Béla Bugár vs. Dušan Čaplovič

aktualne.sk (26. mája 2011)

Predsedajúci Pavol Hrušovský (KDH) totiž zvolal poslanecké grémium, kde by sa predsedovia všetkých poslaneckých klubov mali dohodnúť na kompromisnom znení uznesenia k schváleniu maďarskej ústavy.

O priebehu ani výsledku tohto rokovania médiá neinformovali. Ku kompromisu pravdepodobne nedošlo, pretože nasledujúci deň boli do parlamentu predložené obidva návrhy (Zahraničného výboru NR SR (.doc) a skupiny poslancov za SNS (.doc)). 
Hlasmi koaličných poslancov parlament prijal návrh uznesenia Zahraničného výboru NR SR, ktorého pôvodné znenie bolo upravené schváleným pozmeňovacím návrhom Igora Matoviča.

Kde vznikol koaličný návrh uznesenia NR SR k prijatiu maďarskej ústavy a kto je jeho autorom nevieme, ale oficiálne (.doc) bol tento návrh predložený Zahraničnému výboru NR SR jeho predsedom Františkom Šebejom. Pri hlasovaní bolo prítomných 11 z 13 členov výboru, za tento návrh "zahlasovali všetci siedmi členovia vládnych subjektov".

Monika Flašíková-Beňová (členka socialistickej frakcie S&D v EP), napríklad 9. mája 2011 vystúpila v Európskom parlamente s krátkym prejavom, v ktorom uviedla, že "prijatá ústava zásadným spôsobom narúša práva menšín a dobré susedské vzťahy medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie."
Či sa tak deje aj vnútri socialistickej frakcie sa nám overiť nepodarilo. 

V programe strany Most-Híd (.pdf) sa  sociálna oblasť a vytvorenie pracovných miest spomína v časti Sociálne politika, dôchodky v časti Sociálne poistenie. Detaily z programu uvádzame nižšie. 

Sociálna politika

Politika trhu práce a zamestnanosť alebo „Pracovať sa vždy oplatí“

Zamestnanosť bude základným prvkom a kľúčovým pojmom riešenia sociálnej politiky. Zastávame názor, že bez vyriešenia zamestnanosti nemožno funkčný model riadenia sociálnej politiky vôbec vytvoriť.

Slovensko v oblasti zamestnanosti potrebuje zlepšiť podnikateľské prostredie s podporou tvorby pracovných miest na báze voľného globalizovaného trhu na jednej strane a tvorbou pracovných miest, ktoré budú minimalizovať pocit ekonomickej marginalizácie na strane druhej.

Prvou prioritou strany MOST – HÍD bude implementácia výziev sociálneho usporiadania Európy v oblasti zamestnanosti. Prostredníctvom štrukturálnych politík sa budeme zasadzovať o dlhodobú tvorbu pracovných miest, ktoré predovšetkým z úrovne regionálnych dopadov budú v minimálne možnej miere ovplyvňované globalizáciou ekonomického života.

Druhou prioritou strany MOST - HÍD bude riešenie problémov dôstojnej práce a sociálnej kohézie prostredníctvom verejných služieb zamestnanosti. Verejné služby zamestnanosti boli doteraz poznačené permanentnými transformačnými zmenami zameranými na služby klientom pre vyhľadávanie a sprostredkovanie zamestnania. Nízkym podielom na počte umiestnených na trhu práce a vysokými nákladmi na ich umiestnenie však začarovaný kruh nezamestnanosti v uplynulom volebnom období neriešili. Našou ambíciu bude vytvoriť skutočné služby trhu práce usilujúce sa o zvýšenie ponuky na trhu práce prostredníctvom prípravy kvalifikovanej pracovnej sily a podporujúce drobné súkromné podnikanie a ich udržateľnosť.

Treťou prioritou strany MOST - HÍD bude presadzovanie princípu dôstojná práca - dôstojný dôchodok. V súvislosti s rastom produktivity práce bude nevyhnutné postupne opustiť zafixovaný model dvoch príjmov v domácnosti. Prostredníctvom zákonov budeme presadzovať definovanie skupiny sociálne nezaintegrovaných občanov, na ktorých popri nástrojoch sociálnej ochrany budú pôsobiť aj motivačné a donucovanie prostriedky ich reintegrácie do pracovného procesu a spoločnosti.

Strana MOST – HÍD bude iniciovať a presadzovať:

1. Spracovanie nového modelu riadenia verejných služieb zamestnanosti a transparentného financovania aktívnych nástrojov politiky trhu práce s cieľom posilniť úlohu makroekonomických nástrojov pri tvorbe pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou.

2. Spresnením mechanizmu motivácie evidovaných nezamestnaných aktívne pôsobiť na trhu práce s cieľom vytvoriť osobné účty pre potreby kontroly účelnosti a efektívnosti vynaložených finančných zdrojov orientovaných na posilnenie ponuky na trhu práce.

Dôchodky sa spomínajú v časti Sociálne poistenie alebo "Skončiť s prejedaním budúcich dôchodkov":

Sociálne poistenie alebo „Skončiť s prejedaním budúcich dôchodkov“

Politické a ekonomické úsilie je potrebné orientovať na posilnenie základných zásad sociálneho poistenia: univerzalitu, uniformitu, rovnosť, primeranosť, únosnú mieru solidarity, zodpovednosť občana za svoju budúcnosť a demokratickosť v riadení a správe. Logickým dôsledkom uvedených zásad sú nasledovné požiadavky:

- Každý, kto splní podmienky, bude mať zaručené dôstojné podmienky na život

- každému sa v určitej miere zhodnotí miera jeho dosahovanej príjmovej úrovne počas ekonomicky aktívneho života.

Zavedenie kapitalizácie do povinného dôchodkového zabezpečenia má hlavnú funkciu v diverzifikácii zdrojov. Práca a kapitál v skutočnosti zabezpečujú solidaritu povinnej sústavy metódou priebežného financovania a kapitalizáciou. Ide tiež o rozloženie rizika solventnosti systému, keď kapitalizácia vyvažuje demografické a ekonomické riziká priebežného systému a dopĺňa ich o pôsobenie finančného trhu. V tomto smere budeme rozvoj kapitalizačných systémov podporovať. Je potrebné ukončiť „vojnu“ proti druhému kapitalizačnému pilieru a venovať sa vráteniu jeho funkčnosti a dlhodobej stability.

Strana MOST – HÍD za vážny problém považuje nedostatočne efektívny a komplikovaný výber poistného, ktorý je tiež jednou z príčin insolventnosti systému sociálneho poistenia a následne nedostatočného priestoru pre znižovanie odvodov. Za vhodný považujeme presun kompetencií v oblasti výberu poistného na daňovú správu. Z dôvodu väčšej zodpovednosti občanov a v úsilí sprehľadniť systém odvodov sa javí vhodné, aby odvodovú povinnosť mali len občania, resp. štát v tých prípadoch, kde je platiteľom poistného.

Strana MOST – HÍD bude podporovať a presadzovať:

1. Návrh na prekalibrovanie odvodových sadzieb v jednotlivých druhoch poistenia tak, aby zodpovedali výdavkom v jednotlivých fondoch sociálneho poistenia, a obmedzenie možnosti presunov prostriedkov medzi jednotlivými fondmi. Nevyčerpané prebytky v základných fondoch sa budú po uplynutí kalendárneho roka povinne presúvať do rezervného fondu, z ktorého bude možné financovať prípadný deficit v ktoromkoľvek základnom fonde.

2. Model zjednodušenia a zefektívnenia výberu poistného. Výber poistných odvodov bude zverený daňovým úradom, ktoré budú zodpovedať aj za spracovanie príslušných výkazov a vymáhanie dlžných súm. Výber poistného bude previazaný s výberom daní a zdravotných odvodov.

Vo svojej správe z novembra 2009 korzar.sme.sk informuje o dvoch prípadoch, kedy sa občan sťažoval na to, že miestny rozhlas hlási len v maďarskom jazyku.

Veľké Trakany:
Občan slovenskej národnosti sa sťažoval, že v obci Veľké Trakany na východe Slovenska, neďaleko maďarských hraníc, hlási obecný rozhlas len v maďarčine.
Starosta obce József Kopász (SMK) to priznal. Nepoprel, že podobná prax bola doteraz vo väčšine obcí na pomedzí.

Pribeník:
Podobnú skúsenosť, ale bez dohry na polícii a ministerstve kultúry, má aj starosta ďalšej prihraničnej obce – Pavol Fülop (SMK) z Pribeníka.
Úradné oznamy vždy hlásili dvojjazyčne: „Ale rôzne predajné akcie, pohreby a podobne len v maďarčine...“
Priznal, že aj oni mali sťažnosť, telefonicky ich kontaktovali občania slovenskej národnosti, ktorí sa nedávno prisťahovali.

O tom, že "občanom slovenskej národnosti žijúcim na národnostne zmiešanom území sa často upiera právo na prístup k informáciám v štátnom jazyku najmä v takých obciach, kde žijú v menšine" sa píše aj materiáli uverejnenom na stránke Ministerstva kultúry SR v auguste 2009. Okrem iného sa tam uvádza: "Úradné oznamy, oznamy o kultúrnych a iných podujatiach, nápisy a reklamy na verejných priestranstvách sa v rozpore aj s doteraz platným zákonom v mnohých prípadoch poskytujú iba v maďarskom jazyku."

K aktuálnejším správam, ktoré by dosvedčovali Čaplovičove slová sa nám nepodarilo dopátrať.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy - posl. Matoviča, posl. Jurinovej, posl. Fecka, posl. Viskupiča, návrhy 1 až 12, 14 a 15.

Poslanci strany SMER-SD, ktorí sa zdržali:

D. Jarjabek, Ľ. Petrák, R. Zmajkovičová, I. Varga

Vládny návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy - posl. Matoviča, posl. Jurinovej, posl. Fecka, posl. Viskupiča, návrh 13.

Poslanci strany SMER-SD, ktorí sa zdržali:

D. Jarjabek, Ľ. Petrák, I. Varga

R. Zmajkovičová - Nehlasovala.

I. Chóma - Hlasoval za návrh.

Všetci poslanci strany SMER-SD, ktorí boli prítomní v NR SR, hlasovali proti návrhu zákona ako celku.

Je pravdou, že mnoho starostov sa na prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín pozerá ako na záťaž, prípadne zbytočnosť.

O tom, že napĺňanie zákona bude pre obce (ktorých sa to týka) predstavovať finančnú záťaž informuje pravda.sk. Správa konštatuje, že "po zmene zákona o používaní jazyka národnostných menšín obciam na južnom Slovensku stúpnu výdavky" a ďalej uvádza vyjadrenia niekoľkých starostov, ktorí tieto slová potvrdzujú.

Starostov z rusínskych obcí na severovýchode Slovenska oslovil korzar.sme.sk. Aj oni prijatý zákon skôr odmietajú.
Zákon o používaní jazyk národností je však podľa neho (Ján Božík, starosta Kurimky, pozn.) zbytočný, robí len zlú krv a skomplikuje ľuďom život.
(...)
„Keď sme sa doteraz zaobišli bez zákona, vydržali by sme aj naďalej. Je to úplná zbytočnosť,“ myslí si starostka Uble (okres Snina) Nadežda Sirková.

Zákon č. 191/1994 Z.z. o označení obcí v jazykoch národnostných menšín bol prijatý v roku 1994, čo je 17, nie 15 rokov.

Priame vyjadrenie K. Vollebaeka, Vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny, sa nám síce nájsť nepodarilo, našli sme ale tvrdenie, ktoré minimálne Bugárovo tvrdenie spochybňuje. 
K. Vollebaek sa vyjadril k zákonu o štátnom jazyku napr. takto:  „Povedal som, že zákon (o štátnom jazyku) nie je proti medzinárodným štandardom. Nikomu sa nepodarilo dokázať, že by tomu tak bolo. To neznamená, že si myslím okamžite, že to je dobrý zákon. Ale je to zákon, ktorým sa dá zabezpečiť, aby bol implementovaný riadnym spôsobom. A dajú sa možno prípadne upraviť niektoré veci, ktoré by azda úpravu potrebovali. Cieľom mojej zaangažovanosti do celej problematiky je uistiť sa, že národnostné menšiny nebudú negatívne ovplyvnené týmto zákonom. Myslím si, že to je možné a môžeme to aj zaručiť prostredníctvom podrobnej implementácie a usmernení podľa toho, čo sa týka implementácie. Kým sa však vytvoria tieto usmernenia, musí byť jasné, že sa nebudú v ustanovení zákona uplatňovať natvrdo, bez zváženia všetkých ostatných faktorov, čo by sa mohlo vo výraznej miere priečiť medzinárodným štandardom. A tu taktiež, aj čo sa prieči slovenskej ústave“, podčiarkol. 
Zároveň: Tvrdí, že zásady vlády k tomu ako vykonávať zákon pomáhajú zachovávať princípy nediskriminácie a proporcionality a tak by mali chrániť právo osôb patriacich k národnostným menšinám na používanie ich materinského jazyka v súkromnej a verejnej sfére. Vollebaek očakáva, že slovenské orgány budú pozorne sledovať a vyhodnocovať implementáciu zákona o štátnom jazyku, osobitne ukladanie pokút v záujme vyvarovať sa neprimeraných obmedzení používania menšinových jazykov.
Portál hnonline.sk priniesol vyjadrenie podpredsedu SMK Berényiho: "posilnenie slovenčiny zmenou jazykového zákona by bolo možné v budúcnosti vyvážiť zmenami v zákone o jazykoch národnostných menšín i prijatím samostatného zákona o právach menšín. Za tým podľa neho stojí aj komisár." Podobne sa vyjadril i P. Csáky, podľa ktorého komisár chce, aby Slovensko prijalo zákon o jazyku národnostných menšín. 
Vtedajší predseda Zahraničného výboru NR SR Juraj Horváth ale tvrdí niečo iné: „Neotvoril (Vysoký komisár, pozn.) požiadavku, aby sme prijali menšinový zákon. Aj komisárovi je jasné, že v predvolebnom období nie je možné pripravovať takýto zákon. Som presvedčený, že nebude vyvíjať tlak na SR, aby prijala taký zákon.
Z vyššie uvedeného je jasné, že Vysoký komisár sa zameriava na implementáciu zákona o štátnom jazyku ako záruku proti diskriminácii a priamo neodporúča rýchle prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín, aby nedošlo k diskriminácii. Zároveň konštatuje, že nie je dokázateľné, že by bol ten zákon proti medzinárodným normám, čo je možné interpretovať zároveň ako to, že nie je diskriminačný (a záleží na jeho implementácii). 

Vyjadrenie Štefana Markuša sa nám nepodarlilo nájsť. 

Maďarský parlament schválil novú ústavu 18. apríla 2011. Najbližšia schôdza parlamentu začala 17. mája 201, kde bolo prerokované zaradenie návrhu Zahraničného výboru na prijatie Vyhlásenia. 
Vyhlásenie NR SR k prijatiu Základného zákona Maďarska bolo prijaté 27. mája 2011.
Okrem toho sa ešte k tejto otázka 26. apríla 2011 konala mimoriadna Koaličná rada.

O činnosti Ministerstva zahraničných vecí SR v otázke maďarskej ústavy informoval Mikuláš Dzurinda (.pdf). Okrem iného povedal: 
"V apríli 2011 sa počas plenárneho zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy angažoval (vo veci maďarskej ústavy, pozn.) poslanec Pavol Kubovič, šéf našej parlamentnej delegácie. Mal viacero aktivít. (...) Tieto doterajšie aktivity na pôde Rady Európy vyvrcholili návštevou 5 spravodajcov Benátskej komisie Rady Európy 17. - 18. mája v Budapešti."
Aspoň jeden koaliční poslanec tak spravil. To či to robia všetci, overiť nevieme. 

TASR, 19. apríl 2011:

"Budúci týždeň, po Veľkej noci, podáme (do parlamentu, pozn. TASR) návrh na odvolanie Ivety Radičovej z funkcie predsedníčky vlády," vyhlásil Fico...


SITA, 8. mája 2011:

Podľa Smeru dôvodov na odvolanie Radičovej pribúda
Strana pracuje na návrhu odvolania premiérky.


Strana SMER-SD viac ako mesiac hovorí o podaní návrhu na odvolanie premiérky, doteraz však taký návrh v NS SR predložený nebol.

Prijatie maďarskej ústavy vyvolalo reakcie aj v zahraničí. O existujúcich obavách hovoril Pan Ki-Mun, znepokojenie vyjadrila aj Benátska komisia či Amnesty International. Zo zástupcov európskych krajín sa proti maďarskej ústave vyslovil nemecký štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí pre európske záležitosti Werner Hoyer. Pred jej prijatím sa proti pripravovanému zneniu postavilo niekoľko slovinských politických strán.

Slovenská republika však bola jediným štátom, ktorý na prijatie maďarskej ústavy reagoval na úrovni parlamentného vyhlásenia.