Daniel Krajcer vs. Rafael Rafaj

Slovensko má podľa najnovších štatistík (2011) aktuálnych k roku 2006 skutočne najnižšie platy v eurozóne, nižšie od nás má potom v EU ešte Bulharsko, Rumunsko, Lotyšsko a Litva, tie však nie sú súčasťou eurozóny.
Trochu problematická však zostáva implikácia, ktorú Daniel Krajcer použil, teda že výška priemerného platu je správnym ukazovateľom pre určovanie bohatstva krajiny. Zvyčajne je týmto ukazovateľom kúpna sila HDP prepočítaná na obyvateľa. Podľa tohto ukazovateľa je na tom však Slovensko o niečo lepšie ako Estónsko, a teda by nebolo najchudobnejšou krajinou v eurozóne.

R. Rafaj sa v diskusnej relácií vyjadril, že už v predvolebnej kampani (parlamentné voľby 2010, pozn.) prezentovali, že nemienia podporovať nezodpovedné štáty. Podobné predsavzatie sa však nenachádza vo volebnom programe (.pdf) SNS.

V časti Hospodárstvo na str. 9, ani v časti Zahraničná politika a európska integrácia sme nenašli žiadnu zmienku o podpore či nepodpore nezodpovedných štátov. Takúto zmienku sme nenašili ani v ostatných častiach programu.

Na druhej strane sme našli vyjadrenie, že SNS odmieta konkrétnu pôžičku Grécku pred voľbami. Ako uvádza ČTK: Finančná pomoc zadlženému Grécku vyvolala na Slovensku značný odpor. Väčšina opozičných strán je proti tomu, aby Slovensko podalo pomocnú ruku Aténam. V názore na pôžičku nie je jednotná ani koalícia. Premiér Robert Fico (Smer-SD) podmienil rozhodnutie o pomoci schválením úsporných opatrení v gréckom parlamente, čo má vyjsť až na obdobie po slovenských parlamentných voľbách. Ministr financí Počiatek už skôr avizoval, že o veci rozhodnú až po voľbách noví poslanci. Najmenšia vládna strana ĽS-HZDS sa priklonila skôr k podpore gréckej ekonomiky, SNS je naopak proti pôžičke.

Tzn., že SNS odmietla pomoc Grécku, avšak nikde sme nenašli zmienku o tom, že odmietajú podporovať všetky nezodpovedné štáty Eurozóny. Zmienka o tom chýba aj v predvolebnom programe. Vzhľadom na to, že pred rokom boli problémy s likvididou známe len v Grécku, hodnotíme výrok ako pravdivý.

Rafael Rafaj hovorí o problémoch výpočtu gréckeho deficitu v roku 2009. Deficit v tomto roku bol niekoľko krát menený. Prvé odhady, ktoré boli vydané ešte pred voľbami v roku 2009 hovorili o deficite na úrovni 3% HDP a tesne pred voľbami 6% HDP. Toto číslo bolo po voľbách zvýšené na úroveň 12,7% HDP a v nasledujúcom kroku bol odhadovaný deficit skutočne zvýšený na úroveň 13,8% HDP o ktorom hovorí Rafaj. Ani to však nebolo všetko a eurostat nakoniec deficit Grécko v roku 2009 upravil na úroveň vyše 15%.
Nárast z prvotného odhadu 3% na vyše 12% sa dá vysvetliť domácou politickou situáciou, keď sa strana Nová Demokracia snažila zakryť výšku skutočného deficitu pred voľbami a povolebná úprava výšky dlhu bola skutočným šokom pre medzinárodné spoločenstvo. Avšak v čase, keď bol deficit zvýšený z úrovne 12,7% už situácia bola monitorovaná a analytici tieto čísla očakávali.
Výrok Rafaela Rafaja nemôžme hodnotiť ako pravdivý, pretože ním uvedený kontext klamstva sa nevzťahuje na situáciu uvedených čísel (z 12,7 na 13,8), ale len na predošlé údaje. Je pravda, že Grécko klamalo v minulosti. Avšak úpravu deficitu z 12,7% na 13,8% nie je možné označiť za opätovné zámerné Grécke pochybenie, či klamstvo, ale o štandardnú aproximáciu, ktorá je normálnym javom pri používaní metodiky ESA 95 na výpočet verejného deficitu.

Tlačový a informačný odbor vlády SR informoval prostredníctvom webu premierka.sk:
 
"Vo štvrtok 15. júla 2010 o 10.00 h sa na Úrade vlády SR uskutoční mimoriadna schôdza vlády SR.
Materiály:

Návrh schválenia majetkovej účasti Slovenskej republiky v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji a návrh na uzavretie Rámcovej zmluvy o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji

Vyššie uvedená stránka obsahuje viac ako 34-minútový videozáznam z rokovania vlády, prostredníctvom ktorého prezentujú verejnosti výsledky Predsedníčka vlády Iveta Radičová a Podpredseda vlády a Minister financií Ivan Mikloš (SDKU-DS).
Slová Ivana Mikloša v 9.min. 30. s. až 10. min. 30. s. potvrdzujú pravdivosť výroku Daniela Krajcera.

V súvislostí s rokovaním vláda vydala tiež nasledovné oficiálne vyhlásenie:

Vyhlásenie vlády Slovenskej republiky

 

Slovenská vláda schváli reálne využívanie EFSF na pomoc konkrétnej krajine s finančnými problémami len v prípade, ak:

 

A.      Európska únia schváli podstatné posilnenie Paktu stability a rastu, vrátane pravidiel  jeho implementácie a vymáhateľnosti, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku.

B.      Európska komisia aj Európska centrálna banka jasne preukážu, že dotknutá krajina spravila všetko, čo bolo v jej vlastných silách na zabezpečenie schopnosti refinancovať sa riadne na finančnom trhu.

C.      Bude návratná finančná výpomoc krajinám v problémoch poskytnutá v súlade s politikou a podmienkami Medzinárodného menového fondu.

Slovenská vláda nepodporí predĺženie trojročného obdobia, na ktoré je EFSF schválený.

HDP SR za rok 2010, ako uvádza eurostat, je vo výške 65,9 mld. eur. Členské štáty eurozóny uzavreli dohodu, že euroval (EFSF) sa navýši na úroveň 780 mld. eur. (v súčasnosti prebiehajú schvaľovania národnými parlamentami, pozn.). V danej rámcovej dohode je upravené, že Slovensko preberá záruky vo výške 7,727 mld. eur.(EFSF.pdf, str. 39). Danú sumu by SR musela zaplatiť v prípade, ak by sa mal vyčerpať celý euroval, tzn. celých 780 mld. eur.
Čiže SR ručí do výšky 7,727 mld. eur, pričom 12% z nášho HDP za rok 2010 predstavuje sumu 7,908 mld. eur.

HDP Luxemburska za rok 2010, ako uvádza eurostat, je 41,6 mld. eur. Ako sa uvádza v upravenej rámcovej dohode EFSF (.pdf), výška záruk Luxemburska je 1,946 mld. eur. Tzn., že výška záruk Luxemburska v EFSF je necelých 5%.

Dané čísla, ktoré spomína D. Krajcer sa nám nepodarilo nájsť na žiadnych oficiálnych stránkach. Napriek tomu sme sa ich pokúsili preveriť na základe oficiálne dostupných údajov. Po navýšení eurovalu (.pdf, str. 39) bude SR ručiť vo výške 7727,57 mil. eur. Počet obyvateľov k 30. júnu 2011, podľa Štatistického úradu SR, je 5440078. Ak vydelíme tieto dve čísla získame: 7727570000/5440078 = 1420,49. Tzn., že výška, ktorou ručí každý občan je vo výške 1420,49 eur.

Priemerný mesačný fond pracovného času je 169hod. Zároveň priemerná mesačná mzda zamestnanca za rok 2010 je 769 eur. Ak vydelíme 769/169 = 4,55 eur/hod. Tzn. priemerná hodinová mzda je vo výške 4,55eur/hod.

D.Krajcer tvrdí, že po navýšení eurovalu bude musieť každý občan odrobiť 300 hodín. Takže 4,55x300 =  1365eur. Tzn., že občania budú musieť odrobiť dokonca trošku viac a to 312 hodín. Čiže vyjadrenie D. Krajcera môžeme považovať za správne.

Počet obyvateľov Francúzska je 65 073 482. Príspevok Francúzska je 158 487 000 000 eur. Každý Francúz tak prispieva vo výške 2 435 eur. Priemerná mzda vo francúzsku bola 2 736 eur. Francúzsky mesačný pracovný fond je 154 hodín. Priemerná hodinová mzda je 17,76 eur. Priemerný Francúz tak musí odpracovať probližne 140 hodín.

Preverovanie ostatných krajín eurozóny sme pre časovú náročnosť nerobili. Preto hodnotíme len prvú časť výroku a pre prirovnanie uvádzame príklad Francúzska, ktorý demonštruje rozdiel počtu odpracovaných hodín na splatenie záruky krajín v ESFS.

Opäť však upozorňujeme, že dané informácie sa nám nepodarilo overiť cez žiadne oficiálne inštitúcie, preto robíme vlastné výpočty na základe údajov zverejnených Štatistickým úradom SR.

V súčasnosti záruky SR v eurovale (.pdf, str. 30) predstavujú 4371,54 mil. eur. Počet obyvateľov k 30, júnu 2011 je 5440078. Ak vydelíme dané čísla 4371540000/5440078 = 803,6 eur. (Priemerná súma, ktorou sa každý občan SR skladá na záruky SR v eurovale).
Keďže priemerný fond pracovného času je 169 hod a priemerná mesačná mzda je 769 eur, tak 769/169 = 4,55 eur/hod. Ak toto číslo vynásobýme 169, ktoré spomína D. Krajcer, vyjde nám opäť priemerná mzda, t.j. 769 eur. Ale keďže vidíme, že každý občan ručí vo výške 803,6 eur, tak opäť nám vychádza, že každý občan musí odpracovať 176,6 hodiny.

Dané rozdiely vo výpočtoch medzi nami a tými, ktoré uvádza D. Krajcer môžu byť spôsobené zaokrúhľovaním alebo iným počtom priemerného fondu pracovného času.

Počet obyvateľov Francúzska je 65 073 482. Príspevok Francúzska je 158 487 000 000 eur. Každý Francúz tak prispieva vo výške 2 435 eur. Priemerná mzda vo francúzsku bola v roku 2009 2 736 eur. Francúzsky mesačný pracovný fond je 154 hodín. Priemerná hodinová mzda je 17,76 eur. Priemerný Francúz tak musí odpracovať probližne 140 hodín. V prípade Francúzska platí, že takto vypočítaný pomer je aj po navýšení nižší než súčasný príspevok Slovenska.

Pre zložitosť výpočtov sme opäť nepreverovali ostatné krajiny eurozóny. Čiže hodnotíme len prvú časť výroku D. Krajcera a ilustračne uvádzame pomer ku Francúzsku.

Spravy.pravda.sk :

"Merkelová: Záchranný balík iba kúpil eurozóne čas"(ČTK | 16. mája 2010 )
"Nič iné sme neurobili, než sme si kúpili čas, aby sme odstránili rozdiely v konkurencieschopnosti a rozpočtových deficitoch jednotlivých krajín eurozóny," povedala Merkelová. "Ak budeme ten problém ignorovať, potom tú situáciu neupokojíme," dodala.

Merkelová to uviedla v súvislosti s obhajobou prijatého eurovalu, ktorý je súčasťou riešenia problému, nepostačujúcou podmienkou riešenia. Merkelovej výrok sa tak nedá použiť v kontexte s odporom voči eurovalu, ako sa to snaží spraviť Rafaj. Pokiaľ ide o kanclérku Merkelovú, SNS je v odpore voči eurovalu osamotená.

V prvom rade je potrebné povedať, že ak sme do rozpočtu EU prispeli 6 miliárd EUR a vyčerpali zatiaľ 2,3 miliardy, tak rozdiel je 3,7 miliárd a nie 2,7 ako nesprávne uvádza Rafael Rafaj.

V rozpočtovom období EU 2007 - 2013 Slovensko malo prispieť do rozpočtu EU podľa prepočtov organizácie Open Europe 3,5 miliardami a získať malo 14 miliárd. 
Podľa materiálov Európskej Komisie sme v prvých troch rokoch do rozpočtu EU zaplatili 1,54 milárd, z rozpočtu EU sme získali 3,51 miliárd. V roku 2010 sme do rozpočtu EU prispeli čiastkou 0,5 miliardy EUR a z rozpočtu sme získali 1,9 miliárd. Žiadne z týchto čísel sa nezhoduje s tým, čo hovorí Rafael Rafaj, že by sme mali byť v mínuse.

V prípade ak ale nechceme chápať pridelené prostriedky rovno ako prijaté a rozlišujeme tak medzi skutočným čerpaním fondov a možným čerpaním, tak v súčasnosti čerpáme 22,52% z celkových 11,5 mld. eur viazaných v eurofondoch, t.j. 2,58 mld. eur. Do sumy nie su prirátané prostriedky, ktoré sme z únie získali mimo fondov.

Príjem je tak stále vyšší takmer o pol miliardy oproti sume, ktorú sme do roku 2011 dali do európskeho rozpočtu (2,04 mld. eur.)

Tzv. distribučný kľúč, teda spôsob prispievania do eurovalu jednotlivými krajinami, bol skutočne zmenený, a to v marci 2011. Rafaj cituje správne ministra financií Ivana Mikloša, ktorý odhaduje, že Slovensko ušetrí touto zmenou približne 1,17 miliardy EUR.

Daniel Krajcer nešpecifikoval ako by sa takáto disciplinovanosť mala merať. Aj vzhľadom na to, že programové vyhlásenie vlády je formulovane vágne sa domnievame, že takéto hodnotenie sa nedá spraviť. Zároveň neexistujé žiadny renomovaný zdroj, ktorý by takéto hodnotenie pravidelne robil o ktorého výsledky by sa dalo pri takomto hodnotení oprieť.

Výrok nehodnotíme. Nejedná sa tak podľa nášho názoru o fakt, ale o Krajcerov dojem.