deficit na úrovni 7,7%. V oboch rokoch bol však priemerný deficit EÚ nižší.
V roku 2009 bol priemerný deficit krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 6,9 % HDP. To znamená, že R. Fico si prispôsobil deficit o 1,1%. Eurozóna mala deficit dokonca ešte nižší a to na úrovni 6,4%.
V roku 2010 bol priemerný deficit krajín EÚ 6,6%. To je opäť nižší deficit ako náš o 1,1%. Deficit krajín eurozóny dosiahol v roku 2010 úroveň 6,3%.
Z daných údajov vyplýva, že výrok R. Fica je nepravdivý, pretože či už v roku 2009 alebo 2010 bol deficit SR vyšší o 1,1% ako bol deficit krajín EÚ.
V roku 2009 bol priemerný deficit krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 6,9 % HDP. To znamená, že R. Fico si prispôsobil deficit o 1,1%. Eurozóna mala deficit dokonca ešte nižší a to na úrovni 6,4%.
V roku 2010 bol priemerný deficit krajín EÚ 6,6%. To je opäť nižší deficit ako náš o 1,1%. Deficit krajín eurozóny dosiahol v roku 2010 úroveň 6,3%.
Z daných údajov vyplýva, že výrok R. Fica je nepravdivý, pretože či už v roku 2009 alebo 2010 bol deficit SR vyšší o 1,1% ako bol deficit krajín EÚ.
Nejaký rozpočet táto krajina musí mať. Ale ja som sám veľmi zvedavý s čím príde minister Mikloš, ktorý nám ešte na jar 2010 hovoril, že máme znižovať dane.
Robert Fico
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Na jednej strane podľa agentúry TASR:
Podľa podpredsedu SDKÚ-DS nebude kvôli nezodpovednej politike súčasnej vlády v najbližších štyroch rokoch priestor na znižovanie daní.
"Bolo to možné ešte v roku 2006, v súčasnosti však bude neľahkou výzvou otočiť aktuálny nepriaznivý ekonomický vývoj, zastaviť zadlžovanie a zároveň nezvyšovať dane," uviedol na dnešnej programovej konferencii opozičnej SDKÚ-DS jej podpredseda Ivan Mikloš.
Na druhej strane podľa agentúry SITA:
Mikloš: Keď chce Fico zastaviť prepúšťanie, musí znížiť dane.
Opozícia nemá výhrady voči opatreniam, ktoré robí koalícia na riešenie hospodárskej krízy, považuje ich však za nedostatočné. V diskusnej relácii STV O päť minút 12....
"Navrhovali sme kroky, zníženie daní, odvodov, vláda s nami odmietala komunikovať," dodal. Opozícii sa napríklad nepáči zriaďovanie sociálnych podnikov, ktoré sú podľa Mikloša neefektívne a považuje ich za škodlivé, keďže môžu byť spojené s korupciou.
Ivan Mikloš o pláne znižovať dane hovoril naposledy v roku 2009. V roku 2010 naopak tento úmysel vylúčil.
Podľa podpredsedu SDKÚ-DS nebude kvôli nezodpovednej politike súčasnej vlády v najbližších štyroch rokoch priestor na znižovanie daní.
"Bolo to možné ešte v roku 2006, v súčasnosti však bude neľahkou výzvou otočiť aktuálny nepriaznivý ekonomický vývoj, zastaviť zadlžovanie a zároveň nezvyšovať dane," uviedol na dnešnej programovej konferencii opozičnej SDKÚ-DS jej podpredseda Ivan Mikloš.
Na druhej strane podľa agentúry SITA:
Mikloš: Keď chce Fico zastaviť prepúšťanie, musí znížiť dane.
Opozícia nemá výhrady voči opatreniam, ktoré robí koalícia na riešenie hospodárskej krízy, považuje ich však za nedostatočné. V diskusnej relácii STV O päť minút 12....
"Navrhovali sme kroky, zníženie daní, odvodov, vláda s nami odmietala komunikovať," dodal. Opozícii sa napríklad nepáči zriaďovanie sociálnych podnikov, ktoré sú podľa Mikloša neefektívne a považuje ich za škodlivé, keďže môžu byť spojené s korupciou.
Ivan Mikloš o pláne znižovať dane hovoril naposledy v roku 2009. V roku 2010 naopak tento úmysel vylúčil.
Pani redaktorka, koncept pravicovej koalície úplne zlyhal. Úplne. Inflácia na rekordnej úrovni.
Robert Fico
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Robert Fico by mal spresniť, čo má na mysli pod rekordne vysokou úrovňou inflácie, aby mohol byť výrok overiteľný.
Ťažko hodnotiť, že koncept pravicovej vlády úplne zlyhal. Časť výroku o úplnom zlyhaní konceptu pravicovej vlády hodnotíme ako politický výrok. Hodnotenie spojitosti rastu inflácie a vládnutím pravicovej vlády nechávame na čitateľovi.
Je pravda, že medziročná inflácia zo septembra dvojnásobne prevyšovala 2% hranicu, na ktorú ECB infláciu štandardne cieli. V európskom kontexte sa však inflácia na Slovensku ani v medziročnom septembrovom ako aj priemernom ročnom merítku neprevyšuje iné krajiny. Ak by sme ale zrovnali infláciu na Slovensku v časovom rade zaznamenáme nárast inflácie z 1% na 4,4% v období od októbra 2010 do septembra 2011, ktorý je možné nazvať rekordne vysoká inflácia.
Z výroku ale nie je jasné čo R. Fico myslí pod "rekordne vysokou" infláciou. Ak porovnávame medziročné miery inflácie zo septembra 2011, tak Slovensko má štvrtú ( vyššiu majú len Estónsko, Litva a Lotyšsko) najvyššiu infláciu (4,4 %) z krajín EÚ27. Ak však porovnávame priemernú ročnú infláciu zo septembra 2011, tak Slovensko(3,2 %, spolu s Fínskom a Portugalskom) má 11. najvyššiu infláciu (vyššiu majú len Rumunsko, Poľsko, Maďarsko, Luxembursko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Grécko, Bulharsko a Belgicko).
V prípade, že porovnávame priemernú ročnú mieru infláciu, musíme konštatovať, že nepatrí k najvyšším. Ak však porovnávame medziročnú mieru inflácie tak v tom prípade musíme konštatovať, že patrí k najvyšším.
Medziročná miera inflácie (databáza Eurostat)
V septembri 2011 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahla na Slovensku hodnotu 4,4 %. V tom istom období dosiahla medziročná miera inflácie v eurozóne 3 % (predbežná hodnota) a v Európskej Únii 3,3 % (odhadovaná hodnota). Z EU27 mali v tom istom období vyššiu medziročnú mieru inflácie len Lotyšsko 4,5 %, Litva 4,7 % a Estónsko 5,4 %.
Vzhľadom na to, že údaje zo septembra 2011 nie sú pre všetky krajiny k dispozícii, resp. sú len odhadované, pridávame porovnanie medziročnej miery inflácie z augusta 2011.
V auguste 2011 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahla na Slovensku hodnotu 4,1 %. V tom istom období dosiahla medziročná miera inflácie v eurozóne 2,5 % a v Európskej Únii 2,9 %. Z EÚ27 mali v tom istom období vyššiu medziročnú mieru inflácie len Spojené kráľovstvo 4,5 %, Rumunsko 4,3 %, Lotyšsko 4,6 %, Litva 4,4 % a Estónsko 5,6 %.
Priemerná ročná miera inflácia (databáza Eurostat)
Priemerná ročná miera inflácie dosiahla na Slovensku v septembri 2011 hodnotu 3,2 %. V tom istom období dosiahla priemerná ročná miera inflácia v eurozóne 2,5 % (predbežná hodnota) a v Európskej Únii 2,9 % (odhadovaná hodnota). Z EÚ27 mali vyššiu priemernú ročnú infláciu: Rumunsko 6,9 %, Poľsko 3,5 %, Maďarsko 4,0 %, Luxembursko 3,5 %, Litva 3,8 %, Lotyšsko 3,6 %, Grécko 3,7 %, Estónsko 5,2 %, Bulharsko 3,8 % a Belgicko 3,4 %. Rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko mali Fínsko a Portugalsko.
Vzhľadom na to, že údaje zo septembra 2011 nie sú pre všetky krajiny k dispozícii, resp. sú len odhadované, dokladáme porovnanie Priemernej ročnej miery inflácie z augusta 2011.
Priemerná ročná miera inflácie dosiahla na Slovensku v auguste 2011 hodnotu 2,9 %. V tom istom období dosiahla priemerná ročná miera inflácia v eurozóne 2,4 % a v Európskej Únii 2,8%. Z EÚ27 mali vyššiu priemernú ročnú infláciu: Spojené kráľovstvo 4,0 %, Fínsko 3,0 %, Rumunsko 7,3 %, Portugalsko 3,1 %, Poľsko 3,4 %, Maďarsko 4,0 %, Luxembursko 3,4 %, Litva 3,6 %, Lotyšsko 3,3 %, Grécko 4,0 %, Cyprus 3,2 %, Španielsko 3,0 %, Estónsko 5,1 %, Bulharsko 3,8 % a Belgicko 3,4 %. Rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko (2,9 %) malo Rakúsko.
Ťažko hodnotiť, že koncept pravicovej vlády úplne zlyhal. Časť výroku o úplnom zlyhaní konceptu pravicovej vlády hodnotíme ako politický výrok. Hodnotenie spojitosti rastu inflácie a vládnutím pravicovej vlády nechávame na čitateľovi.
Je pravda, že medziročná inflácia zo septembra dvojnásobne prevyšovala 2% hranicu, na ktorú ECB infláciu štandardne cieli. V európskom kontexte sa však inflácia na Slovensku ani v medziročnom septembrovom ako aj priemernom ročnom merítku neprevyšuje iné krajiny. Ak by sme ale zrovnali infláciu na Slovensku v časovom rade zaznamenáme nárast inflácie z 1% na 4,4% v období od októbra 2010 do septembra 2011, ktorý je možné nazvať rekordne vysoká inflácia.
Z výroku ale nie je jasné čo R. Fico myslí pod "rekordne vysokou" infláciou. Ak porovnávame medziročné miery inflácie zo septembra 2011, tak Slovensko má štvrtú ( vyššiu majú len Estónsko, Litva a Lotyšsko) najvyššiu infláciu (4,4 %) z krajín EÚ27. Ak však porovnávame priemernú ročnú infláciu zo septembra 2011, tak Slovensko(3,2 %, spolu s Fínskom a Portugalskom) má 11. najvyššiu infláciu (vyššiu majú len Rumunsko, Poľsko, Maďarsko, Luxembursko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Grécko, Bulharsko a Belgicko).
V prípade, že porovnávame priemernú ročnú mieru infláciu, musíme konštatovať, že nepatrí k najvyšším. Ak však porovnávame medziročnú mieru inflácie tak v tom prípade musíme konštatovať, že patrí k najvyšším.
Medziročná miera inflácie (databáza Eurostat)
V septembri 2011 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahla na Slovensku hodnotu 4,4 %. V tom istom období dosiahla medziročná miera inflácie v eurozóne 3 % (predbežná hodnota) a v Európskej Únii 3,3 % (odhadovaná hodnota). Z EU27 mali v tom istom období vyššiu medziročnú mieru inflácie len Lotyšsko 4,5 %, Litva 4,7 % a Estónsko 5,4 %.
Vzhľadom na to, že údaje zo septembra 2011 nie sú pre všetky krajiny k dispozícii, resp. sú len odhadované, pridávame porovnanie medziročnej miery inflácie z augusta 2011.
V auguste 2011 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahla na Slovensku hodnotu 4,1 %. V tom istom období dosiahla medziročná miera inflácie v eurozóne 2,5 % a v Európskej Únii 2,9 %. Z EÚ27 mali v tom istom období vyššiu medziročnú mieru inflácie len Spojené kráľovstvo 4,5 %, Rumunsko 4,3 %, Lotyšsko 4,6 %, Litva 4,4 % a Estónsko 5,6 %.
Priemerná ročná miera inflácia (databáza Eurostat)
Priemerná ročná miera inflácie dosiahla na Slovensku v septembri 2011 hodnotu 3,2 %. V tom istom období dosiahla priemerná ročná miera inflácia v eurozóne 2,5 % (predbežná hodnota) a v Európskej Únii 2,9 % (odhadovaná hodnota). Z EÚ27 mali vyššiu priemernú ročnú infláciu: Rumunsko 6,9 %, Poľsko 3,5 %, Maďarsko 4,0 %, Luxembursko 3,5 %, Litva 3,8 %, Lotyšsko 3,6 %, Grécko 3,7 %, Estónsko 5,2 %, Bulharsko 3,8 % a Belgicko 3,4 %. Rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko mali Fínsko a Portugalsko.
Vzhľadom na to, že údaje zo septembra 2011 nie sú pre všetky krajiny k dispozícii, resp. sú len odhadované, dokladáme porovnanie Priemernej ročnej miery inflácie z augusta 2011.
Priemerná ročná miera inflácie dosiahla na Slovensku v auguste 2011 hodnotu 2,9 %. V tom istom období dosiahla priemerná ročná miera inflácia v eurozóne 2,4 % a v Európskej Únii 2,8%. Z EÚ27 mali vyššiu priemernú ročnú infláciu: Spojené kráľovstvo 4,0 %, Fínsko 3,0 %, Rumunsko 7,3 %, Portugalsko 3,1 %, Poľsko 3,4 %, Maďarsko 4,0 %, Luxembursko 3,4 %, Litva 3,6 %, Lotyšsko 3,3 %, Grécko 4,0 %, Cyprus 3,2 %, Španielsko 3,0 %, Estónsko 5,1 %, Bulharsko 3,8 % a Belgicko 3,4 %. Rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko (2,9 %) malo Rakúsko.
Pani redaktorka, koncept pravicovej koalície úplne zlyhal. Úplne. Nezamestnanosť najvyššia od roku 2005.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bola na Slovensku v auguste 2011 nezamestnanosť na úrovni 13,12%. Jedná sa o najvyššiu nezamestnanosť od februára 2005.
Pani redaktorka, koncept pravicovej koalície úplne zlyhal. Úplne. Naozaj nám klesajú reálne mzdy.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Reálne mzdy sú vykazované Štatistickým úradom SR. Doposiaľ sú na stránke ŠÚ SR údaje dostupné len za prvý polrok 2011.
Tabuľka znázorňuje Indexy reálnych miezd za hospodárstvo ako celok.
Keďže ako nultý rok sa bral vždy rok predchádzajúci, tak z tabuľky môžeme vyčítať, že reálne mzdy v prvých dvoch kvartáloch roka 2011 skutočne klesali. Naproti tomu reálne mzdy počas roka 2010 stúpali v každom kvartáli v porovnaní s predchádzajúcim.
Výrok R. Fica hodnotíme ako pravdivý, keďže reálne mzdy skutočne v posledných dvoch kvartáloch klesali. Vyhlásenie o tom, že koncept pravicovej koalície úplne zlyhal hodnotíme ako politické vyjadrenie a nechávame na posúdení čitateľa.
Tabuľka znázorňuje Indexy reálnych miezd za hospodárstvo ako celok.
| 2010Q1 | 2010Q2 | 2010Q3 | 2010Q4 | 2011Q1 | 2011Q2 | |
| Hospodárstvo spolu | 101,6 | 102,4 | 102,6 | 102,7 | 99,6 | 99,1 |
Keďže ako nultý rok sa bral vždy rok predchádzajúci, tak z tabuľky môžeme vyčítať, že reálne mzdy v prvých dvoch kvartáloch roka 2011 skutočne klesali. Naproti tomu reálne mzdy počas roka 2010 stúpali v každom kvartáli v porovnaní s predchádzajúcim.
Výrok R. Fica hodnotíme ako pravdivý, keďže reálne mzdy skutočne v posledných dvoch kvartáloch klesali. Vyhlásenie o tom, že koncept pravicovej koalície úplne zlyhal hodnotíme ako politické vyjadrenie a nechávame na posúdení čitateľa.
Pani redaktorka, koncept pravicovej koalície úplne zlyhal. Úplne. Naozaj sa zadlžuje Slovenská republika.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
To, že sa zadlžuje Slovensko vyplýva z faktu, že máme deficitný rozpočet. Stav deficitu slovenského rozpočtu v jednotlivých rokoch môžeme vidieť tu. Vývoj celkového dlhu Slovenska od roku 2006 s predpokladom do roku 2014 môžeme vidieť z nasledujúcej tabuľky:
| 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 |
HDP (mld. €) | 55,08 | 61,56 | 67,01 | 63,05 | 65,91 | 70,17 | 75,30 | 81,20 | 87,50 |
Dlh (mld. €) | 16,77 | 18,05 | 18,62 | 22,33 | 27,00 | 30,97 | 34,08 | 36,73 | 39,58 |
Dlh (% HDP) | 30,45% | 29,33% | 27,78% | 35,42% | 40,97% | 44,13% | 45,26% | 45,23% | 45,23% |
Zdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014
Slovenská republika sa skutočne zadlžuje, rovnako ako sa však zadlžovala počas obdobia vlády Roberta Fica.
Sedemsto miliónov eur lacnejšie diaľnice, tie isté úseky, ako si ich pripravoval ty.
Pavol Hrušovský
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Rovnaký výrok použil P. Hrušovský aj diskusii V politike zo dňa 23.októbra. Hrušovský hovorí o troch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov.
Zdroj: SME, 27.september
* 1.úsek Jánovce - Jablonov už definitívne vysúťažila firma Váhostav
Náklady na výstavbu týchto štyroch úsekov pri ich realizácii prostredníctvom PPP projektov dosahovali spolu 1129,9 mil. eur. 1.balík PPP projektov bol kvôli nedodržaniu zmluvných podmienok zrušený na jar 2011 a v lete boli vyhlásené nové tendre pre výstavbu spomínaných úsekov. Zo získaných údajov po uzavretí verejného obstarávania je evidentné zníženie reálnych nákladov až o 697 mil. eur, čo je takmer 700 mil. Celková cena diaľničných úsekov sa tak znížila o viac než polovicu.
Treba upozorniť, že ušetrená suma dosahujúca takmer 700 mil. eur je aktuálna pri realizácii všetkých štyroch uvedených úsekov diaľnic a nevzťahuje sa len na tri úseky, na ktoré sú zatiaľ nepodpísané zmluvy: dostavba D1 v častiach Dubná Skala - Turany, Fričovce - Svinia a na 2. úseku Jánovce - Jablonov. Na dostavbe týchto úsekov štát ušetrí v porovnaní s plánovanými PPP projektmi "len" 434,8 mil. eur. Zmluva na 1.úsek Jánovce - Jablonov bola už v minulosti podpísaná.
Napriek tejto formálnej odchýlke, je tvrdenie o tom, že tie isté úseky diaľnic budú teda v prípade podpísania kontraktov skutočne o takmer 700 mil. eur lacnejšie ako mali byť v prípade realizácie PPP projektov. Výrok P. Hrušovského hodnotíme ako správny.
Problém zostáva v porovnateľnosti týchto dvoch zmlúv. Je pravda, že momentálna úspora je vo výške 700 mil eur, avšak toto číslo nezohľadňuje náklady, ktoré bude musieť štát niesť najbližších 30 rokov, ktoré v prípade PPP niesol zmluvný partner štátu. Je možné a veľmi pravdepodobné, že tieto náklady nebudú zďaleka dosahovať 60% sumy PPP projektu, je však zavádzajúce tieto dve sumy bez ďalšieho komentára porovnávať.
Výrok tak hodnotíme ako zavádzanie.
| náklady PPP v mil.eur | predpoklad pred tendrom | sumy (predpokladaných)* víťazov tendra | |
| úsek Dubná Skala - Turany | 343 mil. eur | 334 mil. eur | 337,7 mil. eur |
| úsek Svinia - Fričovce | 268 mil. eur | 213,2 mil. eur | 114,6 mil eur |
| 1.úsek Jánovce - Jablonov | 136 mil. eur | 94,6 mil. eur | 59,9 mil. eur |
| 2.úsek Jánovce - Jablonov | 282,2 mil. eur | 270 mil. eur | 120 mil. eur |
| spolu | 1129,2 mil. eur | 911,8 mil. eur | 432,2 mil. eur |
Zdroj: SME, 27.september
* 1.úsek Jánovce - Jablonov už definitívne vysúťažila firma Váhostav
Náklady na výstavbu týchto štyroch úsekov pri ich realizácii prostredníctvom PPP projektov dosahovali spolu 1129,9 mil. eur. 1.balík PPP projektov bol kvôli nedodržaniu zmluvných podmienok zrušený na jar 2011 a v lete boli vyhlásené nové tendre pre výstavbu spomínaných úsekov. Zo získaných údajov po uzavretí verejného obstarávania je evidentné zníženie reálnych nákladov až o 697 mil. eur, čo je takmer 700 mil. Celková cena diaľničných úsekov sa tak znížila o viac než polovicu.
Treba upozorniť, že ušetrená suma dosahujúca takmer 700 mil. eur je aktuálna pri realizácii všetkých štyroch uvedených úsekov diaľnic a nevzťahuje sa len na tri úseky, na ktoré sú zatiaľ nepodpísané zmluvy: dostavba D1 v častiach Dubná Skala - Turany, Fričovce - Svinia a na 2. úseku Jánovce - Jablonov. Na dostavbe týchto úsekov štát ušetrí v porovnaní s plánovanými PPP projektmi "len" 434,8 mil. eur. Zmluva na 1.úsek Jánovce - Jablonov bola už v minulosti podpísaná.
Napriek tejto formálnej odchýlke, je tvrdenie o tom, že tie isté úseky diaľnic budú teda v prípade podpísania kontraktov skutočne o takmer 700 mil. eur lacnejšie ako mali byť v prípade realizácie PPP projektov. Výrok P. Hrušovského hodnotíme ako správny.
Problém zostáva v porovnateľnosti týchto dvoch zmlúv. Je pravda, že momentálna úspora je vo výške 700 mil eur, avšak toto číslo nezohľadňuje náklady, ktoré bude musieť štát niesť najbližších 30 rokov, ktoré v prípade PPP niesol zmluvný partner štátu. Je možné a veľmi pravdepodobné, že tieto náklady nebudú zďaleka dosahovať 60% sumy PPP projektu, je však zavádzajúce tieto dve sumy bez ďalšieho komentára porovnávať.
Výrok tak hodnotíme ako zavádzanie.
Hospodársky rast v tvojom ponímaní, to bolo takmer pred krachom, stav vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni.
Pavol Hrušovský
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa analýzy inštitútu INEKO z augusta 2010 boli výsledky hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne za roky 2007 až 2009 nasledovné:
V roku 2007 hospodárila poisťovňa so stratou na úrovni 14,3 milióna eur, o rok neskôr (2008) bol však už rozpočet vyrovnaný. V roku 2009, po zlúčení VšZP so štátnou Spoločnou zdravotnou poisťovňou, bolo jej hospodárenie opätovne stratové - poisťovňa bola v mínuse 17 miliónov (ak by sme brali stratu Spoločnej a VšZP dohromady, bolo by to až 28 miliónov eur).
Napokon, podľa medializovaných informácií (SITA, 3. marca 2011) v roku 2010 hospodárila už jediná štátna poisťovňa so stratou na úrovni takmer 70 miliónov eur.
Že situácia štátnej poisťovni s takýmito výsledkami a z hľadiska možného bankrotu je vážna, dokumentuje aj stanovisko HPI.
Hrušovského výrok vzhľadom na negatívne hospodárske výroky minulých rokov hodnotíme ako pravdivý. Výrok o tom, že sa jedná o "Ficove ponímanie hospodárskeho rastu", hodnotíme ako politický výrok a nehodnotíme ho.
V roku 2007 hospodárila poisťovňa so stratou na úrovni 14,3 milióna eur, o rok neskôr (2008) bol však už rozpočet vyrovnaný. V roku 2009, po zlúčení VšZP so štátnou Spoločnou zdravotnou poisťovňou, bolo jej hospodárenie opätovne stratové - poisťovňa bola v mínuse 17 miliónov (ak by sme brali stratu Spoločnej a VšZP dohromady, bolo by to až 28 miliónov eur).
Napokon, podľa medializovaných informácií (SITA, 3. marca 2011) v roku 2010 hospodárila už jediná štátna poisťovňa so stratou na úrovni takmer 70 miliónov eur.
Že situácia štátnej poisťovni s takýmito výsledkami a z hľadiska možného bankrotu je vážna, dokumentuje aj stanovisko HPI.
Hrušovského výrok vzhľadom na negatívne hospodárske výroky minulých rokov hodnotíme ako pravdivý. Výrok o tom, že sa jedná o "Ficove ponímanie hospodárskeho rastu", hodnotíme ako politický výrok a nehodnotíme ho.
Hospodársky rast v tvojom ponímaní, to bolo zadlžovanie Slovenskej republiky.
Pavol Hrušovský
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Slovenská republika v období vlády Roberta Fica 2006-2010 dosiahla aj rekordne vysoký rast nad 10% percent v roku 2007, rovnako aj pokles na úrovni 4,8% HDP v roku 2009.
Trend zadlžovania Slovenska kopíroval rast HDP, kým v rokoch 2006-2008 klesal z 31% na 27.6%, v roku 2009 stúpol na 35,4% a za rok 2010 by mal vystúpiť na úroveň 43,4%
Napriek prudkému rastu verejného dlhu v druhej polovici vlády Roberta Fica, je zavádzajúce hovoriť, že sa Slovensko zadlžovalo počas celého obdobia minulej vlády ako to vyplýva z výroku Pavla Hrušovského.
Trend zadlžovania Slovenska kopíroval rast HDP, kým v rokoch 2006-2008 klesal z 31% na 27.6%, v roku 2009 stúpol na 35,4% a za rok 2010 by mal vystúpiť na úroveň 43,4%
Napriek prudkému rastu verejného dlhu v druhej polovici vlády Roberta Fica, je zavádzajúce hovoriť, že sa Slovensko zadlžovalo počas celého obdobia minulej vlády ako to vyplýva z výroku Pavla Hrušovského.
Od roku 2005 máte najvyššiu nezamestnanosť, nikdy tu taká nebola. A máte hospodársky rast pozitívny. Za nás bol hospodársky rast kvôli kríze negatívny.
Robert Fico
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí bola na Slovensku v auguste 2011 nezamestnanosť na úrovni 13,12%. Jedná sa o najvyššiu nezamestnanosť od februára 2005.
Hospodársky rast bol v čase krízy od roku 2009 negatívny, avšak roky 2006, 27 a 8 boli v znamení rekordného hospodárskeho rastu.
Rast HDP v období vlády Ivety Radičovej bol pozitívny.
Výrok hodnotíme vzhľadom na zjednodušenie údajov o raste ako zavádzajúci. Rovnako vo výroku ako aj v reakcii moderátorky, alebo politického súpera absentovala akýkoľvek pokus o hlbšiu analýzu čísel a vysvetlenie vplyvu zotrvačnosti hospodárskeho vývoja na trendy v oblasti zamestnanosti.
Hospodársky rast bol v čase krízy od roku 2009 negatívny, avšak roky 2006, 27 a 8 boli v znamení rekordného hospodárskeho rastu.
Rast HDP v období vlády Ivety Radičovej bol pozitívny.
Výrok hodnotíme vzhľadom na zjednodušenie údajov o raste ako zavádzajúci. Rovnako vo výroku ako aj v reakcii moderátorky, alebo politického súpera absentovala akýkoľvek pokus o hlbšiu analýzu čísel a vysvetlenie vplyvu zotrvačnosti hospodárskeho vývoja na trendy v oblasti zamestnanosti.
Po druhé, zvyšujete v roku 2011 zadĺženie z 5000 eur na 5700 eur na jednu osobu.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Takže najskôr overíme prvú časť výroku, a to či dlh na osobu v SR za rok 2010 bol skutočne cca 5000 eur. Počet obyvateľov k 31. decembru 2010 bol 5435273. Výška verejného dlhu v roku 2010 dosiahla výšku 41% HDP. HDP v roku 2010 bolo vo výške 65,91 mld. eur. 41% z 65,91 mld. je 27,0231 mld. eur. A tento dlh vydelíme počtom obyvateľov, dostávame dlh 4972 eur na obyvateľa, čiže cca 5000 eur. Čiže táto časť výroku R. Fica je pravdivá.
Údaje za rok 2011 zatiaľ nie sú známe, preto budeme vychádzať z odhadov. Podľa rozpočtu schváleného na rok 2011, v tomto roku by mal byť deficit štátneho rozpočtu vo výške 3,81 mld. eur. (k 24. októbru 2011 bol schodok štátneho rozpočtu 2,63 mld. eur, pozn.). Takže sa zdá, že rozpočtový deficit 3,81 mld. eur môžeme považovať za pravdepodobný.
Pripočítajme teraz k štátnemu dlhu z roku 2010 (27,0231 mld. eur) štátny deficit za rok 2011. (Štátny dlh je v podstate iba súčet deficitov jednotlivých rokov, pozn.) Vyjde nám číslo 30,8331, čo predstavuje predpokladanú výšku štátneho dlhu v mld. eur za rok 2011. Počet obyvateľov k 30. júnu 2011 bol 5440078. Ak vydelíme teraz štátny dlh počtom obyvateľov dostaneme dlh na obyvateľa. T.j. 5668 eur je výška dlhu na obyvateľa.
Na základe daných výpočtov môžeme považovať výrok R. Fica za pravdivý.
Údaje za rok 2011 zatiaľ nie sú známe, preto budeme vychádzať z odhadov. Podľa rozpočtu schváleného na rok 2011, v tomto roku by mal byť deficit štátneho rozpočtu vo výške 3,81 mld. eur. (k 24. októbru 2011 bol schodok štátneho rozpočtu 2,63 mld. eur, pozn.). Takže sa zdá, že rozpočtový deficit 3,81 mld. eur môžeme považovať za pravdepodobný.
Pripočítajme teraz k štátnemu dlhu z roku 2010 (27,0231 mld. eur) štátny deficit za rok 2011. (Štátny dlh je v podstate iba súčet deficitov jednotlivých rokov, pozn.) Vyjde nám číslo 30,8331, čo predstavuje predpokladanú výšku štátneho dlhu v mld. eur za rok 2011. Počet obyvateľov k 30. júnu 2011 bol 5440078. Ak vydelíme teraz štátny dlh počtom obyvateľov dostaneme dlh na obyvateľa. T.j. 5668 eur je výška dlhu na obyvateľa.
Na základe daných výpočtov môžeme považovať výrok R. Fica za pravdivý.
Už ani nehovorím o inflácii, ktorá je viacej ako 4 %.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Medziročná miera inflácie (databáza Eurostat)
V septembri 2011 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahla na Slovensku hodnotu 4,4 %.
V septembri 2011 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahla na Slovensku hodnotu 4,4 %.
Ja mu pripomeniem len, aký bol deficit, keď si odovzdával vládu, pán predseda? Osem percent.
Pavol Hrušovský
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Eurostat:
Deficit SR v poslednom celom roku, v ktorom hospodárila vláda R. Fica t.j. 2009 bol vo výške 8% HDP. V roku 2010 kedy už pol roka hospodárila nová vláda dosiahol úroveň 7,7%. Ako relevantný pre hodnotenie posudzujeme rok 2009, aj keď s minimálnym zaokrúhlením by bol správny aj rok 2010.
Deficit SR v poslednom celom roku, v ktorom hospodárila vláda R. Fica t.j. 2009 bol vo výške 8% HDP. V roku 2010 kedy už pol roka hospodárila nová vláda dosiahol úroveň 7,7%. Ako relevantný pre hodnotenie posudzujeme rok 2009, aj keď s minimálnym zaokrúhlením by bol správny aj rok 2010.
Jedinú diaľnicu, ktorú otvoríte, je diaľnica medzi Nitrou a Zvolenom, ktorú sme my celú pripravili, zafinancovali a takmer celú postavili.
Robert Fico
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Podľa NDS boli v roku 2011 odovzdané viaceré úseky rýchlostných ciest a to : R3 - Trstená obchvat. (Zmluvný začiatok výstavby: 04/2008)
Podľa webovej zavolantom.sk bol otvorený tiež diaľničný privádzač D4 pri Stupave. (začiatok pred rokom 2010)
Obidve stavby boli pripravené.
Ak Robert Fico dokáže porovnávať neporovnateľné, výstavbu diaľnic za jeho štvorročnej vlády a počas jedného roka a troch mesiacov vlády Ivety Radičovej, mal by byť vo svojom výpočte postavených úsekov aspoň presný.
Podľa webovej zavolantom.sk bol otvorený tiež diaľničný privádzač D4 pri Stupave. (začiatok pred rokom 2010)
Obidve stavby boli pripravené.
Ak Robert Fico dokáže porovnávať neporovnateľné, výstavbu diaľnic za jeho štvorročnej vlády a počas jedného roka a troch mesiacov vlády Ivety Radičovej, mal by byť vo svojom výpočte postavených úsekov aspoň presný.
A je to jeden z najdrahších úsekov, aký sa na Slovensku doteraz staval.
Pavol Hrušovský
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Tento výrok je neoveriteľný z dôvodu rozličných nákladov na rozličné trasy diaľnic. Cena sa pohybuje tak od členitosti terénu, prístupu, počtu potrebných viaduktov ako aj skladby podložia. Rozhodujúca položka môže byť aj cena práce, ktorá sa rovnako mení.
Kvalitatívna komparácia, ktorá by zhodnotila cenu diaľnice R1 s podobnými úsekmi na Slovensku nie je v našich kapacitných možnostiach.
Kvalitatívna komparácia, ktorá by zhodnotila cenu diaľnice R1 s podobnými úsekmi na Slovensku nie je v našich kapacitných možnostiach.
V januári 2011 pravicová vláda prijala takzvaný konsolidačný balíček, ktorý bol založený na zvyšovaní cien, predovšetkým na zvyšovaní DPH. A oficiálny dokument vlády, ktorý bol predložený, konštatuje, že tento konsolidačný balíček, ktorý predkladáme, bude v praxi znamenať pokles hospodárskeho rastu.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Vplyvom úsporných opatrení vlády na rast HDP sa zaoberá napríklad štúdia z dielne Inštitútu finančnej politiky MF SR Aktuálna makroekonomická prognóza (str. 3, .pdf) MF SR z 8. februára 2011.
"Prognóza rastu HDP sa oproti septembrovým odhadom mierne zvýšila v celom horizonte prognózy. Za
pozitívnejším vývojom stojí predovšetkým rýchlejšie oživenie obchodných partnerov v treťom štvrťroku
2010, zlepšenie očakávaní o ich budúcom vývoji, a nižší rast cien. Oproti roku 2010 je však rast v roku 2011 nižší
predovšetkým v dôsledku konsolidácie verejných financií, ktorá je však do istej miery tlmená očakávaným vyšším
čerpaním EÚ fondov."
Či sa jedná predovšetkým o navyšovanie DPH je sporné. V tejto súvislosti správa uvádza:
"Prognóza inflácie (HICP) sa v roku 2011 mierne znížila na úroveň 3,4% (pri použití CPI 3,5%, pozn.) v dôsledku nižších rastov regulovaných cien ako sa predpokladalo v septembrovej prognóze a nezavedenia vyššej spotrebnej dane z piva. Miera inflácie sa v priebehu roka 2010 zvyšovala iba mierne. K výraznejšiemu rastu inflácie by malo prísť v úvode roka 2011, kedy sa prejavia vyššie ceny energií, zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov, zrušenie daňového zvýhodnenie pre biopalivá, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok. Výrazný rast svetových cien potravín podľa FAO - World food price index v závere roka 2010 a historické maximá indexu z januára 2011 indikujú rast cien potravín aj v úvode roka 2011. Predpokladáme, že medziročný rast cien potravín by v roku 2011 mohol dosiahnuť z časti aj vďaka bázickému efektu lacných potravín v úvode roka 2010 hodnotu 6,1%.
Zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení by sa malo premietnuť do zvýšenia cien tovarov a služieb v roku 2011 príspevkom v celkovej výške 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b., spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,5 p.b."
"Prognóza rastu HDP sa oproti septembrovým odhadom mierne zvýšila v celom horizonte prognózy. Za
pozitívnejším vývojom stojí predovšetkým rýchlejšie oživenie obchodných partnerov v treťom štvrťroku
2010, zlepšenie očakávaní o ich budúcom vývoji, a nižší rast cien. Oproti roku 2010 je však rast v roku 2011 nižší
predovšetkým v dôsledku konsolidácie verejných financií, ktorá je však do istej miery tlmená očakávaným vyšším
čerpaním EÚ fondov."
Či sa jedná predovšetkým o navyšovanie DPH je sporné. V tejto súvislosti správa uvádza:
"Prognóza inflácie (HICP) sa v roku 2011 mierne znížila na úroveň 3,4% (pri použití CPI 3,5%, pozn.) v dôsledku nižších rastov regulovaných cien ako sa predpokladalo v septembrovej prognóze a nezavedenia vyššej spotrebnej dane z piva. Miera inflácie sa v priebehu roka 2010 zvyšovala iba mierne. K výraznejšiemu rastu inflácie by malo prísť v úvode roka 2011, kedy sa prejavia vyššie ceny energií, zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov, zrušenie daňového zvýhodnenie pre biopalivá, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok. Výrazný rast svetových cien potravín podľa FAO - World food price index v závere roka 2010 a historické maximá indexu z januára 2011 indikujú rast cien potravín aj v úvode roka 2011. Predpokladáme, že medziročný rast cien potravín by v roku 2011 mohol dosiahnuť z časti aj vďaka bázickému efektu lacných potravín v úvode roka 2010 hodnotu 6,1%.
Zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení by sa malo premietnuť do zvýšenia cien tovarov a služieb v roku 2011 príspevkom v celkovej výške 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b., spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,5 p.b."
My sme odovzdali v júni 2010 krajinu s najvyšším hospodárskym rastom v Európskej únii.
Robert Fico
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
V druhom kvartáli 2010, v čase keď vláda R. Fico odovzdávala krajinu, malo Slovensko hospodársky rast na úrovni 4,4 %. V tom čase mali vyšší hospodársky rast Švédsko 4,5 % a Luxembursko 5,5 %, (Fínsko malo rovnaký hosp. rast ako Slovensko). Eurostat neposkytuje mesačné porovnania vývoja deficitov verejných rozpočtov jednotlivých krajín.
Buď príde veľký pravicový hospodár pán Mikloš a povie, no nedá sa nič robiť, musíme ísť zdaňovať bohatých, veľké firmy, banky a ďalšie veci, alebo pán Mikloš povie, nezvládli sme konsolidáciu verejných financií a nedodrží sľub, ktorý dal, že v roku 2012 bude deficit na úrovni 3,8 alebo 3,7 %.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Overujeme "sľub" deficitu v roku 2012 na úrovni 3,8%.
Materiál verejných rozpočtov na roky 2011-2013 (pripravovaný Ministerstvom financií SR, pozn.):
Schodok rozpočtu verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95 je v roku 2011 rozpočtovaný na úrovni 4,9 % HDP, v roku 2012 vo výške 3,8 % HDP a v roku 2013 na úrovni 2,9 % HDP. (str. 8).
Materiál verejných rozpočtov na roky 2011-2013 (pripravovaný Ministerstvom financií SR, pozn.):
Schodok rozpočtu verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95 je v roku 2011 rozpočtovaný na úrovni 4,9 % HDP, v roku 2012 vo výške 3,8 % HDP a v roku 2013 na úrovni 2,9 % HDP. (str. 8).
Pridať komentár