Ivan Mikloš vs Ján Počiatek
O 5 minút 12, Moderátor: Marta Jančkárová , videozáznam relácie
19
Jun
Jun
Kto nestihol diskusiu súčasného a bývalého ministra financií v sobotu na TA3, mohol si ju bez toho, aby o niečo prišiel, pozrieť v nedeľu na STV. Argumentácia oboch strán sa presadenia niektorých zmien na začiatku roka a začiatku ich efektov (rast inflácie) obohatila len minimálne. Nech už má byť reč o čomkoľvek, určite sa dostane aj na zadĺženie, zdražovanie, zisky bánk alebo nezamestnanosť.
Všetci politici
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
Ten, ten nárast cien v iných krajinách bude o pol, 1,5 až 0,7 % nižší, pretože v tých, ktoré nemuseli prijímať podobné, podobné opatrenia...
Ivan Mikloš
Pravda (skryť odôvodnenie)
Od januára 2011sa zvýšila DPH okrem Slovenska aj v Lotyšsku (z 21 % na 22 %), v Poľsku (z 22 % na 23 %),
v Portugalsku (z 21 % na 23 %) a v Británii (zo 17,5 % na 20 %).
Vo všetkých týchto krajinách okrem Portugalska bola májová medziročná inflácia podobná tej našej. Dá sa tak povedať že tam, kde sa prijalo podobné opatrenie, tak bola tiež vyššia inflácia (čo ale nehovorí nič o kauzalite).
v Portugalsku (z 21 % na 23 %) a v Británii (zo 17,5 % na 20 %).
Vo všetkých týchto krajinách okrem Portugalska bola májová medziročná inflácia podobná tej našej. Dá sa tak povedať že tam, kde sa prijalo podobné opatrenie, tak bola tiež vyššia inflácia (čo ale nehovorí nič o kauzalite).
... keď sa ukazujú tieto štatistické údaje, kde už je nespochybniteľné, že za prvý kvartál roku 2011 klesli reálne mzdy o 0,4 % a pravdou je, že v histórii boli obdobia s vyššou infláciou, ale taktiež počas celej vlády Roberta Fica reálne mzdy stúpali.
Ján Počiatek
Pravda (skryť odôvodnenie)
Výrok týkajúci sa rastu reálnej mzdy v období vlády R.Fica sme už overovali ( V politike 18.jún 2011).
(Zdroje: inflácia, reálne mzdy 2006-2009, reálna mzda 2010)
| Slovensko | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 |
| inflácia | 4,3 | 1,9 | 3,9 | 0,9 | 0,7 |
| rast reálnych miezd | 3,3 | 4,3 | 3,3 | 1,4 | 2,2 |
... museli to robiť v Litve, museli to robiť v ďalších krajinách, kde museli znižovať dôchodky o 10 až 15 %. Kde museli znižovať mzdy, znižovať vo verejnom sektore o 20 %. V Rumunsku.
Ivan Mikloš
Pravda (skryť odôvodnenie)
Zmrazenie platov vo verejnom sektore oznámilo napríklad Slovinsko, kde majú platy zamestnancov zostať zmrazené, kým nedosiahne 3 % ekonomický rast. Podobne platy zmrazila napríklad aj Veľká Británia. Vo viacerých štátoch EÚ došlo dokonca k znižovaniu platov verejných zamestnancov (Grécko, Írsko, Portugalsko, Litva, Maďarsko).
V Rumunsku prebehlo v roku 2010 znižovanie platov štátnych zamestnancov vo výške až 25%, plánované znižovanie dôchodkov o 15% bolo zastavené najvyšším súdom ako nezákonné. Takisto prepustilo cca 50 tisíc úradníkov (SITA) a znížilo dôchodky bývalým členom armády a polície (SITA).
Lotyšsko v roku 2009 prijalo opatrenia, ktoré viedli k zníženiu dôchodkov o cca 10% a o 70% pre tých, ktorí odišli do predčasného dôchodku. Príjmy štátnych zamestnancov boli znížené o 25% (Deutsche Welle).
V Rumunsku prebehlo v roku 2010 znižovanie platov štátnych zamestnancov vo výške až 25%, plánované znižovanie dôchodkov o 15% bolo zastavené najvyšším súdom ako nezákonné. Takisto prepustilo cca 50 tisíc úradníkov (SITA) a znížilo dôchodky bývalým členom armády a polície (SITA).
Lotyšsko v roku 2009 prijalo opatrenia, ktoré viedli k zníženiu dôchodkov o cca 10% a o 70% pre tých, ktorí odišli do predčasného dôchodku. Príjmy štátnych zamestnancov boli znížené o 25% (Deutsche Welle).
... a navyše, keď sa bavíme o tom, že súčasná vláda teda niečo šetrila, tak sa treba pozrieť na tie výdavky. Celkové výdavky štátneho rozpočtu k prvému šiesty boli 6,3 miliardy, minulý rok 6,3 miliardy, čiže takmer žiadny rozdiel ...
Ján Počiatek
Pravda (skryť odôvodnenie)
... a keď už aj bude hovoriť o tom, že treba odpočítať údržbu dlhu, európske peniaze alebo Sociálnu poisťovňu, treba sa pozrieť, kde v skutočnosti šetrili. Aj vám môžem vymenovať presne v ktorých sektoroch. Máme tu najmä zdravotníctvo, bývanie a výstavba, podpora cestovného ruchu, vysoké školstvo, veda a výskum, množstvo športov, množstvo ďalších a ďalších kde šetrili, ale nesprávnym spôsobom.
Ján Počiatek
Zavádzanie (skryť odôvodnenie)
Z informácií o štátnom rozpočte na rok 2011 (.pdf) vyplýva:1) verejné zdroje aj výdavky štátneho rozpočtu v zdravotníctve klesli (str. 45-46)2) zdroje na rozvoj bývania takisto klesli (str. 38)3) podpora cestovného ruchu sa zvýšila (str. 39)3) výdavky na verejné vysoké školstvo sa mierne zvýšili (str. 43), ale v roku 2012 majú opäť klesnúť4) výdavky na vedu a výskum sa zvýšili (str. 43), ale v roku 2012 sa majú výrazne znížiť5) výdavky na šport v roku 2011 klesli (str. 44) z dôvodu ukončenia financovania výstavby reprezentačného futbalového štadióna a zimného štadióna O. Nepelu.
... čo sme schválili pre ochranu slabších, zvýšili sme rodičovský príspevok zo 164 na 190 eur.
Ivan Mikloš
Zavádzanie (skryť odôvodnenie)
S účinnosťou od 1. januára 2011 zákon č. 513/2010 Z.z. zavádza jednotnú sumu rodičovského príspevku na 190,1 eur. Do tejto zmeny bola výška rodičovského príspevku 164,22 eur a 256 eur. Spolu so zvýšením tak šlo aj o zníženie.
Pán Počiatek tu neustále poukazuje na to, že za nich v prvom kvartáli roku 2010 bol vyšší rast ako je teraz, no len treba povedať, že ten rast sa vždy porovnáva oproti predchádzajúcemu obdobiu minulého, tomu istému obdobiu predchádzajúceho roka a teda prvý kvartál 2010 bol oproti krízovému prepadu ekonomiky na Slovensku a až v roku 2011 dosiahla ekonomika stav v roku 2009 ...
Ivan Mikloš
Pravda (skryť odôvodnenie)
Podľa Štatistického úradu bolo HDP v prvom kvartáli 2011 v bežných cenách 15 832,8 mil. eur.
V prvom kvartáli 2010 to bolo 15 148,5 mil. eur.
Pre prvý kvartál 2009 to je 14 655,9 mil. eur.
HDP sa zvýšilo v roku 2010 o v prvom kvartáli oproti prvému kvartálu 2009 o 492,6 mil. eur.
V roku 2011 sa oproti prvému kvartálu 2010 zvýšilo o 684,3 mil. eur.
V prvom kvartáli 2010 to bolo 15 148,5 mil. eur.
Pre prvý kvartál 2009 to je 14 655,9 mil. eur.
HDP sa zvýšilo v roku 2010 o v prvom kvartáli oproti prvému kvartálu 2009 o 492,6 mil. eur.
V roku 2011 sa oproti prvému kvartálu 2010 zvýšilo o 684,3 mil. eur.
Napríklad, keď spomínate zdravotníctvo, tak do zdravotníctva v tomto roku je nárast verejných zdrojov aj keď nie je vysoký, ale je nárast, ...
Ivan Mikloš
Pravda (skryť odôvodnenie)
V tomto roku (2011) dostane ministerstvo zdravotníctva zo štátneho rozpočtu 15 451 058 eur (.pdf). V minulom roku to bolo 14 941 816 eur (.pdf).
... pričom, ale problém napríklad zdravotníctva je v tom, že za vašej vlády rástol omnoho viac objem peňazí, ktoré šli do zdravotníctva, zároveň ale aj miera plytvania, rozkrádania, neefektívneho využívania zdrojov aj v zdravotníctve bola taká veľká, že napriek nárastu zdrojov, napriek nárastu zdrojov klesala spokojnosť pacientov, klesala spokojnosť lekárov, zhoršilo sa zdravotníctvo, takže čo sa týka, ak dovolíte, ak dovolíte, ak dovolíte dopoviem.
Ivan Mikloš
Zavádzanie (skryť odôvodnenie)
Výdavky štátneho rozpočtu pre kapitolu ministerstva zdravotníctva:
2007 (keďže až rozpočet na tento rok pripravovala vláda R. Fica): 298 972 000 SVK (9 924 052 €)2008: 336 570 000 SVK (11 172 077€) (+ zdroje z rozpočtu EÚ)2009: 12 893 313 € (+ zdroje z rozpočtu EÚ)2010: 14 941 816 € (+ zdroje z rozpočtu EÚ).
Na sledovanie "kvality" zdravotníctva nám môže slúžiť napríklad Euro Health Consumer Index, podľa ktorého sa hodnoty Slovenska v rokoch 2007 (.pdf), 2008 (.pdf) a 2009 (.pdf) zvyšovali (iná vec je postavenie v rebríčkú v porovnaní s inými európskymi krajinami).
2007 (keďže až rozpočet na tento rok pripravovala vláda R. Fica): 298 972 000 SVK (9 924 052 €)2008: 336 570 000 SVK (11 172 077€) (+ zdroje z rozpočtu EÚ)2009: 12 893 313 € (+ zdroje z rozpočtu EÚ)2010: 14 941 816 € (+ zdroje z rozpočtu EÚ).
Na sledovanie "kvality" zdravotníctva nám môže slúžiť napríklad Euro Health Consumer Index, podľa ktorého sa hodnoty Slovenska v rokoch 2007 (.pdf), 2008 (.pdf) a 2009 (.pdf) zvyšovali (iná vec je postavenie v rebríčkú v porovnaní s inými európskymi krajinami).
Ja sa samozrejme nesmierne teším, že práce pribúda, ale je to spôsobené najmä tým, že sa opäť oživil zahraničný dopyt po výrobkoch, ktoré sa u nás produkujú, to je nespochybniteľné ...
Ján Počiatek
Pravda (skryť odôvodnenie)
V dokumente Program stability (.pdf) sa píše nasledovné:
Oživenie dopytu v zahraničí, ktoré sa očakáva v nasledujúcich rokoch, bude mať výrazný vplyv na vonkajšiu bilanciu Slovenska. Reálny rast exportu by mal v roku 2011 dosiahnuť 8,1 % a v ďalších rokoch by mal postupne mierne zrýchľovať v súlade s vývojom rastu HDP najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska. Prognóza exportu zároveň zohľadňuje aj nové plánované investície v automobilovom a elektrotechnickom priemysle (VW Up, AU Optronics). Pre slabší domáci dopyt bude rast importu zaostávať za rastom exportu, čo sa prejaví v zvyšovaní prebytku obchodnej bilancie. V roku 2011 by mal import rásť o 5,7 %, v ďalších rokoch by mal, podobne ako export, zrýchľovať. Obchodná bilancia tak dosiahne v roku 2011 prebytok na úrovni 0,8 % HDP, a ten by sa mal v nasledujúcich rokoch ďalej zväčšovať. Prebytok obchodnej bilancie však bude kompenzovaný deficitom bilancie sluţieb a výnosov, preto deficit platobnej bilancie dosiahne v roku 2011 2,2 % HDP. Postupné uzatváranie salda bilancie služieb však zapríčiní znižovanie deficitu platobnej bilancie.
Podľa analytika UniCredit Bank "zverejnené čísla o štruktúre rastu potvrdili naše očakávania, keď zahraničný dopyt prispel k rastu 3,5 p.b., kým príspevok domáceho dopytu k rastu bol nulový (domáci dopyt medziročne poklesol o 0,2%). Rast exportov o 15,8% prevýšil rast dovozov, ktorý bol 11,3% medziročne. V rámci domáceho dopytu rástla tvorba hrubého kapitálu (o 2,2% medziročne) kým spotreba domácností bola nižšia o 0,1% a spotreba verejnej správy o 2,5%. Potvrdzujú sa tak naše prognózy, že motorom rastu tohto roku bude najmä zahraničný dopyt, kým jedinou významnou pro-rastovou zložkou domáceho dopytu budú investície a tvorba zásob."
Podobné tvrdí i Národná banka: "Hlavným zdrojom ekonomického rastu by mal byť v roku 2011 aj naďalej čistý export," uviedol v utorok guvernér NBS Jozef Makúch s tým, že domáci dopyt by mal k rastu ekonomiky prispievať len minimálne. Ako jediný negatívny faktor na rast ekonomiky by mala podľa guvernéra pôsobiť spotreba verejnej správy, a to v dôsledku vládnych konsolidačných opatrení."
Podrobnejšie informácie si môžete prečítať napríklad aj v správe Slovenskej sporiteľne.
Oživenie dopytu v zahraničí, ktoré sa očakáva v nasledujúcich rokoch, bude mať výrazný vplyv na vonkajšiu bilanciu Slovenska. Reálny rast exportu by mal v roku 2011 dosiahnuť 8,1 % a v ďalších rokoch by mal postupne mierne zrýchľovať v súlade s vývojom rastu HDP najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska. Prognóza exportu zároveň zohľadňuje aj nové plánované investície v automobilovom a elektrotechnickom priemysle (VW Up, AU Optronics). Pre slabší domáci dopyt bude rast importu zaostávať za rastom exportu, čo sa prejaví v zvyšovaní prebytku obchodnej bilancie. V roku 2011 by mal import rásť o 5,7 %, v ďalších rokoch by mal, podobne ako export, zrýchľovať. Obchodná bilancia tak dosiahne v roku 2011 prebytok na úrovni 0,8 % HDP, a ten by sa mal v nasledujúcich rokoch ďalej zväčšovať. Prebytok obchodnej bilancie však bude kompenzovaný deficitom bilancie sluţieb a výnosov, preto deficit platobnej bilancie dosiahne v roku 2011 2,2 % HDP. Postupné uzatváranie salda bilancie služieb však zapríčiní znižovanie deficitu platobnej bilancie.
Podľa analytika UniCredit Bank "zverejnené čísla o štruktúre rastu potvrdili naše očakávania, keď zahraničný dopyt prispel k rastu 3,5 p.b., kým príspevok domáceho dopytu k rastu bol nulový (domáci dopyt medziročne poklesol o 0,2%). Rast exportov o 15,8% prevýšil rast dovozov, ktorý bol 11,3% medziročne. V rámci domáceho dopytu rástla tvorba hrubého kapitálu (o 2,2% medziročne) kým spotreba domácností bola nižšia o 0,1% a spotreba verejnej správy o 2,5%. Potvrdzujú sa tak naše prognózy, že motorom rastu tohto roku bude najmä zahraničný dopyt, kým jedinou významnou pro-rastovou zložkou domáceho dopytu budú investície a tvorba zásob."
Podobné tvrdí i Národná banka: "Hlavným zdrojom ekonomického rastu by mal byť v roku 2011 aj naďalej čistý export," uviedol v utorok guvernér NBS Jozef Makúch s tým, že domáci dopyt by mal k rastu ekonomiky prispievať len minimálne. Ako jediný negatívny faktor na rast ekonomiky by mala podľa guvernéra pôsobiť spotreba verejnej správy, a to v dôsledku vládnych konsolidačných opatrení."
Podrobnejšie informácie si môžete prečítať napríklad aj v správe Slovenskej sporiteľne.
... ja som si pozeral hodnotenie Európskej komisie k programu stability a samotná komisia má pochybnosti o tom, že ako to s tou konsolidáciu verejných financií bude odhadujú iné deficity v budúcich rokoch a taktiež odhadujú aj iný dlh ...
Ján Počiatek
Pravda (skryť odôvodnenie)
Európska komisia kritizuje vo svojom hodnotení (.pdf) najmä to, že SR si stanovila krátkodobé ciele, nevidí aspoň strednodobé snahy o konsolidáciu a udržanie verejných financií. Konsolidácia ja od roku 2012 založená najmä znižovaním výdavkov, rezervy vidí EK v oblasti príjmov z daní a tiež v systéme financovania dôchodkov. Komisia sa obáva, že SR bude škrtať aj výdavky, ktoré podporujú ekonomický rast, ako je vzdelávanie a dopravná infraštruktúra.
Európska komisia (.pdf) odhaduje, že v roku 2012 sa dlh SR zvýši na takmer 46,8%. Program stability a rastu Slovenska (.pdf) prognózuje dlh na úrovni 45,3%. Rozdiel medzi týmito odhadmi je 1,5%.
Znižovanie deficitu verejných financií odhaduje SR a EK takisto rozdielne (str. 20):
Európska komisia (.pdf) odhaduje, že v roku 2012 sa dlh SR zvýši na takmer 46,8%. Program stability a rastu Slovenska (.pdf) prognózuje dlh na úrovni 45,3%. Rozdiel medzi týmito odhadmi je 1,5%.
Znižovanie deficitu verejných financií odhaduje SR a EK takisto rozdielne (str. 20):
| EK | SR | |
| 2011 | -5,1 | -4,9 |
| 2012 | -4,6 | -3,8 |
| 2013 | -3,8 | -2,9 |
... prečo sme nezavádzali daň vtedy? Pretože nebola kríza a keď vy hovoríte o predkrízových rokoch a nebol na to dôvod a dosiahli sme najnižší historický deficit v tom období.
Ján Počiatek
Pravda (skryť odôvodnenie)
Deficit verejných financií v roku nástupu vlády R.Fica - 2006, bol 3,2%. V roku 2007 Slovensko dosiahlo historicky najnižší deficit - 1,8%. V nasledujúcom období tejto vlády deficit rástol: rok 2008 - 2,1% rok 2009 - 7,9% rok 2010 - 7,8% (9.júla.2010 nastúpila nová vláda I.Radičovej)
Zdroj: NBS
Zdroj: NBS
Zhoršovalo sa neustále, veď počas tých 4 rokov sa neustále zhoršovalo podnikateľské prostredie.
Ivan Mikloš
Pravda (skryť odôvodnenie)
Podnikateľská aliancia Slovenska zverejňuje vývoj IPP (index podnikateľského prostredia). Vývoj IPP v rokoch 2006 - 2010 bol nasledovný:
2006 (4. kvartál): 125,41
2007 (1. kvartál): 124,4
2007 (4. kvartál): 120,9
2008 (1. kvartál): 120,0
2008 (4. kvartál): 113,3
2009 (1. kvartál): 109,5
2009 (4. kvartál): 97,4
2010 (1. kvartál): 94,02010 (4. kvartál): 91,5
2011 (1. kvartál): 90,9
2006 (4. kvartál): 125,41
2007 (1. kvartál): 124,4
2007 (4. kvartál): 120,9
2008 (1. kvartál): 120,0
2008 (4. kvartál): 113,3
2009 (1. kvartál): 109,5
2009 (4. kvartál): 97,4
2010 (1. kvartál): 94,02010 (4. kvartál): 91,5
2011 (1. kvartál): 90,9
Aj momentálne Podnikateľská aliancia Slovenska najnovšie hodnotila súčasnú vládu. Došlo k zhoršeniu podnikateľského prostredia, konštatujú oni, nie my ...
Ján Počiatek
Pravda (skryť odôvodnenie)
Alianciapas.sk : "Podnikateľské prostredie na Slovensku sa podľa podnikateľov v prvom štvrťroku 2011 opäť mierne zhoršilo. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 90,9 bodu, čo v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom predstavuje pokles o 0,69 %."
Súčasná vláda už tvrdila, že kríza je za nami, teraz sa zase opäť hlásia k tomu, že kríza stále je aj práve z dôvodov, keď sa ukazujú tieto štatistické údaje ...
Ján Počiatek
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Portál dnes.sk z 18. júna 2011:
"Premiérka SR Iveta Radičová na dnešnom rokovaní Ústrednej rady SDKÚ-DS konštatovala, že sa vláde SR za uplynulý rok podarilo zastaviť aj napriek kríze úpadok krajiny.
Nasledujúci rok bude rokom stabilizácie, prioritami vlády na najbližšie obdobie bude zamestnanosť a nové pracovné miesta, spravodlivosť a vymáhateľnosť práva, zdravá ekonomika a podpora rodín," vymenúva Radičová.
Podľa nej zmena, ktorú strana ľuďom sľubovala počas predvolebnej kampane, sa stala realitou, so zmenou však prišla aj zodpovednosť. "Prevzali sme SR v ťaživej situácii, rozsiahla kríza ešte ani zďaleka nenaberá opačný proces. Prevzali sme našu krajinu s veľkým deficitom verejných financií, s vysokou mierou nezamestnanosti, s dvoma tretinami občanov s príjmom pod 500 eur, klesala zamestnanosť, klesal počet voľných pracovných miest. Prebrali sme krajinu s rastúcim dlhom štátu," zdôraznila Radičová. Okrem dlhov však podľa nej každý rezort zdedil aj množstvo ďalších problémov."
To, že by sa súčasná vláda vyjadrovala o prekonaní krízy sa nám v mediálnych výstupoch dohľadať nepodarilo.
O pretrvávajúcej kríze hovoril Mikuláš Dzurinda napríklad 13. mája 2009. Hospodárska kríza bola aj argumentom pri predstavení plánu SDKÚ na zníženie daní na 16% z októbra 2008.
"Premiérka SR Iveta Radičová na dnešnom rokovaní Ústrednej rady SDKÚ-DS konštatovala, že sa vláde SR za uplynulý rok podarilo zastaviť aj napriek kríze úpadok krajiny.
Nasledujúci rok bude rokom stabilizácie, prioritami vlády na najbližšie obdobie bude zamestnanosť a nové pracovné miesta, spravodlivosť a vymáhateľnosť práva, zdravá ekonomika a podpora rodín," vymenúva Radičová.
Podľa nej zmena, ktorú strana ľuďom sľubovala počas predvolebnej kampane, sa stala realitou, so zmenou však prišla aj zodpovednosť. "Prevzali sme SR v ťaživej situácii, rozsiahla kríza ešte ani zďaleka nenaberá opačný proces. Prevzali sme našu krajinu s veľkým deficitom verejných financií, s vysokou mierou nezamestnanosti, s dvoma tretinami občanov s príjmom pod 500 eur, klesala zamestnanosť, klesal počet voľných pracovných miest. Prebrali sme krajinu s rastúcim dlhom štátu," zdôraznila Radičová. Okrem dlhov však podľa nej každý rezort zdedil aj množstvo ďalších problémov."
To, že by sa súčasná vláda vyjadrovala o prekonaní krízy sa nám v mediálnych výstupoch dohľadať nepodarilo.
O pretrvávajúcej kríze hovoril Mikuláš Dzurinda napríklad 13. mája 2009. Hospodárska kríza bola aj argumentom pri predstavení plánu SDKÚ na zníženie daní na 16% z októbra 2008.
To je to, čo som hovoril. V tých dokumentoch, ktoré posielajú Európskej komisii, kde tieto lacné marketingové formulácie neuspejú sa napríklad konštatuje. Pri zohľadnení skutočnosti, že stimulačné opatrenia vo výške 0,4 % HDP v roku 2009 financované prostredníctvom realokácie výdavkov rozpočtu boli primeranou reakciou na plán hospodárskej obnovy Európy a že zhoršenie fiškálnej pozície v roku 2009 vyplynulo z voľného pôsobenia automatických stabilizátorov a toto je tá holá pravda.
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Uvedený výrok je citovaný z Programu stability SR na roky 2011 až 2014 (časť I.4. Slovensko v procedúre nadmerného deficit).
My sme malá otvorená ekonomika, ktorá žije z exportu. Ten export sa (počas krízy, pozn.) prepadol.
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Analytik Volksbank Vladimír Vaňa pre TREND, 13.marca 2009 povedal:
"V januári zaznamenal slovenský export najväčší medziročný prepad v histórií Slovenskej republiky. Podľa Štatistického úradu dosiahol celkový vývoz 2,913 miliardy eur, čo znamená medziročný pokles o 29,9 percenta. Objem mesačného exportu krajiny klesol na najnižšiu úroveň od februára 2006."
"V januári zaznamenal slovenský export najväčší medziročný prepad v histórií Slovenskej republiky. Podľa Štatistického úradu dosiahol celkový vývoz 2,913 miliardy eur, čo znamená medziročný pokles o 29,9 percenta. Objem mesačného exportu krajiny klesol na najnižšiu úroveň od februára 2006."
Vplyv vládnych úsporných opatrení na infláciu celoročnú infláciu je 0,9 %, keď predpokladáme teraz po aktualizovanej prognóze, že celoročná inflácia ako ju prognózuje Národná banka Slovenska bude 4,1 %, tak je evidentné, že je to menej ako štvrtina, že ten vplyv najdôležitejší, ktorý tam je je vývoj svetových cien ropy a potravín ...
Ivan Mikloš
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Strednodobá predikcia NBS predpokladá 4,1%-nú mieru inflácie pre rok 2011. Vplyv vládnych úsporných opatrení na infláciu vo výške 0,9 % je zahrnutý v Programe stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií SR v apríli tohto roku.
"Príjmové opatrenia, ktoré tvoria 45 % fiškálneho balíčka, sa negatívne prejavia najmä na zvýšení cenovej hladiny, pričom sa predpokladá 70 % premietnutie do cien. Celkový vplyv fiškálneho balíčka na priemernú infláciu v roku 2011 na 0,9 p. b."
Program stability ale počíta s infláciou pre rok 2011 vo výške 3,5%, NBS so 4,1%. Ak je pri 3,5 percentnej inflácii 0,9 pb podiel vládneho balíka predstavuje to 25,8% z neho. Pri 4,1% inflácii je podiel vládneho balíka podľa tejto logiky 1,05% p.b..
"Príjmové opatrenia, ktoré tvoria 45 % fiškálneho balíčka, sa negatívne prejavia najmä na zvýšení cenovej hladiny, pričom sa predpokladá 70 % premietnutie do cien. Celkový vplyv fiškálneho balíčka na priemernú infláciu v roku 2011 na 0,9 p. b."
Program stability ale počíta s infláciou pre rok 2011 vo výške 3,5%, NBS so 4,1%. Ak je pri 3,5 percentnej inflácii 0,9 pb podiel vládneho balíka predstavuje to 25,8% z neho. Pri 4,1% inflácii je podiel vládneho balíka podľa tejto logiky 1,05% p.b..
... ale napríklad v roku 2008 bola inflácia vyššia, celoročná inflácia bola 4,6 %, vládol práve pán Fico a netvrdil, že to je dramatické.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Inflácia bola v roku 2008 4.6%.
Ohľadom postoja expremiéra k nej eTrend 18.augusta 2008 napísal:
Premiér pre Finacial Times vyhlásil, že súčasný 4,6-percentný rast cien sa na budúci rok zvýši o zhruba 0,4 percentuálneho bodu. Dôvodom má byť zaokrúhľovanie, ktoré je typické pre zmenu meny. „V roku 2006 veľa politikov a veľa analytikov verilo, že moja vláda je zlá pre krajinu, pre ekonómiu, pre všetko. Faktom ale zostáva, že v roku 2008 zaznamenávame najväčší ekonomický rast v Európskej únii, máme infláciu pod kontrolou. Zavedenie eura je ďalším úspechom vlády,“ povedal R.Fico.
aktualne.sk, 28. septembra 2008:
Predseda vlády vidí dve oblasti, ktoré sú hlavnou príčinou rastúcej inflácie rasť cien potravín a cien energií. Nárast cien potravín je podľa Fica globálny jav.
"Čo sa týka energií chcem podčiarknuť, aké enormné úsilie vyvíja vláda na udržanie cien plynu a energií. Nedovolíme nárast cien energii," vyhlásil premiér. "Slovenská republika si môže, čo sa týka inflácie veriť. Slovensko sa bude z hľadiska inflácie pohybovať na úrovni priemeru Európskej únie," vyhlásil premiér Fico v diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť.
Ohľadom postoja expremiéra k nej eTrend 18.augusta 2008 napísal:
Premiér pre Finacial Times vyhlásil, že súčasný 4,6-percentný rast cien sa na budúci rok zvýši o zhruba 0,4 percentuálneho bodu. Dôvodom má byť zaokrúhľovanie, ktoré je typické pre zmenu meny. „V roku 2006 veľa politikov a veľa analytikov verilo, že moja vláda je zlá pre krajinu, pre ekonómiu, pre všetko. Faktom ale zostáva, že v roku 2008 zaznamenávame najväčší ekonomický rast v Európskej únii, máme infláciu pod kontrolou. Zavedenie eura je ďalším úspechom vlády,“ povedal R.Fico.
aktualne.sk, 28. septembra 2008:
Predseda vlády vidí dve oblasti, ktoré sú hlavnou príčinou rastúcej inflácie rasť cien potravín a cien energií. Nárast cien potravín je podľa Fica globálny jav.
"Čo sa týka energií chcem podčiarknuť, aké enormné úsilie vyvíja vláda na udržanie cien plynu a energií. Nedovolíme nárast cien energii," vyhlásil premiér. "Slovenská republika si môže, čo sa týka inflácie veriť. Slovensko sa bude z hľadiska inflácie pohybovať na úrovni priemeru Európskej únie," vyhlásil premiér Fico v diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť.
Problémom je, že tá inflácia, o ktorej sa tu bavíme aj ten dopad toho balíčka bol kvantifikovaný na základe nejakých predpokladov. Vtedy predpokladalo ministerstvo financií, že inflácia bude iba 3,5 %, čiže tie výpočty bude treba prepočítať a ten dopad toho balíčka samotného môže byť ešte väčší ako pôvodne rátalo ministerstvo financií, ale nespochybniteľne tam vplyv je.
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Prognóza MF SR zo septembra 2010 odhadovala mieru inflácie CPI v roku 2011 na úrovni 3,7%. Harmonizovaná miera inflácie (HICP) mala dosiahnuť úroveň 3,5%. Prognóza z februára 2011 vychádza z rovnakej hodnoty inflácie podľa CPI.Fiškálne vládne opatrenia, ktoré rátajú z 0,9-percentným dopadom, vychádzajú z údajov odhadovanej výšky inflácie 3,5%. Aktuálna miera inflácie podľa posledných údajov Eurostat-u dosiahla v máji 2011 úroveň 4,2% (HICP).
Keď si pozrieme aj vláda teraz sa chváli, že vymanila Slovensko z krízy a že naštartovala rast. Rast za prvý kvartál roku 2010 bol 4,7 %, rast za prvý kvartál roku 2011 je 3,5 %, čiže nespochybniteľne došlo k spomaleniu hospodárskeho rastu ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
... dokonca harmonizovaná inflácia v máji už bola 4,2 % a tiež nie je úplne pravda, že sme len tak malinko vychýlení. Priemerná inflácia medziročná v eurozóne bola 2,7 %, čiže aj na medzimesačnej báze tá naša inflácia je vyššia ako inde ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Šetrili sme, šetrili sme pán Počiatek predovšetkým tam, že napríklad sme osemnásobne znížili cenu za servisy áut na ministerstve financií oproti vašim ...
Ivan Mikloš
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Na webstránke Ministerstva financií sme našli informácie o cene za servis vozidiel z roku 2009, ktorá bola 5 775 741, 88 eur. Vo februári 2011 bola zrealizovaná nová elektornická aukcia na výber poskytovateľa servisu motorových vozidiel ministerstva, avšak sumu, za ktorú napokon MF nakúpi túto službu, sa nám z nezávsilého zdroja (oficiálna zmluva, médiá a pod.) nepodarilo zistiť.
... ale po tom plytvaní, tom rozhadzovaní a tom rozkrádaní, ktoré tu bolo, o ktorom váš koaličný partner pán Mečiar povedal, že za Fica sa kradlo dokonca viac ako zaňho, on to povedal, tak asi vie o čom hovorí ...
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
TASR z 3. marca 2011:
"Najväčšia korupcia, aká kedy bola na Slovensku, bola za vlády Roberta Fica, tvrdí v rozhovore pre denník MF Dnes predseda HZDS Vladimír Mečiar."
"Najväčšia korupcia, aká kedy bola na Slovensku, bola za vlády Roberta Fica, tvrdí v rozhovore pre denník MF Dnes predseda HZDS Vladimír Mečiar."
Zvýšili sme príspevok na starostlivosť o dieťa ...
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Stránka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny informuje:
"S účinnosťou od 1. januára 2011 sa zvyšuje maximálna suma príspevku na starostlivosť o dieťa, a to zo sumy 164,22 eur na sumu 230 eur mesačne. Rodič dieťaťa do troch rokov veku alebo šesť rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom si bude môcť vybrať, či bude poberať popri zárobkovej činnosti rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Naďalej sa ponecháva poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa v sume 41,10 eur mesačne bez preukazovania výdavkov v tom prípade, ak starostlivosť o dieťa zabezpečí dospelá fyzická osoba bez živnostenského oprávnenia alebo zárobkovo činný rodič."
"S účinnosťou od 1. januára 2011 sa zvyšuje maximálna suma príspevku na starostlivosť o dieťa, a to zo sumy 164,22 eur na sumu 230 eur mesačne. Rodič dieťaťa do troch rokov veku alebo šesť rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom si bude môcť vybrať, či bude poberať popri zárobkovej činnosti rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Naďalej sa ponecháva poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa v sume 41,10 eur mesačne bez preukazovania výdavkov v tom prípade, ak starostlivosť o dieťa zabezpečí dospelá fyzická osoba bez živnostenského oprávnenia alebo zárobkovo činný rodič."
... predĺžili sme materskú a zvýšili sme ju.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Rodinka.sk: "od 1. januára 2011 sa zvyšuje suma materskej, ktorá bola doteraz vypočítavaná ako 55% vymeriavacieho základu. Zmena prináša zvýšenie na 60%.Doba poberania materskej sa aj predlžuje. Do konca roku matka poberala materskú 28 týždňov. Od nového roku sa táto doba predlžuje na 34 týždňov."
Prijali sme opatrenia na ochranu pred príliš vysokými nákladmi na lieky pre chudobných.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Napríklad Slovenský rozhlas 4. február 2011 informoval:
Novela zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú po prezidentovom vete opätovne schválil parlament, zavádza aj limity na doplatky za lieky pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých. Od 1. apríla, keď novela zákona nadobudne účinnosť, zaplatia dôchodcovia štvrťročne za lieky maximálne 45 a zdravotne ťažko postihnutí 30 eur. Do tohto limitu sa započíta doplatok ceny najlacnejšieho lieku v konkrétnej kategórii liečiv.
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik hovoril o praktickom fungovaní zákona ešte pri prvom predstavení zmeny takto: „Bude to znamenať, ak napr. zaplatia za liek doplatok 10 eur a najlacnejší liek z tej skupiny bude napr. 6 eur, tak sa im budú započítavať do toho 4 eurá. Zdravotná poisťovňa uhradí poistencovi čiastku, o ktorú bol limit spoluúčasti prekročený, do 90 dní po skončení kalendárneho štvrťroka.“
Novela zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú po prezidentovom vete opätovne schválil parlament, zavádza aj limity na doplatky za lieky pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých. Od 1. apríla, keď novela zákona nadobudne účinnosť, zaplatia dôchodcovia štvrťročne za lieky maximálne 45 a zdravotne ťažko postihnutí 30 eur. Do tohto limitu sa započíta doplatok ceny najlacnejšieho lieku v konkrétnej kategórii liečiv.
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik hovoril o praktickom fungovaní zákona ešte pri prvom predstavení zmeny takto: „Bude to znamenať, ak napr. zaplatia za liek doplatok 10 eur a najlacnejší liek z tej skupiny bude napr. 6 eur, tak sa im budú započítavať do toho 4 eurá. Zdravotná poisťovňa uhradí poistencovi čiastku, o ktorú bol limit spoluúčasti prekročený, do 90 dní po skončení kalendárneho štvrťroka.“
Zlepšili sme podmienky poskytovania hypotekárnych úverov ...
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Portál banky.sk z 18. februára 2011:
"V záujme zlepšenia podmienok poskytovania hypotekárnych úverov navrhla Slovenská banková asociácia v pripomienkach k materiálu týkajúceho sa systému financovania podpory bývania zriadiť pracovnú skupinu zo zástupcov rezortu financií a bankovej asociácie, prípadne aj Národnej banky Slovenska. Táto skupina by mala navrhnúť také zmeny, ktoré zvýšia informovanosť klientov, umožnia klientom flexibilnú zmenu financujúcej banky a zmenia pravidlá limitujúce krytie hypotekárnych úverov hypotekárnymi záložnými listami. Zároveň by sa podľa asociácie mala zaoberať aj riešením hypotekárnych úverov pre mladých a mala by posúdiť aj oblasť starých hypotekárnych úverov tak, aby zmenou pravidiel nebol postihovaný klient. "Myslíme si, že klientovi má byť poskytnutá taká informovanosť, ktorá nebude pre klienta znamenať zvýšenie jeho nákladov," uviedla v pripomienkach asociácia."
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov si viete stiahnuť tu.
Zákon vyšiel v Zbierke zákonov. (1. 3. 2011), čiastka 20/2011, číslo 46/2011. Celý legislatívny proces si viete pozrieť tu.
Hlavné zmeny uvádza na svojej stránke poslanec Miroslav Beblavý:
"Rozšíril sa účel, na ktorý sa môže poskytnúť hypotekárny úver o splatenie iného hypotekárneho úveru. Doteraz sa hypotekárny úver mohol zobrať len na splatenie iné hypotéky poskytnutej bankou v konkurze.
Takéto opatrenie zvýši konkurenciu medzi bankami, ktoré poskytujú hypotéky, pretože umožní klientovi zmeniť banku, čo bude jedným z predpokladov zníženia úrokových mier pri hypotekárnych úveroch.
Zakázalo sa, aby mohla hypotekárna banka vyžadovať od klienta úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov za predčasné splatenie hypotekárneho úveru, ak k nemu dôjde v čase zmeny aktuálnej úrokovej sadzby alebo v čase kedy uplynie doba fixácie aktuálnej úrokovej sadzby. Takéto opatrenie tiež predpokladá zvýšenie konkurencie medzi hypotekárnymi bankami."
"V záujme zlepšenia podmienok poskytovania hypotekárnych úverov navrhla Slovenská banková asociácia v pripomienkach k materiálu týkajúceho sa systému financovania podpory bývania zriadiť pracovnú skupinu zo zástupcov rezortu financií a bankovej asociácie, prípadne aj Národnej banky Slovenska. Táto skupina by mala navrhnúť také zmeny, ktoré zvýšia informovanosť klientov, umožnia klientom flexibilnú zmenu financujúcej banky a zmenia pravidlá limitujúce krytie hypotekárnych úverov hypotekárnymi záložnými listami. Zároveň by sa podľa asociácie mala zaoberať aj riešením hypotekárnych úverov pre mladých a mala by posúdiť aj oblasť starých hypotekárnych úverov tak, aby zmenou pravidiel nebol postihovaný klient. "Myslíme si, že klientovi má byť poskytnutá taká informovanosť, ktorá nebude pre klienta znamenať zvýšenie jeho nákladov," uviedla v pripomienkach asociácia."
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov si viete stiahnuť tu.
Zákon vyšiel v Zbierke zákonov. (1. 3. 2011), čiastka 20/2011, číslo 46/2011. Celý legislatívny proces si viete pozrieť tu.
Hlavné zmeny uvádza na svojej stránke poslanec Miroslav Beblavý:
"Rozšíril sa účel, na ktorý sa môže poskytnúť hypotekárny úver o splatenie iného hypotekárneho úveru. Doteraz sa hypotekárny úver mohol zobrať len na splatenie iné hypotéky poskytnutej bankou v konkurze.
Takéto opatrenie zvýši konkurenciu medzi bankami, ktoré poskytujú hypotéky, pretože umožní klientovi zmeniť banku, čo bude jedným z predpokladov zníženia úrokových mier pri hypotekárnych úveroch.
Zakázalo sa, aby mohla hypotekárna banka vyžadovať od klienta úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov za predčasné splatenie hypotekárneho úveru, ak k nemu dôjde v čase zmeny aktuálnej úrokovej sadzby alebo v čase kedy uplynie doba fixácie aktuálnej úrokovej sadzby. Takéto opatrenie tiež predpokladá zvýšenie konkurencie medzi hypotekárnymi bankami."
Problém návrhu, ktorý predkladal Smer je ten, že ten návrh je absolútne likvidačný, je mnohonásobne vyšší ako v krajinách, napríklad vo Veľkej Británii, kde museli vynaložiť obrovské prostriedky na banky a posledná vec.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Prvý návrh strany Smer
(1,35%) z novembra 2010 by priniesol cca 186 miliónov eur za 1 rok. Druhý návrh strany Smer
bol 0,73%.
Banky.sk: Legislatíva Veľkej Británie kladie povinnosť platiť daň bankám, stavebným spoločnostiam a niektorým brokerom. Nebankové inštitúcie daň neplatia. Daň sa týka iba spoločností, ktorých daňový základ dosahuje viac ako 20 miliárd libier, a to vo výške 0,07 percent a 0,0375 percent pre pasíva s dlhšou lehotou splatnosti."
Podľa Smerom navrhovanej úpravy:
"(2) Predmetom odvodov ustanovených týmto zákonom sú pasíva3) platiteľa tvoriace zdroje majetku a financovania platiteľa, ktoré sa znižujú o základné vlastné zdroje financovania4) platiteľa tvorené splateným základným imaním platiteľa, o dodatkové vlastné zdroje financovania platiteľa predstavujúce pohľadávku voči platiteľovi spojenú so záväzkom podriadenosti,5) ako aj o vklady prijaté platiteľom a chránené systémom ochrany vkladov v Slovenskej republiky podľa osobitného zákona o ochrane vkladov,6) za ktoré platiteľ uhrádza príspevky podľa osobitného zákona o ochrane vkladov,6) a tiež o vklady prijaté platiteľom a chránené systémom ochrany bankových vkladov v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský štát“). Predmet odvodov platiteľa, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa osobitného zákona,2) sa znižuje aj o tie pasíva platiteľa zistené podľa prvej vety, ktoré platiteľ nadobudol v súvislosti s vykonávaním činností na území iného členského štátu vrátane cezhraničného vykonávania činností na území iného členského štátu. Predmetom odvodov platiteľa, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa osobitného zákona,2) sú len tie pasíva platiteľa z jeho pasív zistených podľa prvej vety, ktoré platiteľ nadobudol v súvislosti s vykonávaním činností na území Slovenskej republiky vrátane cezhraničného vykonávania činností na území Slovenskej republiky."
Čo sa týka vynaloženia prostriedkov na banky vo Veľkej Británii, hnonline.sk z novembra 2008:
"Royal Bank of Scotland, HBOS a Lloyds TSB, tri najväčšie britské banky, získajú vládnu pomoc vo výške 37 mld. britských libier (GBP), ktorá má poslúžiť na zvýšenie ich likvidity a odvrátiť možný finančný kolaps."
Banky.sk: Legislatíva Veľkej Británie kladie povinnosť platiť daň bankám, stavebným spoločnostiam a niektorým brokerom. Nebankové inštitúcie daň neplatia. Daň sa týka iba spoločností, ktorých daňový základ dosahuje viac ako 20 miliárd libier, a to vo výške 0,07 percent a 0,0375 percent pre pasíva s dlhšou lehotou splatnosti."
Podľa Smerom navrhovanej úpravy:
"(2) Predmetom odvodov ustanovených týmto zákonom sú pasíva3) platiteľa tvoriace zdroje majetku a financovania platiteľa, ktoré sa znižujú o základné vlastné zdroje financovania4) platiteľa tvorené splateným základným imaním platiteľa, o dodatkové vlastné zdroje financovania platiteľa predstavujúce pohľadávku voči platiteľovi spojenú so záväzkom podriadenosti,5) ako aj o vklady prijaté platiteľom a chránené systémom ochrany vkladov v Slovenskej republiky podľa osobitného zákona o ochrane vkladov,6) za ktoré platiteľ uhrádza príspevky podľa osobitného zákona o ochrane vkladov,6) a tiež o vklady prijaté platiteľom a chránené systémom ochrany bankových vkladov v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský štát“). Predmet odvodov platiteľa, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa osobitného zákona,2) sa znižuje aj o tie pasíva platiteľa zistené podľa prvej vety, ktoré platiteľ nadobudol v súvislosti s vykonávaním činností na území iného členského štátu vrátane cezhraničného vykonávania činností na území iného členského štátu. Predmetom odvodov platiteľa, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa osobitného zákona,2) sú len tie pasíva platiteľa z jeho pasív zistených podľa prvej vety, ktoré platiteľ nadobudol v súvislosti s vykonávaním činností na území Slovenskej republiky vrátane cezhraničného vykonávania činností na území Slovenskej republiky."
Čo sa týka vynaloženia prostriedkov na banky vo Veľkej Británii, hnonline.sk z novembra 2008:
"Royal Bank of Scotland, HBOS a Lloyds TSB, tri najväčšie britské banky, získajú vládnu pomoc vo výške 37 mld. britských libier (GBP), ktorá má poslúžiť na zvýšenie ich likvidity a odvrátiť možný finančný kolaps."
l. To, čo pán Mikloš hovorí, to drastické zníženie výdavkov, ktoré by sme mali podľa neho počas krízy robiť, ináč mimochodom oni vtedy navrhovali ako najlepšie opatrenie zníženie dane z príjmu, ktoré by malo viete aký dôsledok?
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Sami konštatujú voči Európskej komisii aj samotná Európska komisia konštatuje, že tá reakcia na krízu zo strany vlády bola primeraná.
Ján Počiatek
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Ján Počiatek s týmto vyjadrením mediálne vystúpil už viackrát. Demagog.sk overoval podobný výrok v relácii V politike, 28.marec 2010:
"Vďaka týmto opatreniam sme aj podľa všetkých relevalentných inštitúcií boli hodnotení ako, ako reakcia vlády na krízu ako adekvátna a zmysluplná. Všetky relevalentné inštitúcie, ako sú Európska centrálna banka, Európska komisia, Medzinárodný menový fond."
Ani pre súčasný výrok sme nenašli žiadne relevatné vyjadrenia, ktoré by ho potvrdzovali.
Hospodárske noviny, 24.júna 2009: "Slovensko dalo na protikrízové opatrenia takmer najmenej peňazí v Európskej únii. Podľa správy Európskej komisie o vývoji verejných financií bol fiškálny stimul u nás vo výške 0,1 percenta hrubého domáceho produktu, kým priemer únie bol 11-krát vyšší."
Počiatek pre aktualne.sk, 21.10.2009: "Garantujem vám, že žiadny iný názor, ako som spomenul, zo strany Európskej komisie (EK) na rok 2009 ani nebude. Je to adekvátna fiškálna reakcia vlády v tomto krízovom období,"
MF SR, 11.novembra 2009: Relevantné medzinárodné organizácie označili fiškálnu politiku vlády v roku 2009 ako primeranú reakciu na okolnosti. (odkaz na príslušné relevantné medzinárodné organizácie bohužiaľ nebol k dispozícii)
"Vďaka týmto opatreniam sme aj podľa všetkých relevalentných inštitúcií boli hodnotení ako, ako reakcia vlády na krízu ako adekvátna a zmysluplná. Všetky relevalentné inštitúcie, ako sú Európska centrálna banka, Európska komisia, Medzinárodný menový fond."
Ani pre súčasný výrok sme nenašli žiadne relevatné vyjadrenia, ktoré by ho potvrdzovali.
Hospodárske noviny, 24.júna 2009: "Slovensko dalo na protikrízové opatrenia takmer najmenej peňazí v Európskej únii. Podľa správy Európskej komisie o vývoji verejných financií bol fiškálny stimul u nás vo výške 0,1 percenta hrubého domáceho produktu, kým priemer únie bol 11-krát vyšší."
Počiatek pre aktualne.sk, 21.10.2009: "Garantujem vám, že žiadny iný názor, ako som spomenul, zo strany Európskej komisie (EK) na rok 2009 ani nebude. Je to adekvátna fiškálna reakcia vlády v tomto krízovom období,"
MF SR, 11.novembra 2009: Relevantné medzinárodné organizácie označili fiškálnu politiku vlády v roku 2009 ako primeranú reakciu na okolnosti. (odkaz na príslušné relevantné medzinárodné organizácie bohužiaľ nebol k dispozícii)
... lebo stále, vy ste tvrdili, že zastaviť zadlžovanie a ten dlh narastá ... čiže namiesto znižovania dlhu vidíme, keď na konci roku bol dlh 27 miliárd eur, tak v roku 2014 bude 39,6 miliardy, to je nárast o 47 % a to len v prípade najoptimistickejšieho scenára, ktorý majú napísaný v programe stability ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Napríklad komentár na finweb.sk z 20. júna 2011:
"V roku 2010 dlh dosiahol 27 miliárd eur a v porovnaní s rokom 2006 sa zvýšil o 10,2 miliárd. Výrazne sa zhoršila schopnosť splácať tento dlh, nakoľko prevýšil daňové príjmy 2,6-násobne, pokým v roku 2006 to bolo len 1,8-násobne. Čo vzbudzuje obavy je predpokladaný vývoj, ktorý je zakomponovaný v tohtoročnom rozpočte a vo východiskách rozpočtu na rok 2012. V roku 2012 rozpočet uvažuje s dlhom 34 miliárd eur a v roku 2014 až 39,6 miliárd eur."
12,6 miliardový rozdiel predstavuje 46,66% nárast.
"V roku 2010 dlh dosiahol 27 miliárd eur a v porovnaní s rokom 2006 sa zvýšil o 10,2 miliárd. Výrazne sa zhoršila schopnosť splácať tento dlh, nakoľko prevýšil daňové príjmy 2,6-násobne, pokým v roku 2006 to bolo len 1,8-násobne. Čo vzbudzuje obavy je predpokladaný vývoj, ktorý je zakomponovaný v tohtoročnom rozpočte a vo východiskách rozpočtu na rok 2012. V roku 2012 rozpočet uvažuje s dlhom 34 miliárd eur a v roku 2014 až 39,6 miliárd eur."
12,6 miliardový rozdiel predstavuje 46,66% nárast.
Zvýšili ste ho z 27 % na 41 % HDP za dva roky o takmer 50 % a áno, je pravda, že ešte počas prvých troch rokov tejto vlády porastie zo 41 na 45,3 %, všimnite si ten rozdiel. Tu zo 41 na 45,3. U nich z 27 na 41 za dva roky ...
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Dlh verejnej správy (.pdf) SR v percentách HDP:
2008 - 27,8 %
2010 - 41 %
Za dva roky došlo k nárastu verejného dlhu o vyše 47%.
Na nasledujúce roky ministerstvo financií (.pdf) predpovedá vývoj verejného dlhu nasledovne (str.11):
2011 - 44,1 %
2012 - 45,3 %
2013 - 45,3 %
2014 - 45,1 %
Európska komisia (.pdf) odhaduje mierne vyšší dlh (str. 19):
2011 - 44,8 %
2012 - 46,8 %
2008 - 27,8 %
2010 - 41 %
Za dva roky došlo k nárastu verejného dlhu o vyše 47%.
Na nasledujúce roky ministerstvo financií (.pdf) predpovedá vývoj verejného dlhu nasledovne (str.11):
2011 - 44,1 %
2012 - 45,3 %
2013 - 45,3 %
2014 - 45,1 %
Európska komisia (.pdf) odhaduje mierne vyšší dlh (str. 19):
2011 - 44,8 %
2012 - 46,8 %
... ale my stále máme a mali sme aj počas vlády Roberta Fica a aj pred tým počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu jedno z najnižších daňových zaťažení spomedzi európskych krajín ...
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa prehľadu daňového zaťaženia z Eurostatu (.xls) sa pozícia Slovenska v EÚ posunula z ôsmej priečky v roku 2002 na 7.,6.,5.,3., až na prvú v roku 2007. V 2008 a 2009 sme boli na druhom mieste.
Je nespochybniteľné, že v roku 2010 sa zisk bánk oproti roku 2009 vylepšil o viac ako 100 %. Dokonca najnovšie čísla za prvý kvartál alebo bankový sektor za prvý kvartál dosiahol zisk 174 miliónov eur, čo je v medziročnom porovnaní ďalší nárast o 50 %, ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa Slovenskej Bankovej Asociácie dosiahol v roku 2010 zisk bankového sektora (.pdf) 513,9 mil. eur. Medziročne tak zisk bánk stúpol o 105%. Podľa NBS stúpol o 101,4% na 503,65 miliónov eur.
Sme.sk z 29. apríla 2011:
"Slovenský bankový sektor dosiahol za prvý kvartál zisk 174,69 mil. eur a v medziročnom porovnaní vzrástol o 50 %"
Sme.sk z 29. apríla 2011:
"Slovenský bankový sektor dosiahol za prvý kvartál zisk 174,69 mil. eur a v medziročnom porovnaní vzrástol o 50 %"
22.06.2011 o 10:29
"Program stability ale počíta s infláciou pre rok 2011 vo výške 3,5%, NBS so 4,1%. Ak je pri 3,5 percentnej inflácii 0,9 pb podiel vládneho balíka predstavuje to 25,8% z neho. Pri 4,1% inflácii je podiel vládneho balíka podľa tejto logiky 1,05% p.b.."
Co je toto prosim Vas za blbost? Podla akej logiky pocitate 25,8% z inflacie 4,1? Ved tych 25,8% nie je vstupny predpoklad, je to len odhad, ze pri vyske inflacie 3,5 je 0,9 tolko. Vstupny predpoklad je 0,9, tym padom tento nemozete menit. Je to samozrejme odhad a moze byt iny, ale musi sa pocitat na zaklade vecnych udajov, nie ako nejake percento z celkovej inflacie, to ste len zacyklili cely vypocet.