Béla Bugár vs. Pavol Paška

Bugár hovorí o návrhu ústavného zákona, ktorý má Radičovej kabinetu umožniť dovládnuť bez opätovného menovania napriek tomu, že vláde bola vyslovená nedôvera. Jedna z kompetencií, ktorá sa vláde ponecháva (článok 119 písm. r)  je skutočne tiež rozhodovanie: "o ďalších otázkach ak to ustanoví zákon", avšak výkon pôsobnosti "je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky." 
Príkladom môže byť Zákon 319/2002 (pdf) o obrane štátu ktorý o kompetenciách vlády v §6 písmeno  hovorí:
g) prijíma opatrenia na predchádzanie rizikám a ohrozeniam, ktoré majú vplyv na zabezpečenie obrany štátu, ako aj opatrenia na ich zmiernenie alebo odstránenie ich následkov podľa osobitného predpisu. (7)

Podľa archívu NR SR sa pred ukončením tajnej voľby Jozefa Kollára na uvoľnený post podpredsedu parlamentu (24. schôdza, bod programu O, 21.10. 2011, 12:03 - 12:04) prítomným poslancom skutočne prihováral týmito slovami: "Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, či každý z vás využil možnosť sa zúčastniť tajného hlasovania? Ak áno. Vyhlasujem tajnú voľbu za skončenú. Takže teraz počkáme, kým spočítajú jednotlivý skrutátori počet hlasov a potom nám oznámia výsledok hlasovania."
Podľa videozáznamu z rokovania trvalo hlasovanie 10 minút a 15 sekúnd ( Pavol Hrušovský zahájil tajnú voľbu v čase 66:16, pričom Bugár ju ukončil už v čase 76:31).

Prezident Gašparovič od začiatku preferoval dohodu medzi politickými stranami, podmienkou malo byť konanie v rámci ústavy. Béla Bugár podľa všetkého hovorí pravdu, čo nepriamo dokumentuje aj vyjadrenie prezidentovho hovorcu pre TASR z dňa 17.10.2011: "Keďže dnes neprišlo k žiadnej konkrétnej dohode, tak zatiaľ odročil svoje rozhodnutie o osude tejto vlády," priblížil jeho hovorca Marek Trubač s tým, že články Ústavy SR jasne vystihujú ako môže prezident rozhodnúť. "V tomto prípade je to článok 115 odsek 1, preto sa hľadalo také riešenie, ktoré by nebolo v rozpore s ústavou, ale zachovalo by priamy chod štátu a fungovanie vlády," konštatoval." Aj keď sa vo vyjadrení explicitne nespomína, že prezident prijme akékoľvek ústavne priechodné riešenie, Bugárovo tvrdenie je plne v súlade s logikou Trubačovho vyjadrenia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

P. Paška si poplietol číslice. V návrhu zákona o štátnom rozpočte (str. 23) na rok 2012 je vyčlenených na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu presne 43 mil. €. 


Len pre informáciu:V štátnom rozpočte 2011 bolo vyčlenených na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu presne 43 347 033 € (s.25).

Podľa informácií dostupných na sme.sk zo dňa 20. septembra 2011, návrh rozpočtu na rok 2012 momentálne počíta s rastom ekonomiky na úrovni 3,4% (daný odhad už raz ministerstvo financií znižovalo o 1%). Začiatkom novembra rezort financií zverejní novú prognózu ekonomického rastu Slovenska na rok 2012 a, ako pripúšťa aj minister financií Ivan Mikloš, v novej prognóze bude rast pravdepodobne ešte nižší.
Dané čísla su pravdepodobne neréalne, čo je tiež dôvodom toho, prečo Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR už odhadovaný rast raz menil a v novembri zverejní novú prognózu. Či možno hypoteticky považovať za nereálnu aj hodnotu 2,2%, ktorú uvádza Pavol Paška, nevieme posúdiť. Jednotlivé prognózy rastu slovenskej ekonomiky na rok 2012 sa odlišujú. Ako príklad uvádzame tri rôzne hodnoty:

Medzinárodný menový fond	3,3%
Národná banka Slovenska	3,4%
Tatra banka	1%

(Juraj Valachy, analytik Tatra banky, očakáva, že Grécko bude musieť na začiatku roka 2012 prejsť riadeným bankrotom, čo by malo vplyv aj na slovenskú ekonomiku, a preto odhaduje jej rast len na úrovni 1%.)
Kvôli technickej chybe pána poslanca Pašku ohľadom úrovne rastu, z ktorej vychádza návrh rozpočtu na rok 2012, hodnotíme daný výrok ako nepravdivý.

Tvrdenie o stiahnutí daňovo-odvodovej reformy je pravdivé. Podľa správy hospodárskych novín zo 14. októbra 2011 ju stiahla premiérka Radičová s tvrdením, že: "parlament neprijme žiadny zákon, ktorý by mal výrazne zasiahnuť do života voličov".  Stalo sa tak ešte predtým, než prezident podpísal zmenu ústavy SR, ktorá Radičovej vláde umožňovala dovládnuť až do predčasných volieb. 
Aj správy z ostatných denníkov (napr. Pravda alebo SME) však naznačujú, že stiahnutie je výsledkom rozhodnutia Radičovej alebo dohody poslaneckých klubov a nie výsledkom dohody s opozičnými stranami. 
Iné, tiež podstatné zákony - ako napr. štátny rozpočet a s ním súvisiace zákony, rovnako ako návrh na zrušenie priestupkovej imunity - však pokračujú ďalej. Keďže však Bugár priamo spomenul len daňovo-odvodovú reformu, jeho výrok hodnotíme ako pravdivý.

P. Paška skutočne po nástupe na post predsedu NR SR predstavil návrh na vytvorenie Stálej komisie NR SR pre ústavu SR a rokovací poriadok NR SR. Paška predstavil svoj návrh na zriadenie stálej komisie 9. februára 2007 a uchádzal sa o podporu naprieč politickým spektrom. Poslanci schválili vytvorenie stálej komisie 29. marca 2007. 
Komisia by podľa neho mala analyzovať právne predpisy, predovšetkým Ústavu SR, ústavný zákon o spolupráci NR SR a vlády v záležitostiach EÚ, ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov či rokovací poriadok NR SR. (TASR 10. marca 2007)
Opozícia nenavrhla svojich zástupcov do stálej komisie, pretože nikto neurčil konkrétne problémy, ktoré by mala riešiť. „V opozícii sme sa zhodli, že nevidíme dôvod na vznik komisie, pretože necítime, že by na Slovensku bola ústavná kríza,“ zdôvodnil pre médiá podpredseda parlamentu a SDKÚ-DS Milan Hort. (SITA, 30. januára 2007)

Novelizované znenie Ústavy SR, ktoré poslanci odsúhlasili 21.októbra 2011 znie:

1. V čl. 102 sa dopĺňa písm. u) v znení:

„u) rozhoduje o poverení vlády a dáva súhlas na výkon jej pôsobnosti podľa čl. 115 ods. 3“.


2. V čl. 115 sa dopĺňa odsek 3 v znení:

„(3) Ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu podľa odseku 1, rozhodnutím, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ju poverí vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r); výkon pôsobnosti vlády podľa čl. 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky.“.

Znenie článku 119 Ústavy Slovenskej republiky(pdf) je nasledovné:

"Vláda rozhoduje v zbore

a) o návrhoch zákonov,
b) o nariadeniach vlády,
c) o programe vlády a o jeho plnení,
d) o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky,
e) o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu,
f) o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident Slovenskej republiky,
g) o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej jednotlivých členov,
h) o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou a s ústavným zákonom,
i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky,
j) o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu,
k) o tom, že požiada o vyslovenie dôvery,
l) o udelení amnestie vo veciach priestupkov,
m) o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
n) o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení a skončení núdzového stavu,
o) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky,
p) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní; toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky,
r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon."

(zvýraznené odstavce sú súčasťou obmedzených kompetencií vlády podľa novelizovaného znenie ústavy)

Pavol Paška zrejme hovorí o dlhu netransformovaných nemocníc. Podľa tlačovej správy Ministerstva zdravotníctva SR z dňa 19. októbra 2011 dlh daných zdravotníckych zariadení predstavuje viac než 420 miliónov eur. Podľa informácií z tlačovej besedy na ministerstve zdravotníctva zo dňa 21. októbra 2010, na ktorej minister Uhliarik hovoril o upratovaní a šetrení v nemocniciach, po vláde Roberta Fica zostal dlh nemocníc vo výške 148,7 miliónov eur. Vláda Roberta Fica prebrala podľa MZ SR rezort zdravotníctva v roku 2006 od vlády Mikuláša Dzurindu s dlhom nemocníc vo výške 80 miliónov eur. Dlh nemocníc ďalej narastal a vláda Roberta Fica ho neskôr znížila prostredníctvom poskytnutia nemocniciam finančnej pomoci vo výške 130 miliónov eur. 

Podľa týchto údajov dlh nemocníc počas vlády R. Fica narastal, a napriek tomu, že do nemocníc bolo naliata návratná pôžička vo výške 130 mil. eur (ktorú minister Uhliarik v septembri odpustil) skončili nemocnice z dlhom vyšším ako počas poslednej vlády M. Dzurindu. Nedošlo teda k žiadnemu systémovému napraveniu zadlžovania nemocníc, ako by mohlo vyplývať zo slov P. Pašku.

Pavol Paška pravdepodobne použil ako zdroj rozhovor s Jurajom Valachym, analytikom Tatra banky, uverejnený na portáli aktuality.sk dňa 9. októbra 2011 (samotnú analýzu sa nám bohužiaľ nájsť nepodarilo). Analytický tím Tatra banky prognózuje rast slovenskej ekonomiky v budúcom roku len vo výške 1% (o 2,4% menej než rast, s ktorým počítal návrh štátneho rozpočtu). Podľa Juraja Valachyho by takýto rast v porovnaní s rastom, s ktorým počítalo ministerstvo financií, znamenal v štátnom rozpočte výpadok vo výške zhruba 600 miliónov eur. Hlavným dôvodom prečo Tatra banka odhaduje nižší rast ako iné inštitúcie je predpoklad, že dôjde k riadenému bankrotu Grécka.

Podľa informácií, dostupných na sme.sk zo dňa 20. septembra 2011, sa na vykrytie výpadku v štátnom rozpočte v roku 2012, spôsobenom nižším rastom ekonomiky, majú použiť aj peniaze, získané vďaka vyššej dani na cigarety, ktorá prinesie do štátneho rozpočtu 29 miliónov eur, a bankovej dani, ktorá prinesie do štátneho rozpočtu 41 miliónov eur. Spolu tieto dane predstavujú 70 miliónov eur, Béla Bugár teda hovoril pravdu.

Pavol Paška neklamal, keď tvrdil, že redaktori týždenníka The Economist kritizujú tvrdé šetrenie a škrty v štátnych rozpočtoch, ku ktorým dnes viaceré vlády pristupujú.
Konkrétne sa o zlyhaní politiky šetrenia píše napríklad v nasledujúcich článkoch:The world economy: Be afraid (1. október 2011)Europe’s currency crisis: How to save the euro (17. september 2011)