Demagog.sk
 

Bojovníci proti kvótam — kto z V4 vzdoruje najviac?

Premiér Fico v poslednej dobe pomerne hlasno obhajuje proeurópske smerovanie Slovenska, so zotrvaním v jadre EÚ sa stotožňuje podľa prieskumu aj nadpolovičná väčšina Slovákov. Týmto pozitívnym postojom sa od zvyšných krajín nášho vyšehradského regiónu odlišujeme. Spoločný však s nimi máme jeden postoj proti mainstreamu v EÚ — odmietavý postoj k povinným kvótam. Ktorá z krajín V4 je ich najtvrdším odporcom? Je to Maďarsko či Slovensko, ktoré kvôli nim podali žalobu? Alebo sú to všetky štáty okrem Slovenska, keďže sa proti nim začína konanie za neplnenie povinností v prijímaní utečencov?

Vrcholoví predstavitelia Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska sa zhodujú na tom, že kvóty sú nefunkčné. U nás je to napríklad premiér Fico či minister Kaliňák, ktorý zdôrazňuje, že z pôvodne plánovaného počtu 160 000 utečencov došlo doteraz k prerozdeleniu len 12 % z nich (okolo 20 000 ľudí). Slovensko z Grécka relokovalo 16 utečencov, z Talianska ani jedného. Treba však podotknúť, že v súčasnosti sa v týchto krajinách nenachádza 160 000 oprávnených žiadateľov o azyl, ktorí by mohli byť prerozdelení na základe navrhovaných kvót. Napríklad z vyše 60 000 utečencov, ktorí sa nachádzajú na území Grécka, je spôsobilých k prerozdeleniu len niečo vyše 12 000. Európska komisia hovorí v súčasnosti o počte 28 000 utečencov vhodných na prerozdelenie.

Koniec programu relokácií bol naplánovaný na koniec septembra 2017, podľa inštitúcií EÚ majú aj po tomto dátume členské štáty povinnosť relokovať sľúbené počty, avšak malo by sa jednať len o tých utečencov, ktorí prišli na územie EÚ do daného termínu. Aj samotná Európska komisia počíta s tým, že do septembra by sa malo prerozdeliť len 40 000 utečencov, čo je omnoho nižšie číslo, ako bol pôvodný predpoklad ešte v roku 2015. Percentuálny podiel už prerozdelených utečencov teda v tomto prípade už nevyzerá až tak nepriaznivo.

Relokácie by však mali prebiehať na pravidelnej báze, čo v mnohých členských štátoch nie je realitou. Poľsko a Maďarsko neuskutočňujú relokácie vôbec, Česko síce prijalo 12 utečencov, ktorí boli predtým na území Grécka, no viac ako rok je v procese nečinné. Slovensko sa konaniu za neplnenie povinností vyhlo vďaka prijatiu utečencov vo februári 2017. Utečenci, ktorí sú zaradení do relokácie, musia mať veľkú šancu na prejdenie aplikačným procesom o azyl v danej krajine EÚ. Finálne rozhodnutie v tomto procese majú samotné členské štáty,ktoré si žiadosti sami vyhodnocujú, nejde teda o prijatie utečencov, o ktorých “nič nevieme”, ako to zvykol hovorievať premiér Fico.

Ďalším mechanizmom je takzvané presídľovanie z krajín pôvodu. V tomto mechanizme Európska komisia kroky členských štátov oceňuje, presídlených bolo doposiaľ necelých 17 000 ľudí z pôvodne plánovaných 22 000.

Európsky parlament naposledy hlasoval o otázke utečeneckých kvót v máji 2017. Na základe tohto hlasovania okrem iného vyzval členské štáty na plnenie dohodnutých kvót. Nasledujúca tabuľka zobrazuje, ako za danú výzvu hlasovali poslanci z krajín Vyšehradskej štvorky. V ostatných krajinách bol počet poslancov, ktorí hlasovali proti návrhu (teda boli skôr proti dokončeniu relokácií), výraznejšie vyšší, než počet europoslancov, ktorí hlasovali ZA návrh. V prípade Slovenska bol tento pomer vyrovnanejší.

<script type="text/javascript">if("undefined"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper["TspmR"]={},window.datawrapper["TspmR"].embedDeltas={"100":468.60606,"200":374.60606,"300":349.60606,"400":306.60606,"500":306.60606,"600":306.60606,"700":306.60606,"800":306.60606,"900":306.60606,"1000":306.60606},window.datawrapper["TspmR"].iframe=document.getElementById("datawrapper-chart-TspmR"),window.datawrapper["TspmR"].iframe.style.height=window.datawrapper["TspmR"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper["TspmR"].iframe.offsetWidth/100),100))]+"px",window.addEventListener("message",function(a){if("undefined"!=typeof a.data["datawrapper-height"])for(var b in a.data["datawrapper-height"])if("TspmR"==b)window.datawrapper["TspmR"].iframe.style.height=a.data["datawrapper-height"][b]+"px"});</script>

Za výzvu na uskutočnenie relokácií hlasovali oficiálne 5 slovenskí poslanci, avšak v prípade Pála Csákyho pravdepodobne išlo o omyl, pretože vopred indikoval, že bude hlasovať proti výzve. Zvyšnými poslancami, ktorí hlasovali ZA, boli Eduard Kukan (SDKÚ), Miroslav Mikolášik (KDH), Jószef Nagy (SMK) a Anna Záborská (KDH).

Proti hlasoval Branislav Škripek (OĽANO-NOVA), Igor Štefanec (KDH), Richard Sulík (SaS), Monika Smolková (SMER-SD) a Vladimír Maňka (SMER-SD). Monika Flašíková-Beňová a Boris Zala nehlasovali.

Jediný z našich poslancov, kto vystúpil aj v rozprave k tomuto hlasovaniu, bol Branislav Škripek, ktorý zdôrazňoval nefunkčnosť prerozdeľovacieho systému a nutnosť rozhodnovať o podobných otázkach jednohlasne.

S prosbou o vyjadrenie sme oslovili tých europoslancov, ktorí hlasovali za návrh a teda za uskutočnenie relokácií. Písomne sa nám vyjadril Miroslav Mikolášik a Eduard Kukan. Mikolášik pripustil, že mechanizmus relokácií je neefektívny, čo podľa neho potvrdila aj realita (11 % relokovaných z pôvodne plánovaného počtu). Zdôraznil však tiež domnienku, že v dlhšom časovom období bude nutné aj pre Slovensko prijať aspoň minimálny počet utečencov. Tento počet by však mal zodpovedať skutočnej kapacite krajiny a špecifickým podmienkam.

Kukan obhajuje svoje hlasovanie rozhodnejšie, dlhodobo obhajuje realokácie a dodržiavanie záväzkov členských štátov aj v súlade s názorom svojej frakcie EPP: Tvrdí, že ja napriek kritike niektorých člensých štátov (aj Slovenska) je to záväzok, ktorý treba dodržať, keď sa k nemu krajiny zaviazali. Realokácie v súčasnej podobe nie sú dlhodobo udržateľné, treba podľa neho hľadať iné riešenia, no v danej situácii sú jediným schodným riešením.

POROVNANIE s ostatnými krajinami V4

V prípade Poľska došlo od začiatku utečeneckej krízy na jar 2015 k úplnému obratu. Spočiatku sa vtedajšia vláda chcela k plneniu kvót zaviazať, za rezolúciu o prijatí kvót vtedy hlasovalo vyše 150 poslancov Sejmu, aj keď v prevahe boli poslanci odmietajúci kvóty. Postupne s výmenou vlády došlo k situácii, kedy nielenže poslanci skoro jednoznačne kvóty odmietajú, no aj vláda navodzuje dojem, že prijatím čo i len jedného utečenca by sa spreneverila svojmu striktne odmietavému postoju. Typickým argument poľských odporcov kvót je poukazovanie na skutočnosť, že Poľsko predsa robí veľa pre utečencov z Ukrajiny, ktorí sú podľa nich v rovnako zlej situácii, ako utečenci z Blízkeho Východu, nikto okrem Poľska im poriadne nepomáha, a preto už vlastne Poľsko robí viac než dosť v tejto otázke.

Maďarská vláda je vo svojej rétorike asi najhlasnejším odporcom povinných kvót na utečencov vďaka svojej mediálnej kampani proti kvótam, proti utečencom, proti Bruselu a proti všetkému s tým súvisiacemu. Orbán presviedča svojich voličov, že spraví všetko pre to, aby sa nedali vydierať Bruselom a že vláda bojuje proti dktovaným kvótam, ako najviac vie. V rámci tohto boja podalo Maďarsko spolu so Slovenskom žalobu na Súdny dvor EÚ. Podobne ako Fico, aj maďarský premiér poukazuje na to, že o minulosti utečencov nič nevieme. Vyhlasuje dokonca, že každý, kto by bol za kvóty, je nepriateľom maďarského národa. Pri májovom hlasovaní v europarlamente o dokončení relokácií sa z neznámych dôvodov nezúčastnilo či nehlasovalo viacero dovtedajších veľkých odporcov kvót. Aj napriek tomu však boli maďarskí europoslanci hlasujúci ZA návrh v menšine. Poslanci maďarského parlamentu schválili aj zákon odmietajúci povinné relokácie utečencov, referendum o odmietnutí týchto relokácií síce vďaka nedostatočnej účasti nebolo platné, no veľká väčšina hlasujúcich sa vyjadrila proti kvótam.

Či už v českom parlamente alebo u českých poslancov Európskeho parlamentu prevláda odmietanie kvót. Českí europoslanci upozorňujú najmä na riziko, že diktovaním kvót na utečencov sa EÚ len vzďaluje občanom Česka či celej strednej Európy a tým nepriamo podnieťuje ich náklonnosť k vystúpeniu z EÚ. Niektorí českí poslanci dokonca sami pohrozili, že by v prípade ďalšieho nanucovania utečencov presadzovali “czexit”. Bohuslav Sobotka viackrát tvrdil, že v je v silách Českej republiky prijať najviac 1500 utečencov, no nesmú byť nanútení. K žalobe Maďarska a Slovenska sa pridať odmietol.

Téma povinných relokácií utečencov v rámci EÚ očividne slúži lídrom V4 už od roku 2015 ako pomôcka pri získavaní ustráchaných voličov. Posúďte sami, kto ju využíva najšikovnejšie.

Lenka Galetová a Barbora Belovická

Analýza je výstupom projektu, ktorý podporil Visegrad Fund a na ktorého tvorbe sa podieľa za Českú republiku KohoVolit.eu, za Maďarsko Atlatszo.hu Közhasznú Nonprofit Kft a poľské Stowarzyszenie 61 (Projekt MamPrawoWiedzec.pl).
This text was created within the joint project of four organizations: Czech Kohovolit.eu, Slovakian Demagog.sk, Hungarian Atlatszo.hu and Polish MamPrawoWiedziec.pl. The project “Closer to V4 Policy” is funded by the Visegrad Fund.

Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."