Apr
Situácia v školstve
O 5 minút 12
Hostia: Dušan Čaplovič, Martin Fronc
V O 5 minút 12 sa 14. apríla stretol niekdajší minister školstva Martin Fronc so súčasným najvyšším predstaviteľom tohto úradu Dušanom Čaplovičom. Za svoje vystúpenie pred divákmi by si ani jeden z nich, bohužiaľ, jednotku nezaslúžil. Exminister sa dopustil vážnych faktických prešľapov, napríklad keď tvrdil, že súkromné a cirkevné školy na Slovensku netvoria ani 5 percent - pravdou však je, že toto číslo je dvojnásobné! Údaje štatistického úradu SR taktiež vyvracajú tvrdenie, že za jeho ministrovania v mene zefektívňovania každoročne prepustili 3% učiteľov. Súčasný minister zase neváhal pre podporu vlastného argumentu vkladať slová do úst Stanislavovi Boledovičovi z iniciatívy Učiteľ 2020, ktorý hovoril v tej istej relácii iba niekoľko minút pred ním. Je však pravdou, že normatívne financovanie školstva "na žiaka" pochádza z dielne exministra Fronca. Tomu na druhú stranu treba uznať, že odkedy nie je ministrom, už tri krát sa pokúšal presadiť návrh zákona pozmeňujúceho tento systém. Je zaujímavé, že napriek zdaniu všeobecnej zhody na nevhodnosti súčasného stavu sa politici nedokážu zhodnúť na zmene, či o nej aspoň spoločne konštruktívne rokovať. Snáď by kvalite takejto diskusie napomohlo, keby v nej používali správne argumenty miesto poloprávd a faktických nezmyslov.
Apr
Rok vlády Roberta Fica Na telo
Hostia: Robert Fico, Béla Bugár
Premiér Robert Fico absolvoval v nedeľu dve diskusné relácie a v nich sa stretol s dvoma predsedami opozičných strán. V diskusnej relácii Na telo proti nemu stál predseda Most-Híd Béla Bugár a debata bola miestami veľmi ostrá. Témou relácie mal byť rok vlády Roberta Fica a politici to v tomto štýle aj poňali. Obaja sa predháňali v používaní faktických údajov, problémov je však hneď niekoľko. Politici používajú faktické údaje na podopretie vlastných argumentov, odmietajú akceptovať údaje a argumenty svojho protivníka. Debata dvoch osôb sa potom mení na monológy nepočujúcich, odmietajúcich reagovať na oponenta, alebo aj redaktora. Paradoxne, napriek tomu, že politici si vyberajú sami faktické údaje, v povážlivej miere v nich dochádza k použitiu zavádzajúcim, alebo rovno nepravdivým spôsobom. Typicky, politici sa dopúšťajú týchto nedostatkov aj vo výrokoch, pri ktorých už v minulosti boli pristihnutí. Príkladom môže byť výrok Bélu Bugára o tom, že Slovensko má najvyššiu daň z právnických osôb. Nie je to tak, hneď náš sused Rakúsko má vyššiu - až 25 %. Béla Bugár však chybil na viacerých miestach. Napríklad keď sa snažil tvrdiť, že nezamestnanosť rástla o 1 % vždy, keď fungovala vláda Roberta Fica, alebo pri premršťovaní poklesu počtu živnostníkov v dôsledku posledných legislatívnych úprav, alebo pri diskutovaní o dôvodoch plánovaného odchodu U.S.Steel, ktoré predseda Most-Híd vidí - chybne - výhradne na strane Roberta Fica. Ani ten však nezostal pozadu a snažil sa prevaliť vinu zo svojich pliec, prípadne zlepšiť svoje výsledky. Mnohí Slováci by sa potešili z jeho slov, že Slovensko je jedna z mála krajín v EU, ktorá vykazuje pozitívny hospodársky rast. Nezamestnaní by zase mali vedieť, že Ministerstvo práce ponúka 15 tisíc konkrétnych pracovných miest. Bohužiaľ realita je iná - pracovné miesta majú vznikať na základe programu podpory firmám v spolupráci s ministerstvom a pozitívny hospodársky rast vykazuje stále väčšina štátov EU. Premiérová špecialita je navyše "stupňovať" svoju argumentáciu. Chybne potom tvrdí, že až 85 % produkcie Slovenska smeruje na trhy v eurozóne (správne 85 % produkcie Slovensko exportuje celkovo, nie všetok však, samozrejme, smeruje do eurozóny), alebo že celá Európa má historicky najvyššiu nezamestnanosť (správne je to iba s eurozónou). Overovať ročnú rekapituláciu predsedu vlády a predsedu Most-Híd bolo veľmi náročné, výsledkom je však naša rekapitulácia, ktorá je tento krát výnimočne negatívna.
Apr
Robert Fico vs. Pavol Frešo O 5 minút 12
Hostia: Robert Fico, Pavol Frešo
Relácia O5M12 ponúkla veľmi zaujímavú konfrontáciu predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša a predsedu vlády Roberta Fica. Diskusia sa niesla v ostrom konfrontačnom duchu a predseda SDKÚ-DS niekoľkokrát ironicky zapochyboval o schopnosti Roberta Fica pracovať s číslami. Z našej analýzy však vyplýva, že nielen Robert Fico, ale aj Pavol Frešo má veľké problémy správne citovať a používať čísla o nezamestnanosti. Pavol Frešo sa snažil ohúriť vedomosťami o štatistike nezamestnanosti v Českej republike, keď tvrdil, že nárast nezamestnanosti na historicky najvyššiu úroveň je spôsobený len zmenou metódy. Zmena metodiky zisťovania nastala, no zreálnila číslo smerom nadol a nezamestnanosť aj podľa tejto metodiky zostala historicky najvyššia. Premiér sa hneď v úvode nesprávne pochválil s údajným zastavením rastu cien energií za druhej vlády Roberta Fica. V skutočnosti nie pre všetkých odberateľov ceny energií poklesli. Predseda vlády by potreboval doučovanie aj v štatistikách Eurostatu. Je zarážajúce, že ani po niekoľko mesačnej diskusií o nezamestnanosti, nie je premiér schopný alebo ochotný správne uviesť mieru nezamestnanosti v eurozóne, jej vývoj v jednotlivých krajinách a dokonca ani Slovenska. Hlavný tromf Pavla Freša bola štatistika evidovanej nezamestnanosti a nárast uchádzačov o zamestnanie od nástupu druhej vlády Roberta Fica o takmer 40 tisíc uchádzačov. Takáto interpretácia by bola pravdivá, ak by Pavol Frešo následne nesprávne neuviedol, že tým pádom sa jedná o 40 tisíc stratených pracovných miest. Demagog.sk aj na základe komentára IFP už v minulosti upozorňoval, že nárast počtu uchádzačov o zamestnanie ešte neznamená, že číslo reprezentuje počet stratených pracovných miest. Toto číslo zásadne ovplyvňuje aj výška počtu nedisponibilných uchádzačov, teda ľudí, ktorí podstupujú absolventskú prax alebo sú dočasne práce neschopní. Pavol Frešo asi ani dodatočne nenaštudoval vývoj nezamestnanosti v Rakúsku a opäť tvrdil, že nezamestnanosť nášho západného suseda klesá. Nezamestnanosť v Rakúsku má však rastúci trend. Nedeľňajšie diskusie tak opäť raz ukázali, že slovenskí politici buď neovládajú štatistiky, alebo ich úmyselne fakticky nepresne interpretujú.
Apr
USA, Čína , Rusko a Kórea Téma dňa
Hostia: František Šebej
V utorok 2. apríla bola témou dňa na TA3 Kórejská ľudovodemokratická republika a napätie na Kórejskom polostrove, ktoré sa vyostruje v súvislosti s obnovením jadrových testov severokórejského režimu a so spoločnými bojovými cvičeniami Južnej Kórei a USA. Na túto tému prišiel do TA3 hovoriť poslanec NR SR za stranu Most-Híd a predseda jej zahraničného výboru, František Šebej. Ten nešetril kritikou i silnými slovami na adresu severokórejského režimu a jeho predstaviteľov, ktorých nazval ľuďmi trpiacimi stihomamom. Jeho kritika bola z veľkej miery postavená na pravdivých tvrdeniach, nevyhol sa však niekoľkým faktickým nepresnostiam a prešľapom. Čo sa týka histórie Kórejského polostrova, nie je pravdou, že po Druhej svetovej vojne spadal celý do sféry vplyvu ZSSR. Za nepravdivé sme označili i tvrdenie, že počas Kórejskej vojny nikto neubližoval Severokórejcom - i v tejto vojne trpeli civilisti na oboch stranách. Na tej severnej najmä americkými náletmi ale i juhokórejskými čistkami a vraždením. František Šebej nesprávne citoval i počty obetí tejto vojny. Z novšej histórie Kórei pozabudol na dezerciu bývalého tajomníka Komunistickej strany práce Hwang Jang-yopa, keď tvrdil, že z krajiny nikdy nedezertoval vysoko postavený človek z vedúcej pozície v rámci režimu. Jang-yop je považovaný za "otca" severokórejskej štátnej ideológie Juche a od svojej dezercie v roku 1997 kritizoval režim za zradu ideí Juche a budovanie feudalizmu miesto socializmu.
Mar
Situácia v súdnictve a Situácia na Cypre O 5 minút 12
Hostia: Tomáš Borec, Lucia Žitňanská, Maroš Šefčovič, Vazil Hudák, Jozef Kollár
V O 5 minút 12 sa v nedeľu 24. marca vystriedalo až päť diskutujúcich. O stave slovenského súdnictva prišli diskutovať minister spravodlivosti Borec a jeho predchodkyňa Žitňanská. Na tejto diskusii bolo z pohľadu demagog.sk najzaujímavejšie to, ako málo faktických výrokov v nej padlo. Lucii Žitňanskej sa však napriek tomu podarilo vysloviť jeden nepravdivý výrok, keď tvrdila, že vo všetkých demokratických krajinách je štandardom, aby sudcovia mali funkčnú avšak nie trestnoprávnu imunitu. Pravdou však je, že medzi európskymi demokraciami nájdeme príklady štátov, kde sudcovia trestnoprávnu imunitu majú (napr. Nemecko) ale i takých, kde nemajú žiadnu imunitu (Švédsko či Fínsko). Nasledovala diskusia o Cyperskej bankovej kríze, najskôr s podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom, ktorého faktická presnosť by mohla byť dobrým príkladom pre mnohých slovenských politikov. Horšie to už bolo so štátnym tajomníkom Vazilom Hudákom a poslancom za stranu Sloboda a Solidarita Jozefom Kollárom. Vazil Hudák sa pomýlil pri popisovaní podmienok záchrany Cypru - Cyperská vláda musí sama získať 6,7 miliardy eur, nie 7,6. Jozef Kollár si zase nepamätal, koľko poslancov z akých poslaneckých klubov podporilo a nepodporilo jeho návrh na zriadenie parlamentného výboru pre trvalý euroval.Výroky priebežne dopĺňame.
Mar
Hádky o digitalizácii Téma dňa
Hostia: Daniel Krajcer, Marek Maďarič
V stredu sa na TA3 stretli bývalý a súčasný minister kultúry, Marek Maďarič a Daniel Krajcer. Témou dňa bola digitalizácia národného kultúrneho dedičstva. Projekt, ktorého pointou je uchovanie slovenského kultúrneho odkazu pre budúce generácie, sa na Slovensku stal predmetom politického sporu a to najmä "vďaka" zmluve (uzatvorenej deň pred voľbami, následne vypovedanej a po návrate ministra Maďariča opäť oživenej) s konzorciom vedeným firmou Tender Media Group. Okolnosti a spôsob, akým Daniel Krajcer zmluvu s TMG vypovedal a Marek Maďarič vrátil do hry, boli hlavou témou diskusie. Obaja účastníci sa odvolávali okrem iného i na právne analýzy, ktoré si údajne ako ministri dali vypracovať, no ani jeden z nich ich nezverejnil. Okrem takýchto neoveriteľných argumentov sa obaja nezdráhali v argumentácii si vypomôcť i nepravdami - exminister si strelil gól do vlastnej bránky, keď tvrdil, že TMG proti výpovedi zmluvy začala protestovať až po dvoch rokoch, keď sa zmenila vláda. Z nepravdy sa usvedčil sám po tom, čo súčasný minister namietal, že firma TMG protestovala už v roku 2011. Marek Maďarič zase napríklad nepravdivo tvrdil, že vďaka tejto zmluve mohla firma TMG získať maximálne 40 miliónov eur. Taktiež je zvláštne, že si nepamätá, z koľkých národných projektov pozostáva program digitalizácie.Výroky priebežne dopĺňame.
