Dušan Čaplovič vs. Pavol Abrhan
V politike, Moderátor: Ľuba Oravová , videozáznam relácie
28
May
May
Aktivita parlamentu v poslednom týždni opäť nastavila témy, ktoré dominovali nedeľným diskusiám. Jednou bol zákon o používaní menšinových jazykoch, druhou vyhlásenie smerom k Maďarsku po prijatí novej ústavy. Poslanci Čaplovič a Abrhan mali veľa priestoru na prezentáciu postojov svojich strán, a ("tradične") sa vo väčšine tém nezhodli. Argumentačne sa diskusia nijak nelíšila od toho, čo za ostatné týždne produkovali politické strany, diváci si tak mohli zopakovať, čo chce/nechce vlastne nový zákon menšinám dať, čo ne/prinesie nová maďarská ústava a aj to, kto ne/hlasoval za novelu zákona o štátnom občianstve na konci minulého volebného obdobia.
Všetci politici
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
Trápi to len niektorých politikov a trápi to predovšetkým agendu Mostu-Híd, pretože to bola jedna jediná agenda, s ktorou išiel do parlamentu, respektíve nastúpil do parlamentu s novelou tohto zákona, ktorú predložil úrad pána podpredsedu vlády Chmela ...
Dušan Čaplovič
Zavádzanie (skryť odôvodnenie)
Otázky týkajúce sa národnostných menšín nie sú jedinou agendou, s ktorou Most-Híd vstupoval do parlamentu, čo celkom jednoducho dokazuje program strany (.pdf).
Zákon o používaní jazykov národnostných menšín bol pre Most-Híd dôležitý, ale v minulosti bola pre stranu dôležitá napríklad aj otázka odvodového zaťaženia živnostníkov.
Ani legislatívne návrhy poslancov Mostu-Híd sa netýkali len národnostných tém (príklad: Igor Sidor, ale aj iní poslanci Mostu-Híd predkladajúci návrhy zákonov v rámci skupiny viacerých koaličných poslancov).
Ani aktivita Rudolfa Chmela nie je jednostranne zameraná. Okrem predloženia novely zákona o jazykoch menšín, môžeme spomenúť jeho presadzovanie vzniku Výboru pre práva osôb s neheterosexuálnou orientáciou.
Zákon o používaní jazykov národnostných menšín bol pre Most-Híd dôležitý, ale v minulosti bola pre stranu dôležitá napríklad aj otázka odvodového zaťaženia živnostníkov.
Ani legislatívne návrhy poslancov Mostu-Híd sa netýkali len národnostných tém (príklad: Igor Sidor, ale aj iní poslanci Mostu-Híd predkladajúci návrhy zákonov v rámci skupiny viacerých koaličných poslancov).
Ani aktivita Rudolfa Chmela nie je jednostranne zameraná. Okrem predloženia novely zákona o jazykoch menšín, môžeme spomenúť jeho presadzovanie vzniku Výboru pre práva osôb s neheterosexuálnou orientáciou.
...ale stále je to uvedené ako možnosť (používanie tlačív v menšinovom jazyku, pozn.), čiže je vecou samosprávy či túto možnosť využije pre svojich občanov alebo či ju nevyužije.
Pavol Abrhan
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Podľa § 2 ods. 3 schváleného znenia zákona (.doc) osoba patriaca k národnostnej menšine má právo komunikovať v ústnom aj písomnom styku pred orgánom verejnej správy aj v jazyku menšiny. V prípade, že si toto právo uplatní, "orgán verejnej správy poskytne odpoveď na podanie napísané v jazyku menšiny okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny", pre tento orgán je to teda povinnosťou a nie možnosťou.
Rovnakú povinnosť má aj v prípade vydania rozhodnutia, ak sa konanie začalo podaním v jazyku menšiny. Na požiadanie sa dvojjazyčne musí vydať aj rodný, sobášny alebo úmrtný list či nejaké povolenie, oprávnenie, potvrdenie, vyjadrenie alebo vyhlásenie.
Rovnakú povinnosť má aj v prípade vydania rozhodnutia, ak sa konanie začalo podaním v jazyku menšiny. Na požiadanie sa dvojjazyčne musí vydať aj rodný, sobášny alebo úmrtný list či nejaké povolenie, oprávnenie, potvrdenie, vyjadrenie alebo vyhlásenie.
...ten pôvodný návrh bol iný, ten pôvodný návrh sa týkal aj používania dajme tomu jedálnych lístkov v reštauráciách, sa týkal označenia, v proste, ten pôvodný návrh musel prejsť veľkými zmenami...
Pavol Abrhan
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Pôvodný návrh nehovorí nič o jedálnych lístkoch v reštauráciách, jediná zmienka o informovaní v reštauráciách je v paragrafe 4, odstavec 6, ktorý však zostal aj v schválenom znení zákona.
Nuž, pán Bugár to priznal v rozhovore, že išli sme so 150% podmienkami návrhu zákona, novely zákona a potom sme uhrali sme to na 80, teraz povedali, že uhrali na 79 %...
Dušan Čaplovič
Pravda (skryť odôvodnenie)
V rozhovore Bugár
hovoril všeobecne o atmosfére v koalícii, a o tom, aké stratégie Most
môže využiť pri rokovaniach.
Prikladáme preklad celej otázky a odpovede:
Új Szó: "Spomínali ste atmosféru, ktorá sa uvoľnila. Tak sa však zdá, že spolu s týmto sa nezmenila veľká časť reštriktívnych zákonov prinesených v posledných štyroch rokoch - napríklad takzvaný vlastenecký zákon."
Béla Bugár: "Vlastenecký zákon je obrovská chyba tých politikov, ktorí z neho spravili menšinový zákon. Vlastenecký zákon každého zaťažuje rovnako. A vtedy by sme sa tu vrátili k negatívam: do hláv slovenských politikov sa nepodarilo vbiť demokratické zmýšľanie 21. storočia. Na toto dokonca aj minister školsva z SDKÚ povedal: nie, na tomto nespravíme zmeny. Ak sa o tom rozprávame, že sa zákony nemenia tak, ako si to predstavujeme, tak to je prekliatie vládnej koalície. Keby sme boli trikrát takí silní ako teraz, tak by sme mohli dosiahnuť úplne iné veci. Inak: Ktorý môj bývalý kolega alebo novinár by si pomyslel, že súčasné KDH alebo SDKÚ budú iné než v období prvej alebo druhej Dzurindovej vlády. Aj v prípade zákona o používaní menšinových jazykov očakávame veľmi tvrdú debatu. Poznám ich zmýšľanie, budú veľmi tvrdí. Viem, na čo budú strieľať v návrhu, ale ak toto nebudeme požadovať, budú strieľať na niečo iné. Ak chceme dosiahnuť 80 percent, potrebujeme pýtať 150, s vedomím toho, že potrebujeme uzatvárať kompromisy. Ale kompromis nemôže presiahnuť principiálne veci."
Originál: "Említette a légkört, amely enyhült. Olybá tűnik viszont, hogy ezzel együtt az elmúlt négy évben hozott restriktív törvények nagy része – például az ún. hazafiassági törvény – eddig nem változott.
A hazafiassági törvény óriási hibája azoknak a politikusoknak, akik ebből kisebbségi törvényt kreáltak. A hazafiassági törvény mindenkit egyformán sújt. És akkor itt visszatérnék a negatívumokhoz: a szlovák politikusok fejébe nem sikerült beleverni a 21. századi demokrata gondolkodásmódot. Erre még az SDKÚ-s oktatási miniszter is azt mondta: nem, ezen nem változtatunk. Ha arról beszélünk, hogy a törvények nem úgy változnak, ahogy mi elképzeltük, akkor ez a kormánykoalíció átka. Ha háromszor olyan erősek volnánk, mint most, akkor teljesen más dolgokat lehetne elérni. Másrészt: melyik volt kollégám vagy újságíró gondolta volna, hogy a mostani KDH vagy az SDKÚ más lesz, mint az első vagy a második Dzurinda-kormány idején volt. A kisebbségi nyelvhasználati törvény esetében is nagyon kemény vitát várok. Ismerem a gondolkodásmódjukat, nagyon kemények lesznek. Tudom, mire fognak lőni a tervezetben, de ha azt nem kérjük, akkor másra lőnek. Ha el akarunk érni 80 százalékot, akkor 150-et kell kérnünk, annak tudatában, hogy kompromisszumokat kell kötnünk. De ez a kompromisszum az elvi dolgokon nem léphet túl."
Prikladáme preklad celej otázky a odpovede:
Új Szó: "Spomínali ste atmosféru, ktorá sa uvoľnila. Tak sa však zdá, že spolu s týmto sa nezmenila veľká časť reštriktívnych zákonov prinesených v posledných štyroch rokoch - napríklad takzvaný vlastenecký zákon."
Béla Bugár: "Vlastenecký zákon je obrovská chyba tých politikov, ktorí z neho spravili menšinový zákon. Vlastenecký zákon každého zaťažuje rovnako. A vtedy by sme sa tu vrátili k negatívam: do hláv slovenských politikov sa nepodarilo vbiť demokratické zmýšľanie 21. storočia. Na toto dokonca aj minister školsva z SDKÚ povedal: nie, na tomto nespravíme zmeny. Ak sa o tom rozprávame, že sa zákony nemenia tak, ako si to predstavujeme, tak to je prekliatie vládnej koalície. Keby sme boli trikrát takí silní ako teraz, tak by sme mohli dosiahnuť úplne iné veci. Inak: Ktorý môj bývalý kolega alebo novinár by si pomyslel, že súčasné KDH alebo SDKÚ budú iné než v období prvej alebo druhej Dzurindovej vlády. Aj v prípade zákona o používaní menšinových jazykov očakávame veľmi tvrdú debatu. Poznám ich zmýšľanie, budú veľmi tvrdí. Viem, na čo budú strieľať v návrhu, ale ak toto nebudeme požadovať, budú strieľať na niečo iné. Ak chceme dosiahnuť 80 percent, potrebujeme pýtať 150, s vedomím toho, že potrebujeme uzatvárať kompromisy. Ale kompromis nemôže presiahnuť principiálne veci."
Originál: "Említette a légkört, amely enyhült. Olybá tűnik viszont, hogy ezzel együtt az elmúlt négy évben hozott restriktív törvények nagy része – például az ún. hazafiassági törvény – eddig nem változott.
A hazafiassági törvény óriási hibája azoknak a politikusoknak, akik ebből kisebbségi törvényt kreáltak. A hazafiassági törvény mindenkit egyformán sújt. És akkor itt visszatérnék a negatívumokhoz: a szlovák politikusok fejébe nem sikerült beleverni a 21. századi demokrata gondolkodásmódot. Erre még az SDKÚ-s oktatási miniszter is azt mondta: nem, ezen nem változtatunk. Ha arról beszélünk, hogy a törvények nem úgy változnak, ahogy mi elképzeltük, akkor ez a kormánykoalíció átka. Ha háromszor olyan erősek volnánk, mint most, akkor teljesen más dolgokat lehetne elérni. Másrészt: melyik volt kollégám vagy újságíró gondolta volna, hogy a mostani KDH vagy az SDKÚ más lesz, mint az első vagy a második Dzurinda-kormány idején volt. A kisebbségi nyelvhasználati törvény esetében is nagyon kemény vitát várok. Ismerem a gondolkodásmódjukat, nagyon kemények lesznek. Tudom, mire fognak lőni a tervezetben, de ha azt nem kérjük, akkor másra lőnek. Ha el akarunk érni 80 százalékot, akkor 150-et kell kérnünk, annak tudatában, hogy kompromisszumokat kell kötnünk. De ez a kompromisszum az elvi dolgokon nem léphet túl."
Ale ste to podporili (prijatie novely zákona o štátnom občianstve na konci minulého volebného obdobia, pozn.).
Dušan Čaplovič
Pravda (skryť odôvodnenie)
Pri vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov bolo hlasovanie nasledovné:
Klub KDH
Všetci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky okrem Martina Fronca, ktorý bol neprítomný.
Klub ĽS – HZDS
Všetci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky okrem Milana Urbániho, ktorý bol neprítomný.
Klub SMER – SD
Všetci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky okrem Mariana Záhumenského, ktorý bol neprítomný.
Klub SNS
Všetci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky okrem Marty Damborskej, ktorá bola neprítomná.
Klub SDKÚ – DS
Žiadny poslanec v tomto klube nehlasoval za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
Klub SMK
Žiadny poslanec v tomto klube nebol prítomní na hlasovaní o návrhu zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
Poslanci, ktorí neboli v tom čase členmi poslaneckých klubov
Za hlasovali iba Peter Gabura a Juraj Liška.
Klub KDH
Všetci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky okrem Martina Fronca, ktorý bol neprítomný.
Klub ĽS – HZDS
Všetci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky okrem Milana Urbániho, ktorý bol neprítomný.
Klub SMER – SD
Všetci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky okrem Mariana Záhumenského, ktorý bol neprítomný.
Klub SNS
Všetci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky okrem Marty Damborskej, ktorá bola neprítomná.
Klub SDKÚ – DS
Žiadny poslanec v tomto klube nehlasoval za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
Klub SMK
Žiadny poslanec v tomto klube nebol prítomní na hlasovaní o návrhu zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
Poslanci, ktorí neboli v tom čase členmi poslaneckých klubov
Za hlasovali iba Peter Gabura a Juraj Liška.
Veď samozrejme aj pri prerokovávaní toho návrhu zákona, ak sa pamätáte ako odpoveď na maďarský zákon o dvojitom občianstve, my sme upozorňovali, že budú strácať občianstvo aj tí občania, ktorí majú záujem nie získať maďarské, ale iné. Nechceli ste o tom ani počuť, že teraz je treba a tiež sme mali svoje podmienky...
Pavol Abrhan
Nepravda (skryť odôvodnenie)Žiaľ nepodarilo sa nám dohľadať vyjadrenia politikov z KDH, ktoré by potvrdzovali slová poslanca P. Abrhana.
Naopak, na stránke KDH si je možné prečítať názory predsedu strany J. Figeľa z obdobia, kedy NR SR schválila protiopatrenie voči maďarskému zákonu.
Kresťanskodemokratické hnutie vyzýva Maďarskú republiku, aby sa zdržala jednostranných krokov a tak, ako ju zaväzujú medzinárodné zmluvy, bilaterálne rokovala so Slovenskom. Ak Budapešť prijme navrhovaný zákon o dvojakom občianstve bez konzultácie s našou vládou, Kresťanskodemokratické hnutie bude iniciovať preventívne opatrenia. "Vidíme ich v legislatívnej zmene zákona o štátnom občianstve, tie by smerovali k strate takto nadobudnutého zdvojeného štátneho občianstva občana Slovenskej republiky," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii predseda KDH Ján Figeľ.
Kresťanskí demokrati považujú postup Maďarska za jednostranný premyslený krok, ktorý je brzdou na ceste dobrého priateľstva a je proti duchu spoločnej Európy. "V 21. storočí schvaľovať novelu zákona o štátnom občianstve na zákone z roku 1879 skôr pripomína revizionizmus a je krok späť," vyhlásil Figeľ. Po nástupe Fideszu sa podľa neho krajiny vracajú k témam, ktoré ich rozdeľovali pred ôsmimi rokmi. "Je mi ľúto, že nová vláda v Maďarskej republike takto otvára agendu aj medzi Slovenskom a Maďarskom, zvyšuje to nedôveru, nedorozumenia," poznamenal Figeľ. Štátne občianstvo bez podmienky trvalého pobytu tak, ako je definované v pripravovanom maďarskom návrhu, je v Európskej únii bezprecedentné.
Poukazovanie na iné ako štandardné formy dvojakého občianstva podľa Figeľa neobstoja. Slovensko uznáva dvojaké občianstvo za presných zákonných podmienok. Ako odpoveď na rozdelenia kontinentu z minulosti vníma Figeľ európsku integráciu. "V jej rámci máme všetci štátne občianstvo, národné občianstvo a spoločné európske, teda istým spôsobom už všetci máme dvojité občianstvo, a toto je ďalšia forma, ktorá nie je v duchu vytvárania spoločnej jednotnej Európy," dodal Figeľ.
27. máj 2010:Kresťanskodemokratické hnutie podporilo právnu normu reagujúcu na schválený zákon o dvojakom maďarskom občianstve.
Novela dopĺňa nový spôsob straty občianstva. Doteraz mohli ľudia o občianstvo prísť prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť, po novom možno občianstvo stratiť aj „nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle“. Postup sa nebude vzťahovať na prípady, ak občan Slovenskej republiky nadobudne cudzie štátneho občianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva, alebo ak dieťa získa občianstvo cudzieho štátu narodením. Ten, kto stratil štátne občianstvo, bude podľa novely povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja. Ak by tak neurobil, dopustí sa priestupku a dostane pokutu 3 319 eur.
Novela upravuje aj výkon verejných funkcií, ktoré sú viazané na štátne občianstvo SR. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, dňom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky zaniká pracovnoprávny pomer, štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer alebo obdobný právny vzťah zakladajúci funkciu, zamestnanie alebo povolanie, výkon ktorých je podmienený štátnym občianstvom Slovenskej republiky
Poslanec D. Lipšic počas rozpravy k tomuto zákon povedal:
"Vyjadrím sa aj k samotnému obsahu zákona, ktorý považujem za súladný s ústavou."
Faktom tiež zostáva, že všetci prítomní poslanci KDH hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve.
...čiže je tu Ústava Maďarskej reformovanej cirkvi, ktorá zakotvuje zjednotenie na základe maďarskej etnicity...
Dušan Čaplovič
Pravda (skryť odôvodnenie)
SITA
Synoda Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku schválila pripojenie cirkvi k Maďarskej reformovanej cirkvi.
Tá vznikla v roku 2009 ako cirkev, ktorá zjednocuje všetkých reformovaných Maďarov v krajinách bývalého Uhorska (Karpatskej kotline). Ide o cirkev, ktorá je definovaná na etnickom základe a odvoláva sa na jednotu z 19. storočia.
pravda.sk
"Kresťanská cirkev sa nedá budovať na etnických základoch. Tá ústava však uvádza, že zjednocuje maďarských veriacich na národnostnom princípe. (...)" povedal Pravde Marián Hamari, zástupca biskupa za slovenskú časť Reformovanej kresťanskej cirkvi.
Synoda Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku schválila pripojenie cirkvi k Maďarskej reformovanej cirkvi.
Tá vznikla v roku 2009 ako cirkev, ktorá zjednocuje všetkých reformovaných Maďarov v krajinách bývalého Uhorska (Karpatskej kotline). Ide o cirkev, ktorá je definovaná na etnickom základe a odvoláva sa na jednotu z 19. storočia.
pravda.sk
"Kresťanská cirkev sa nedá budovať na etnických základoch. Tá ústava však uvádza, že zjednocuje maďarských veriacich na národnostnom princípe. (...)" povedal Pravde Marián Hamari, zástupca biskupa za slovenskú časť Reformovanej kresťanskej cirkvi.
Pretože sčítanie ľudu Slovenskej republiky sa nedeje posledné dva týždne. Tri roky sa na to pripravujeme, máme spoločné ciele, lebo je to sčítanie v Európskej únii. Tam sú isté by som povedal záležitosti rovnaké, tam nie je možné niečo meniť...
Dušan Čaplovič
Pravda (skryť odôvodnenie)
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 sa uskutočňuje v rámci celo-EU sčítania, uskutoční sa teda vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Požiadavka na realizáciu štatistického zisťovania v EÚ je daná nariadením 763/2008. Toto nariadenie hovorí aj o tom, že metodika sčítania a postupy by mali byť v členských štátoch čo najpodobnejšie, aby bolo zabezpečená čo najlepšia porovnateľnosť údajov. V prílohe nariadenia sú uvedené aj témy, ktoré sa majú v sčítaní zisťovať.
Ja som aj vo svojom vystúpení v parlamente spomenul, že za 20 rokov, za posledných 20 rokov vždy, keď sme rokovali o jazykovom zákone, alebo o zákone používania jazykov národnostných menšín, tak vždy tá diskusia bola zaujímavá, vzrušujúca, vždy to vyvolávalo aj určité napätie a to znamená, že táto téma je pre politikov zaujímavá a snažia sa osloviť, snažia sa osloviť voličov.
Pavol Abrhan
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Na začiatku svojho vystúpenia v rozprave k návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín Pavol Abrhan povedal:
"...od 1989 roku, keď v pléne diskutujeme na tému jazykového zákona, alebo na tému zákona o používaní jazyka národnostných menšín, toto rokovanie je sprevádzané zaujímavou a miestami až vzrušujúcou diskusiou, čo znamená, že táto téme je nielen citlivá, ale aj politicky živá. Stále dokáže oslovovať množstvo voličov a preto jej strany venujú náležitú pozornosť..."
"...od 1989 roku, keď v pléne diskutujeme na tému jazykového zákona, alebo na tému zákona o používaní jazyka národnostných menšín, toto rokovanie je sprevádzané zaujímavou a miestami až vzrušujúcou diskusiou, čo znamená, že táto téme je nielen citlivá, ale aj politicky živá. Stále dokáže oslovovať množstvo voličov a preto jej strany venujú náležitú pozornosť..."
Táto vyhrážka nezaznela v takomto zmysle, že by odchádzali (Most, pozn.) z vlády a z vládnej koalície.
Pavol Abrhan
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Denník Pravda 20. mája 2011 píše, že Most-Híd o odchode z vlády v prípade neúspechu (neprijatia zákona o používaní jazykov menšín, pozn.) zatiaľ nehovorí.
"Nie sme zatiaľ v pozícií, aby sme o tom uvažovali. Budeme rokovať, máme čas do utorka," uviedla poslankyňa Mostu Edita Pfundtner.
"Nie sme zatiaľ v pozícií, aby sme o tom uvažovali. Budeme rokovať, máme čas do utorka," uviedla poslankyňa Mostu Edita Pfundtner.
...viete veľmi dobre, že rusínski starostovia a primátori v tej oblasti, rusínskej oblasti na severovýchodnom Slovensku, aj úplne nechcú. Odmietajú, aby si dali tlačiť tlačivá v azbuke, lebo mnohí ľudia už ani nepoznajú azbuku, čiže je tam viacero problémov...
Dušan Čaplovič
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Po schválení zákona o používaní jazykov národnostných menšín korzar.sme.sk napísal:
Rusínom jazykový zákon nechýba. Niektorí ho považujú za zbytočný. (...) Zákon o používaní jazyka národností je však podľa neho (Ján Božík, starosta Kurimky, pozn.) zbytočný, robí len zlú krv a skomplikuje ľuďom život... "Ani si neviem predstaviť, aby niekto z našich ľudí žiadal nejaký dokument v rusínčine. Je to pritiahnuté za vlasy, k ničomu to nevedie.“ (...) „Keď sme sa doteraz zaobišli bez zákona, vydržali by sme aj naďalej. Je to úplná zbytočnosť,“ myslí si starostka Uble (okres Snina) Nadežda Sirková.
Rusínom jazykový zákon nechýba. Niektorí ho považujú za zbytočný. (...) Zákon o používaní jazyka národností je však podľa neho (Ján Božík, starosta Kurimky, pozn.) zbytočný, robí len zlú krv a skomplikuje ľuďom život... "Ani si neviem predstaviť, aby niekto z našich ľudí žiadal nejaký dokument v rusínčine. Je to pritiahnuté za vlasy, k ničomu to nevedie.“ (...) „Keď sme sa doteraz zaobišli bez zákona, vydržali by sme aj naďalej. Je to úplná zbytočnosť,“ myslí si starostka Uble (okres Snina) Nadežda Sirková.
Ak pán podpredseda vlády Maďarskej republiky a podpredseda Fideszu v našich Hospodárskych novinách napíše, že je tá tragédia roku 1920, že sa mnoho miliónov Maďarov našlo na druhej strane hraníc...
Dušan Čaplovič
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
S podpredsedom maďarskej vlády Tiborom Navracsicsom urobili rozhovor české Hospodářské noviny. Aj keď Navracsics pripomenul rok 1920, nepovedal, že sa vtedy ocitlo za hranicami "mnoho miliónov Maďarov", ale "veľká časť maďarského národa".Nehovoril ani o "tragédií".
"Protože znáte historii, dobře víte, že v roce 1920 se maďarských menšin nikdo neptal, zda chtějí žít v Československu nebo v Rumunsku. Velká část maďarského národa zůstala za hranicemi, a to je politický problém."
"Protože znáte historii, dobře víte, že v roce 1920 se maďarských menšin nikdo neptal, zda chtějí žít v Československu nebo v Rumunsku. Velká část maďarského národa zůstala za hranicemi, a to je politický problém."
Má každý právo, keď bude zasa prihlásiť (ako kandidát do voľby na generálneho prokurátora, pozn.).
Dušan Čaplovič
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Článok 2, odstavec 2 volebného poriadku o voľbe kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora:
(2) Poslanci podávajú návrhy kandidátov na vymenovanie za generálneho prokurátora predsedovi národnej rady písomne a odôvodnené v termíne, ktorý určí predseda národnej rady.
Nie je pravda, že sa môže prihlásiť úplne každý, nutný je súhlas poslanca(ov), ktorý návrhy kandidátov podávajú.
Nie je pravda, že sa môže prihlásiť úplne každý, nutný je súhlas poslanca(ov), ktorý návrhy kandidátov podávajú.
Most-Híd predkladal návrh 10% a pre nich, oni tvrdili, že je už kompromisom 15% a preto nechceli ísť, nechceli ísť ďalej.
Pavol Abrhan
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
tvnoviny.sk:
"Most-Híd navrhuje v zákone zníženie kvóra pre používanie jazyka menšiny z 20 na 15 percent. S tým nesúhlasí KDH. 'Pre nás je zníženie kvóra problém. Chceme kompromis medzi 15 a 20 percentami,' uviedol dnes pre agentúru SITA podpredseda KDH Pavol Abrhan. Podľa informácií agentúry SITA kresťanskí demokrati navrhujú, aby sa kvórum znížilo na 18 percent.
Most-Híd takýto kompromis odmieta. 'Kompromisom už je 15 percent, pretože pôvodne sme navrhovali zníženie na desať percent...'"
"Most-Híd navrhuje v zákone zníženie kvóra pre používanie jazyka menšiny z 20 na 15 percent. S tým nesúhlasí KDH. 'Pre nás je zníženie kvóra problém. Chceme kompromis medzi 15 a 20 percentami,' uviedol dnes pre agentúru SITA podpredseda KDH Pavol Abrhan. Podľa informácií agentúry SITA kresťanskí demokrati navrhujú, aby sa kvórum znížilo na 18 percent.
Most-Híd takýto kompromis odmieta. 'Kompromisom už je 15 percent, pretože pôvodne sme navrhovali zníženie na desať percent...'"
To sa ešte len rokovalo a veľmi som smutný aj tuna s mojim kolegom, ktorý jasne vystupoval, že pôjde minimálne na tú 18% hranicu toho kvóra, že to bude presadzovať KDH ...
Dušan Čaplovič
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
KDH chcelo v rámci legislatívneho procesu prijímania zákona o používaní jazykov národnostných menšín predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by hranicu pre používanie jazyka menšín určil na 18%. Pozmeňujúci návrh nakoniec nepredložili, pretože nezískali dostatok poslaneckých podpisov. Za zákon hlasovali všetci poslanci KDH, s výnimkou Martina Fronca.
Abrhan sa k tomu vyjadril nasledovne:
SITA (pred schválením zákona):
" 'KDH ešte chce predložiť pozmeňujúci návrh, ktorým by sa kvórum znížilo nie na 15 percent, ako navrhuje Most-Híd, ale na 18 percent...' (...) Bez ohľadu na to, či pozmeňovací návrh prejde, alebo nie, Abrhan bude hlasovať za zákon ako celok."
hnonline.sk (po schválení zákona):
"'Podľa mňa aj zníženie na 18 percent bolo dobré. Nevedeli sme sa však dohodnúť a prišiel pozmeňujúci návrh od Matoviča, ktorý zachováva status quo do roku 2021 a z tohto dôvodu sme za,' vysvetlil poslanec KDH Pavol Abrhan."
Abrhan sa k tomu vyjadril nasledovne:
SITA (pred schválením zákona):
" 'KDH ešte chce predložiť pozmeňujúci návrh, ktorým by sa kvórum znížilo nie na 15 percent, ako navrhuje Most-Híd, ale na 18 percent...' (...) Bez ohľadu na to, či pozmeňovací návrh prejde, alebo nie, Abrhan bude hlasovať za zákon ako celok."
hnonline.sk (po schválení zákona):
"'Podľa mňa aj zníženie na 18 percent bolo dobré. Nevedeli sme sa však dohodnúť a prišiel pozmeňujúci návrh od Matoviča, ktorý zachováva status quo do roku 2021 a z tohto dôvodu sme za,' vysvetlil poslanec KDH Pavol Abrhan."
...na výbore pre kultúru a médiá, ktorého som členom, som predložil tento návrh o 18% ani jeden poslanec Smeru ten návrh nepodporil, čiže tam sa vaši poslanci nezachovali tak ako vy hovoríte, že by ste takýto návrh podporili, a že by ste ho očakávali, lebo ani jeden, ani jeden, tam Smer štyroch poslancov, ani jeden jediný ...
Pavol Abrhan
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Poslanec P. Abrhan, ktorý je členom výboru pre kultúru a média, hovoril v polovici mája tohto roku o takomto návrhu.
Hnoline.sk:
"Zvažujeme, že by sme dali pozmeňovací návrh, ktorý by sa týkal percenta. Počas rokovaní sme vždy hovorili, že máme problém s 15 percentami. A keďže chceme rešpektovať programové vyhlásenie vlády, v ktorom je napísané, že sa hranica má znížiť, diskutujeme v klube o znížení na 18 percent," povedal podpredseda KDH Pavol Abrhan.
Avšak výsledky hlasovaní z výborov sa nezaznamenávajú.
Hnoline.sk:
"Zvažujeme, že by sme dali pozmeňovací návrh, ktorý by sa týkal percenta. Počas rokovaní sme vždy hovorili, že máme problém s 15 percentami. A keďže chceme rešpektovať programové vyhlásenie vlády, v ktorom je napísané, že sa hranica má znížiť, diskutujeme v klube o znížení na 18 percent," povedal podpredseda KDH Pavol Abrhan.
Avšak výsledky hlasovaní z výborov sa nezaznamenávajú.
...a naopak sa stal tento návrh (na zníženie kvóra nie na 15, ale na 18 percent, pozn.) predmetom ostrej kritiky pána poslanca Podmanického a pána poslanca Maďariča...
Pavol Abrhan
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Novela zákon o používanie jazyka menšín bola predmetom kritiky aj Jána Podmanického(Smer), ktorý povedal, že tento zákon „bude maďarizovať aj obce, v ktorých nežije ani jeden Maďar“.
Nesúhlasné vyjadrenia k novele zákona o používaní jazyka menšín mal taktiež Maďarič (Smer), ktorý novele vyčítal vytláčanie slovenčiny z pozície štátneho jazyka,
O tom, že by Maďarič kritizoval konkrétne 18 % sme informácie nenašli.
Nesúhlasné vyjadrenia k novele zákona o používaní jazyka menšín mal taktiež Maďarič (Smer), ktorý novele vyčítal vytláčanie slovenčiny z pozície štátneho jazyka,
O tom, že by Maďarič kritizoval konkrétne 18 % sme informácie nenašli.
V podstate oni, ja hovorím okolo takých 60 až 80 tisíc občanov maďarskej národnosti je práve z rómskej národnostnej menšiny...
Dušan Čaplovič
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)Denník SME prišiel 16. mája 2011 s informáciou, že sčítanie obyvateľstva zrejme znova ukáže nereálne nízky počet Rómov. Pri poslednom sčítaní sa k rómskej národnosti prihlásilo 89 920 obyvateľov, oproti roku 1991 to bol nárast o 14tisíc. Oba údaje sú však nepresné, keďže podľa odhadov žije na Slovensku 280 až 400 tisíc Rómov.
Žiaľ vo vyššie spomenutom článku a ani v iných zdrojoch sa nám nepodarilo overiť, aký veľký počet Rómov sa hlási k maďarskej národnosti.
Predsedníctvo KDH 18. apríla, v deň, keď sa prijímala ústava prijalo vyhlásenie. Nebudem ho celé čítať, ale len dve vety. "Pre nás je, po prvé, pre nás je problémom otvorenie volebného práva vo väzbe na udeľovanie maďarského štátneho občianstva aj osobám bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska a druhým problémom je prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hranice s podporou kolektívnych samospráv."
Pavol Abrhan
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Vo vyhlásení KDH (18. apríla 2011, pozn.) k schválenej maďarskej ústave sa okrem iného píše:
"Je nám ľúto, že krátko po prijatí maďarskej ústavy KDH musí konštatovať niektoré problémové body schváleného dokumentu. Po prvé je pre nás problémom otvorenie volebného práva vo väzbe na udeľovanie maďarského štátneho občianstva aj osobám bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska. Druhým problémom je prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc s podporou kolektívnych samospráv."
"Je nám ľúto, že krátko po prijatí maďarskej ústavy KDH musí konštatovať niektoré problémové body schváleného dokumentu. Po prvé je pre nás problémom otvorenie volebného práva vo väzbe na udeľovanie maďarského štátneho občianstva aj osobám bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska. Druhým problémom je prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc s podporou kolektívnych samospráv."
My sme boli tí, ktorí sme v rámci vládnej koalície iniciovali, aby bolo prijaté uznesenie Národnej rady...
Pavol Abrhan
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
NR SR schválila vyhlásenie k prijatiu maďarskej ústavy. Návrh vyhlásenia bol predložený koalíciou ako celkom, no iniciatíva prišla zo strany KDH. Ako sa uvádza na ich stránke: "Táto reakcia slovenského parlamenetu vzišla z iniciatívy Kresťanskodemokratického hnutia." To by ešte samo osebe na potvrdenie pravdivosti nepostačovalo.
KDH sa už v apríli po prijatí maďarskej ústavy vyjadrilo, že by k nej mal zaujať stanovisko aj slovenský parlament.
SITA 18. apríla: "Podľa kresťanských demokratov by sa situáciou po schválení maďarskej ústavy mala zaoberať Koaličná rada a po nej Národná rada SR."
TASR 2. mája: "Tvrdí (Ján Figeľ, pozn.), že slovenský parlament môže a mal by vyjadriť k tomu svoje stanovisko, pretože on je partnerom parlamentu susednej krajiny."
KDH sa už v apríli po prijatí maďarskej ústavy vyjadrilo, že by k nej mal zaujať stanovisko aj slovenský parlament.
SITA 18. apríla: "Podľa kresťanských demokratov by sa situáciou po schválení maďarskej ústavy mala zaoberať Koaličná rada a po nej Národná rada SR."
TASR 2. mája: "Tvrdí (Ján Figeľ, pozn.), že slovenský parlament môže a mal by vyjadriť k tomu svoje stanovisko, pretože on je partnerom parlamentu susednej krajiny."
My sme boli tí, ktorí sme v rámci vládnej koalície iniciovali, aby bolo prijaté uznesenie Národnej rady a v tom vyhlásení práve tieto dva body sú. V tom vyhlásení sa uvádza potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv a ďalej, odmieta akékoľvek účinky legislatívy iných krajín vrátane základného zákona Maďarska na území Slovenskej republiky.
Pavol Abrhan
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Vo vyhlásení k maďarskej ústave sa sa okrem iného konštatuje:
"Parlament zároveň potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovensko na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcim sa pod jeho jurisdikciou."
"Národná rada SR odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky maďarskej ústavy."
Jedná sa teda v podstate o preformulvané body z vyššie uvedeného vyhlásenia KDH:
"Je nám ľúto, že krátko po prijatí maďarskej ústavy KDH musí konštatovať niektoré problémové body schváleného dokumentu. Po prvé je pre nás problémom otvorenie volebného práva vo väzbe na udeľovanie maďarského štátneho občianstva aj osobám bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska. Druhým problémom je prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc s podporou kolektívnych samospráv."
"Parlament zároveň potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovensko na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcim sa pod jeho jurisdikciou."
"Národná rada SR odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky maďarskej ústavy."
Jedná sa teda v podstate o preformulvané body z vyššie uvedeného vyhlásenia KDH:
"Je nám ľúto, že krátko po prijatí maďarskej ústavy KDH musí konštatovať niektoré problémové body schváleného dokumentu. Po prvé je pre nás problémom otvorenie volebného práva vo väzbe na udeľovanie maďarského štátneho občianstva aj osobám bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska. Druhým problémom je prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc s podporou kolektívnych samospráv."
Ja si myslím, že nie, lebo v ústave nie sú stanovené tieto záležitosti (spôsob udeľovania volebného práva a "prevzatie zodpovednosti" za osud zahraničných Maďarov, pozn.), len sa vytvára ten priestor.
Pavol Abrhan
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
V článku XXI maďarskej ústavy (.pdf) sa uvádza:
"(1) Každý dospelý občan Maďarska s pobytom na území Maďarska má právo byť volený a právo voliť v parlamentných voľbách, miestnych voľbách poslancov a starostov, ako aj vo voľbách do Európskeho parlamentu. Právo voliť alebo rozsah tohto práva môžu byť obmedzené na trvalý pobyt v Maďarsku a spôsobilosti byť volený, ako aj na základe ďalšieho ústavného zákona.
(2) Za porušenie princípu rovnosti volebného práva nemôže byť považované, ak ústavný zákon udelí ďalší hlas matkám v rodinách s neplnoletými deťmi, alebo iným osobám, ktoré určí zákon."
Článok D Ústavy zas deklaruje zodpovednosť za Maďarov žijúcich mimo územia Maďarska, nehovorí však už o tom, že by za týmto účelom mal byť prijatý ďalší ústavný zákon.
Ústava teda poskytuje priestor na dodatočnú úpravu volebného práva, nie však zodpovednosti za zahraničných Maďarov.
"(1) Každý dospelý občan Maďarska s pobytom na území Maďarska má právo byť volený a právo voliť v parlamentných voľbách, miestnych voľbách poslancov a starostov, ako aj vo voľbách do Európskeho parlamentu. Právo voliť alebo rozsah tohto práva môžu byť obmedzené na trvalý pobyt v Maďarsku a spôsobilosti byť volený, ako aj na základe ďalšieho ústavného zákona.
(2) Za porušenie princípu rovnosti volebného práva nemôže byť považované, ak ústavný zákon udelí ďalší hlas matkám v rodinách s neplnoletými deťmi, alebo iným osobám, ktoré určí zákon."
Článok D Ústavy zas deklaruje zodpovednosť za Maďarov žijúcich mimo územia Maďarska, nehovorí však už o tom, že by za týmto účelom mal byť prijatý ďalší ústavný zákon.
Ústava teda poskytuje priestor na dodatočnú úpravu volebného práva, nie však zodpovednosti za zahraničných Maďarov.
Ďalšie vyhlásenie pripravila Slovenská národná strana. Strana Smer neprišla s žiadnym svojim návrhom...
Pavol Abrhan
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V súvislosti s vyhlásením k maďarskej ústave bol v hre aj opozičný návrh vyhlásenia z dielne SNS.
Ja som vždy hovoril a môj názor bol, že to nemá v tomto vyhlásení byť (zmienka o tom, že Slovensko "berie na vedomie" prijatie Maďarskej ústavy, pozn.)
Pavol Abrhan
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Nenašli sme vyjadrenie Abrhna, v ktorom by sa spomínalo, že vo vyhlásení k Maďarsku nemá byť zmienka, že Slovensko "berie na vedomie" novú ústavu.
Napr v HN sa píše: "Pavol Abrhan hovorí, že osobne by niektoré veci z textu vyhlásenia vypustil. „Ale budeme rešpektovať to, čo vyšlo aj za našej účasti zo zahraničného výboru.“
Nevieme však čo presne by poslanec chcel vypustiť.
Napr v HN sa píše: "Pavol Abrhan hovorí, že osobne by niektoré veci z textu vyhlásenia vypustil. „Ale budeme rešpektovať to, čo vyšlo aj za našej účasti zo zahraničného výboru.“
Nevieme však čo presne by poslanec chcel vypustiť.
...naviac pán Veszelei veľmi dobre vieme, že pochádza z lona SMK a bol pri zakladaní Mostu-Híd...
Dušan Čaplovič
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
V čele Úradu na ochranu osobných údajov stojí Gyula Veszelei, ktorého nominovala SMK ešte za druhej vlády M. Dzurindu.
G. Veszelei v nedávnom rozhovore pre denník SME povedal:
"Členstvo v SMK som zrušil hneď, ako som bol nominovaný. Odvtedy sa snažím vystupovať bez ohľadu na bývalú politickú príslušnosť a kontakty s SMK ani Mostom-Híd nemám."
Hoci pri Čaplovičovom a Veszeleiovom tvrdení možno povedať, že ide o slovo proti slovu. Rovnako, ale treba dodať , že meno Gyla Veszelei sa na stránke Most-híd nenachádza a rovnako sa nenachádza ani medzi darcami strany (.pdf).
O Veszeleiovi v súvislosti s Mostom sa nepísalo ani pri štarte petície pred založením Mostu, ani na zakladajúcom sneme strany.
Čaplovičovo tvrdenie možno teda považovať za nepravdivé.
G. Veszelei v nedávnom rozhovore pre denník SME povedal:
"Členstvo v SMK som zrušil hneď, ako som bol nominovaný. Odvtedy sa snažím vystupovať bez ohľadu na bývalú politickú príslušnosť a kontakty s SMK ani Mostom-Híd nemám."
Hoci pri Čaplovičovom a Veszeleiovom tvrdení možno povedať, že ide o slovo proti slovu. Rovnako, ale treba dodať , že meno Gyla Veszelei sa na stránke Most-híd nenachádza a rovnako sa nenachádza ani medzi darcami strany (.pdf).
O Veszeleiovi v súvislosti s Mostom sa nepísalo ani pri štarte petície pred založením Mostu, ani na zakladajúcom sneme strany.
Čaplovičovo tvrdenie možno teda považovať za nepravdivé.
...napríklad u nás v Petržalke sa sto komisárov vzdalo starostovi Bajanovi...
Dušan Čaplovič
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V najväčšej mestskej časti Bratislavy, v Petržalke, sa vzdalo funkcie sčítacieho komisára viac ako 100 občanov a mestská časť zabezpečila za nich náhradníkov.
A ešte jednu poznámku k tomu, čo som chcel povedať pri tom, pri tých menšinách. V jednej nemenovanej obci pri Šamoríne mám, máme informácie o tom ako sa vyplňovali tieto sčítania, lebo si tam prišli časť obci je maďarské dotazníky, časť slovenské, tak maďarskí spoluobčania si museli zobrať slovenský, aby si presne, lebo tam sú odborné termíny, aby mohli vyplniť v maďarskom jazyku tieto sčítacie formuláre, čiže toto je veľmi dôležité a preto hovorím o tom ako by sa mala meniť.
Dušan Čaplovič
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Keďže Čaplovič neudáva obec, nevieme pravdivosť tohto výroku overiť. O problémoch s hárkami si môžete prečítať napríklad tu.
Zatiaľ bolo vyjadrenie predsedov koaličných strán, že majú dôveru pána Čentéša, zatiaľ bolo vyjadrenie pána Čentéša, že má záujem kandidovať...
Pavol Abrhan
Pravda (zobraziť odôvodnenie)J. Čentéš 19. mája 2011 potvrdil agentúre SITA, že chce kandidovať do ďalšej voľby generálneho prokurátora. Kandidovať mieni v v prípade, že bude vyhlásená verejná voľba a bude oslovený. Jediné, čo ho zaujíma, je to, aby všetko prebehlo v súlade so zákonom a ústavou.
Podporu mu opätovne vyjadrili aj lídri pravicových strán. Viacerým členom KDH sa však nepáčilo, že sa Čentéš pred tajnou voľbou vzdal.
P. Hrušovský 22. mája v relácii Na telo povedal, že Čentéš má pred verejnou voľbou dôveru koaličných lídrov.
...konal tak ako konal, že do tajnej voľby nešiel a v podstate namočil koaličných poslancov, že tam sú kupovaní, lebo takto to vyhlásil, že sa nebude zúčastňovať tejto hry, čo spochybnil teda predovšetkým koaličných poslancov...
Dušan Čaplovič
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Jozef Čentéš v súvislosti so svojím vzdaním sa kandidatúry na post GP mimo iného vyhlásil:
"Súhlas s kandidatúrou na vymenovanie za generálneho prokurátora som vzal späť, pretože v súvislosti s tajnou voľbou sa objavili podozrenia z možného korupčného správania a možného vydierania, ktoré sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Pretože informácie o podozreniach sa opätovne objavili v médiách, za týchto okolností som nechcel byť súčasťou týchto informácií,"
"Súhlas s kandidatúrou na vymenovanie za generálneho prokurátora som vzal späť, pretože v súvislosti s tajnou voľbou sa objavili podozrenia z možného korupčného správania a možného vydierania, ktoré sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Pretože informácie o podozreniach sa opätovne objavili v médiách, za týchto okolností som nechcel byť súčasťou týchto informácií,"
Pridať komentár