Demagog.sk
 

39. týždeň v TV diskusiách: hayekovci, jazykový zákon, dôchodky

Televízie tentoraz o niečo viac ako zvyčajne spestrili rozloženie politikov v nedeľných reláciách. Béla Bugár (Most-Híd) mal síce možnosť diskutovať dvakrát, Smer však k našej radosti poslal hneď troch rôznych politikov (Dušan Čaplovič, Robert Fico, Braňo Ondruš). Za KDH diskutoval Július Brocka. Najpreberanejšou témou boli Hayekovci (všetky tri televízie). Mimo aktuálnej kauzy dominovali ekonomické témy o hospodárení štátu (Na telo, V politike) a valorizácii dôchodkov (V politike). V O 5 minút 12 politici reagovali na zmeny v jazykovom zákone a zazneli ešte dozvuky kauzy Svätopluka.


1. NKÚ a Hayekovci


Trojdimenzionálna kauza Hayekovcov (konflikt záujmov, netransparentný tender, Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania) mala v každej relácii iné uchopenie. Napriek nesúrodej argumentácii v jednotlivých reláciách, bolo možné vysledovať základné línie diskusie. Prvou je obhajoba štátnych tajomníkov v prípade poslednej zákazky, ktorú Hayek Consulting dostal už v období, keď ich majitelia boli vo vláde. Druhou sú zákazky ako od ministerstva financií, tak od Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania a reakcia premiérky nechať tieto zmluvy prešetriť NKÚ. Tretia línia sledovala príčiny vzniku týchto káuz a to vzťahy v Národnej agentúre.


Konflikt záujmov


Béla Bugár odmietol vyvodzovať následky za konflikt záujmov v prípade zákazky pre Hayek Consulting po voľbách s tým, že by konal jedine v prípade „keby zmluva nebola zrušená v tom momente, keď sa o tom dozvedel pán štátny tajomník ešte pred tým, čo by vôbec médiá zistili, že je taký nejaký problém“ Bugár tak považuje za nemiestne hovoriť o konflikte záujmov.

Naopak za konflikt záujmov považuje prípad ministerky Tomanovej a jej štátnej tajomníčky, ktoré „podpísali pre seba zmluvy, dve zmluvy na 130 tisíc eur.“ Na margo Tomanovej Čaplovič uviedol, že s ňou hovoril, „a ona jasne dala stanovisko, že peniaze vráti a to je najpodstatnejšie, že uznala chybu, ktorá sa stala.“ Bugár má pravdu, ak tvrdí, že kauza bola medializovaná až po zrušení zákazky. Žiadosť o zrušenie prišla 16. augusta. Kauza bola medializovaná až v septembri.

Podľa tlačovej správy ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa v prípade exministerky Tomanovej jednalo o 138-tisíc eur, ktoré si podľa ministra Mihála Viera Tomanová prihrala s vtedajšou tajomníčkou v príkazových zmluvách. Nie je zatiaľ jasné, či Tomanová peniaze vráti, je ale fakt, ako to potvrdzuje aj tlačová správa ministerstva hospodárstva, že Tomanová od zmluvy odstúpila.

Ondruš zaujal možno nečakanú pozíciu, keď neútočil na možný konflikt záujmov. Divákom len pripomenul slová Igora Matoviča, podľa ktorých sa vyjadril, že nemá „nič proti tomu, ak sa o štátne zákazky uchádza firma, v ktorej sú štátni tajomníci, no tá súťaž musí byť férová a transparentná." V tejto súvislosti Ondruš poukázal na minulú kritiku Roberta Fica, „keď hovoril, že nemá nič proti tomu, ak po splnení všetkých pravidiel získa štátnu dotáciu starosta alebo primátor za vládnu stranu.“ Matovič skutočne uviedol, že v tomto prípade nevidí etický konflikt. Ondruš má tiež pravdu, že za podobné slová, bol Robert Fico kritizovaný.

Čitateľov by mohol zaujímať postoj KDH, ktoré je členom vládnej koalície, ale inak stojí mimo kauzu. Brocka definoval konflikt záujmov ako konflikt, ktorý majú „ústavní činitelia, keď rozhodujú o nejakých veciach a rozhodujú v prospech seba“. Chren so Švejnom podľa Brocku „vtedy neboli vo verejnom živote, vo verejných funkciách a oni sa uchádzali o tender, tak vtedy nešlo o konflikt záujmov.“ Podľa životopisov tajomníkov zverejnených na straníckych webových stránkach, ani jeden z Hayekovcov nebol v minulom vládnom období vo verejnej funkcii. Brockov argument však padá do prázdna, pretože konflikt záujmov sa týka zákazky po voľbách. V tomto prípade média riešia najmä netransparentnosť tendra.



Tender


V prípade netransparentného tendra a vyhlásenia premiérky Radičovej, že nechá NKÚ preveriť zmluvy štátu s Hayek Consulting Brocka takýto postup schvaľuje, pretože sa NKÚ „pri kauzách v minulosti zúčastňoval preverovania“, konkrétne si spomenul na nástenkový tender, kedy sa „poslanci opozície opierali aj o zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, keď … žiadali bývalého predsedu vlády, aby vyvodil politickú zodpovednosť z toho škandálu.“

Pri pokuse odvolať Štefanova poslanci podľa prepisov jednaní NRSR použili jeden z hlavých argumentov práve nález NKÚ. Vyšetrovanie NKÚ ale nie je vhodné podľa Ondruša. Podľa jeho slov existuje rozdiel „oproti prípadom, kedy sa predseda vlády Robert Fico v minulosti obrátil na Najvyšší kontrolný úrad“, pretože vtedy mal Fico žiadať preverenie postupu „štátnych orgánov… čiže ministerstvo, alebo nejaká štátnu agentúru“. Podľa Ondruša však „v tomto prípade ale existujú veľmi vážne podozrenia z toho, že netransparentne vystupovali alebo manipulovali v podstate s verejným obstarávaním tí, ktorí v tej chvíli neboli v štátnych funkciách“.

Kontrolná pôsobnosť NKÚ sa vzťahuje na vládu, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky a orgány im podriadené. Rozdiel možno v niečom existuje, ale nie v tom, že by NKÚ nemala právomoc kontrolovať získanie zákazky Hayek Consulting od Národnej agentúry, pretože sa to vzťahuje pod hospodárenie organizácie podriadenej Ministerstvu hospodárstva.



Národná agentúra


Dušan Čaplovič videl príčiny týchto káuz v relácii O 5 minút 12 pomerne jasne: tým, čo umožnilo pochybné vynakladanie verejných financií malo byť aj zloženie Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania. Ako uviedol, „tam je len tretinkový model zástupca štátu a dve tretiny majú živnostníci a zástupca podnikateľov.“

Vzhľadom na tento model fungovania organizácie, „SaS a prezident Hayekovej nadácie pán Oravec ovládol túto záležitosť“. V reakcii na 4 milióny sprenevery za minulej vlády, ktorú avizovala premiérka Radičová, Čaplovič opäť zdôraznil, že „za to budú musieť niesť zodpovednosť nielen štát, to je jedna tretina, ale tam za to nesú zodpovednosť všetci traja. To znamená tak živnostníci, tak ako podnikatelia a podnikateľa pána Oravca tam dosadil pán Mikloš“.

Poslanec Čaplovič tak na jednu stranu hovoril o totálnom ovládnutí Národnej agentúry v povolebnom období stranou SaS, na druhú sa zbavil zodpovednosti za rozhodovanie agentúry pred voľbami s odkazom na menšinové postavenie štátu. Podľa Čaploviča vzhľadom na takéto zastúpenie v agentúre premiérka „môže urobiť poriadok v tej tretine zástupcov štátu, ktorí sú tam, ale rozhodujúci partneri vždy a vždy o všetkom rozhodovali všetci traja.“ Čaplovič má pravdu, keď poukazuje na blízkosť Oravca s dnešnou vládou. Oravec kandidoval za SaS do európskych volieb, bol šéfom sekcie stratégie na ministerstve hospodárstva počas druhej Dzurindovej vlády. Argumentácia Čaploviča však zlyháva na tvrdení o „tretinkovom“ rozhodovacom modely agentúry. Výkonným orgánom Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania je podľa jej stanov Správna rada. 

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky menuje menovacím dekrétom troch členov Správnej rady, ďalší členovia združenia menujú menovacím dekrétom po jednom členovi správnej rady. Ďalšími členmi správnej rady sú Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz. Ministerstvo hospodárstva má tak pod kontrolou (3:2) vedenie a rozhodovanie agentúry, ministerstvo môže výmenou zmeniť vzťahy v agentúre a ministerstvo je vo väčšinovom rozsahu zodpovedné za rozhodnutia agentúry. Nič na tom nemení ani fakt, že v kontrolných orgánoch a zbore zástupcov majú jednotlivý členovia rovné postavenie. Ak pán Čaplovič tvrdí, že to fungovalo inak, a prím v agentúre hrali partneri vlády, môžme mu len veriť. Stále za to, ale nesie zodpovednosť ministerstvo. Stanovy sa vyjadrujú zrozumiteľne. Bez súhlasu ministerstva nemôže padnúť žiadne rozhodnutie.



2. Rozpočet


Diskusie o stave Slovenskej ekonomiky a dedičstve minulej vlády sa v podaní opozičných a koaličných politikov líšia v druhu makroekonomických dát, ktoré uvádzajú. Poslanec Ondruš zhodne ako jeho predseda poukazoval v nedeľu na hospodársky rast, ktorý „po našej vláde táto vláda zdedila“. Ako viac krát za reláciu uviedol Robert Fico, jedná sa o „najvyšší hospodársky rast v Európskej únii“. Bez ohľadu na to, aké sú zásluhy vlády (akejkoľvek) na takomto raste, skutočne podľa Eurostatu máme odhadovaný najvyšší rast v EÚ.

Brocka a rovnako Bugár na druhú stranu poukazovali na dlhodobo vysoké deficity verejných financií, ktorých následky musia teraz riešiť. Brocka vysvetlil, že „deficit 7, 8%, tak to znamená, že v tomto roku táto krajina minie o 160 miliárd slovenských korún viac, ako sa v tejto krajine tento rok vytvorí.“, a prirovnal ho k rozpočtu Sociálnej poisťovne. Bugár zdôvodnil potrebu úsporného balíčku dvoma nasledujúcimi deficitmi: „deficit bol skoro 8 percentný (minulý rok). Tento rok sa očakáva tiež 7,8 % plus, mínus.“

Bugár správne uvádza odhad deficitu na tento rok na 7,8%. Minuloročný deficit bol podľa údajov Eurostatu 6,8%, čo nie je skoro 8 %. Rozpočet Sociálnej poisťovne je 6,5 mld eur. 160 mld Sk je približne 5,3 mld. Miliarda hore-dole, ako príklad to zrejme poslúžilo efektne. Ondruš na tieto čísla reagoval uvedením ich do iného kontextu. Podľa neho „nárast dlhu medzi rokmi 2008 a 2009 bol v priemere za celú Európsku úniu 12 %. Za eurozónu 9,3 % a teraz pozor, za Slovensko 8 %“. Následne uviedol čísla rastu deficitu, podľa ktorých „nárast deficitu bol na Slovensku bol v týchto rokoch bol na priemernej úrovni o 4,5 % rástol deficit v celej Európskej únii, o 4,5 % rástol deficit aj na Slovensku.“

Robert Fico v súvislosti s deficitom divákov ubezpečil, že „sme (Smer – pozn.) mali jasný plán konsolidovať verejné financie do roku 2012 tak, aby ten deficit bol na úrovni okolo 3%“. Čísla o náraste dlhu interpretoval Ondruš, v porovnaní s údajmi Eurostatu (.pdf), korektne. Rovnako korektné boli údaje o deficite (.pdf).Podľa prognózy štátneho rozpočtu, zostavovaného ministrom Počiatkom v septembri 2009 bolo cieľom vlády konsolidovať deficit na úroveň 3%.

Brockova reakcia sa niesla v duchu opätovnej reinterpretácie údajov o deficite do iného číselného rámca. Uviedol, že „ v tomto roku, v roku 2009 keby sme prerátali ten schodok vo verejných financiách, to znamená, ako žije krajina na dlh, tak je to zvýšenie dlhu na osobu o 1000 eur. Každý jeden Slovák len v priebehu tohto roka bude zaťažený dlhom, ktorý bude vo výške 30 tisíc korún.“

Ak by sme posudzovali čísla za celé roky 2008 a 2009, dostali by sme podľa Pravdy nárast z 3435 eur na 4260 (825 eur), teda z cca 103 483 SKK na 128 336 SKK. Trochu ináč by to bolo pri pohľade na kvartálne hodnoty: na konci roku 2008 sa verejný dlh pohyboval vo výške 17, 684 mld. eur, v poslednom štvrťroku 2009 to bolo 21, 279 mld. eur (tzv. dlh ústrednej vlády spolu (Maastricht) — kumulatívne údaje). Koncom roka 2008 tak jeden občan (rátame s 5,4 mil. občanmi) „dlhoval“ zaokrúhlene 3275 eur, teda približne 98 663 korún. Koncom nasledujúceho roka to už bolo na jedného občana 3940 eur, teda 118 696 korún. Nárast dlhu na osobu teda nebol 1000 eur, ale len 665 eur. Brocka teda opäť zveličoval.


3. Dôchodky – valorizácia


Debata pri ktorej politici opäť používali iné číselné sústavy na vyjadrenie tej istej veci.

Ondruš obvinil vládu, že valorizácia dôchodkov, ktorá má priniesť „150 miliónov eur Sociálnej poisťovni“ je nevýhodná pre väčšinu poistencov. „Iba 12 tisíc dôchodcov“ podľa Ondruša, „má akoby čosi získať, ale drvivá väčšina bude strácať obrovské peniaze“ Ak má systém vyše 640 tisíc dôchodcov, tak „628 tisíc z nich stratí na tomto novom systéme“, uviedol Ondruš. Konkrétne sa jedná o nový spôsob valorizácie dôchodkov, ktorý podľa Brocku pridá rovnako menej resp. viac o pevnú sumu, teda „menej zvýši dôchodky tým dôchodcom, ktorých dôchodok je vyšší ako je priemerný dôchodok a viac pridá tým dôchodcom, ktorých dôchodok je nižší ako priemerný dôchodok.“

Podľa Ondruša je miera kde sa bude lámať výhodnosť a nevýhodnosť dôchodok 160 eur mesačne. Pre príklad uviedol niekoľko dôchodcov. Dôchodca, ktorý „má 160 eur, tak získa iba 24 centov ročne na tom novom spôsobe, ale ak má 250 eur, čo je stále pod priemerným dôchodkom, tak stratí vyše 19 eur a ten priemerný dôchodca stratí ročne takmer 42 eur na tom novom spôsobe valorizácie.“

Brocka proti takýmto číslam neprotestoval, upozornil však opäť na princíp solidarity novej valorizácie, keď poukázal na zásluhovosť starého systému, v ktorom ten, "kto má dôchodok tisíc eur, o 3 % tomu mesačne pridáme 30 eur. Ten kto má dôchodok 200 eur, a zvýšime o 3 %, tomu pridáme 6 eur. Čiže tomuto s 200-eurovým pridáme 6 a tomu, ktorý má tisíc, pridáme 30“.

Od roku 2012 má platiť nový systém valorizácie dôchodkov, od ktorého si vláda sľubuje úsporu 150 miliónov eur. Nový systém valorizácie znižuje zásluhovosť dôchodkového systému v prospech solidárnosti. Podľa tohto návrhu sa tak nebudú valorizovať dôchodky o určité percento tak ako to bolo do teraz, ale majú sa zvyšovať o fixnú čiastku. Hospodárske noviny túto zmenu vysvetľujú na príklade navýšenia dôchodkov o 25 eur. Pre dôchodcu s dôchodkom 250 eur sa jedná o navýšenie o 10%, kým pre dôchodcu s 500 bude toto navýšenie len 5 %.

Ondrušov príklad o priemernom dôchodcovi strácajúcom 42 eur je zavádzajúci. Síce správne vystihuje princíp systému, že dôchodcovia s vyššími príjmami získajú pri valorizácii menej ako v starom systéme, čísla ktoré uvádza sú ale nereálne. Ondrušove výpočty predpokladajú valorizáciu 21% (!), pritom miera valorizácie dôchodkov bola napr.za minulý rok len 3,05% a teda nominálny rozdiel nie je tak značný. Opäť, na diváka to muselo spraviť dojem. Ondrušovu výhradu o tom, že nový systém je výhodný len pre 12-tisíc dôchodcov, potvrdzuje napríklad aj denník Pravda.


4. Jazykový zákon


Podľa toho čo odznelo v diskusii o jazykovom zákone si mohol divák zobrať iba dva závery. Buď existujú dvaja páni Vollebeackovia alebo ten pán napísal dve odlišné správy. Čaplovič kritizoval zmenu jazykového zákona, keďže podľa neho obhajoba pri jeho pôvodnom prijatí bola „najväčší diplomatický úspech, ktorý sme dosiahli po Gabčíkovu vo vzťahu k Budapešti.“ Čaplovič mal trikrát rokovať s pánom Vollebeackom, „s pánom Bouzekom, prezidentom, alebo predsedom Európskeho parlamentu“, pričom na týchto rokovaniach „bolo jasne konštatované, že je to štandardný zákon, ktorý je prijatý v mnohých štátoch EÚ.“ Rovnako boli podľa Čaploviča zhodnotené aj vykonávacie predpisy „za účasti zástupcov OBSE od vysokého komisára pána Vollebeacka.“ Čaplovič už neuviedol ako boli zhodnotené, z kontextu je možné vyvodiť, že výsledok zhodnotenia mal byť dobrý.

Podľa Bélu Bugára, však tento istý človek, Vollebeack, vydal správu, ktorú mal dostať aj Čaplovič, a v ktorej je „jednoznačné odporúčanie čo najrýchlejšie urobiť zmeny a zároveň sa dotknúť a otvoriť aj zákon používanie menšinových jazykov.“ Pravdu majú obidvaja politici. Vysoký komisár OBSE pre národné menšiny Knut Vollebaek vyhlásil, že je treba hľadať rovnováhu medzi presadzovaním štátneho jazyka a jazykovými právami menšín. Odporučil SR, aby posúdila jazykové zákony v iných štátoch, navrhoval zmeny a očakával od novej vlády (.pdf) (po parlamentných voľbách r. 2010), že platný jazykový zákon upraví. Kritizoval Slovensko a Maďarsko, že dostatočne nevyužili bilaterálne riešenia. Napokon bol zákon na základe jeho návrhov upravený a vyjadril sa pozitívne.

Samotný (ne)zmysel zákona odôvodňovali politici odlišnými argumentmi. 

Čaplovič sa podelil o skúsenosť zo štátnej správy, podľa ktorej jeho predchodca (Pál Csáky) „na úrovni podpredsedu vlády…komunikoval len v madarčine“ Podľa Čaploviča sa tak v Úrade podpredsedu vlády Slovenskej republiky nič nezachovalo, pretože materiál bol skartovaný. Zmyslom zákona tak je, aby oficiálne listy, oficiálna korešpondencia bola v oficiálnom jazyku.“ Naopak podľa Bugára je takýto zákon nezmyselný, pretože „je v paragrafe, v treťom dokonca napísané, že vláda musí, vláda vydáva svoje nariadenia a zákony v štátnom jazyku.“ Podľa Bugára sa jedná o samozrejmosť, že sa vláda vyjadruje v štátnom jazyku. Za nezmyselnú tiež považuje možnosť pokutovať zdravotnícke zariadenia ak nevedú agendu v štátnom jazyku. Informácie o tom, že by Csáky pri výkone svojej práce na úrovni podpredsedu vlády komunikoval len v maďarčine sa nám nepodarilo dohľadať a potvrdiť.

Paragraf 3, ods. 3 zákona č. 270/1995 Z.z. skutočne prikazuje vydávať vládne nariadenia v štátnom jazyku. Podľa § 8 ods. 4 zák. č. 270/1995 Z.z je síce možné zdravotnícke zariadenie pokutovať, avšak až v prípade keď po písomnom upozornení nie je odstránený protiprávny stav v určenej lehote, alebo sa nevykoná v určenej lehote náprava zistených nedostatkov.


5. Svätopluk


K už vyčerpanej téme priniesol Čaplovič mediálne menej známe argumenty na podporu umiestnenia Svätoplukovej sochy. Čaplovič sa mal zúčastniť „výstave v Benátkach, výstavu, ktorú robila Európska komisia“, ktorá sa volá Rima Barbari, kde malo byť „na mape z deviateho storočia… v angličtine, samozrejme aj v taliančine, vo francúzštine aj v nemčine…. v roku 814, keď zomrel Karol veľký…uvedené nad Dunajom dve, dve etniká a dve národnosti. Slováci a Moravani.“

Informácie o podobnej mape sa nám nepodarilo vyhľadať. Ján Steinhübel, člen posudkovej komisie sochy Svätopluka tvrdí (.pdf), že podobná mapa z 9. storočia neexistuje.
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."